CS210406B1 - Plastlaol na báze homonolymérov a/alebo kopolymérov vinylchloridu so zvýšenou tepelnou stabilitou. - Google Patents

Abstract

Vynález popisuje plastisol so zvýšenou stabilitou založený na synergiokom účinku organoeíničitých stabilizátorov kysllčníka železitého a kysličník» horečnatého alebo hlinitého, pričom tento účinok klesá srastúcim obsahom alkalických svyškov v polymérl. Preto je polymérna zložka plastisolu zložená najma zo suspenzného, mikrosuspenzného, mikroperllčkového alebo v bloku polymarlzovaného homopolyméru, alebo kopolyméru vinylchloridu Plastisol podlá vynálezu je vhodný najma pre technologie s vysokým tepelným namáháním želatinátu, například odllevanie, namáčanie, alebo nanášanie na kovy.

Description

Vynález za týká plastísolu. na báze homopolymérov a/alebo kopolymárov vinylchloridu zo zvýšenou tepelnou stabilitou, vhodného najatá pre technologie s vysokým teplotným gradientem a a želatinačnou teplotou nad 170 °0.

Plashsoly, používaná najmá pre teohnologiu odlievania a máčania sú počas technologického oyklu vystavené vysokému tepelnému namáhaniu a je nutné ich stabilizovat vysokými dávkami tepelnýoh stabilizátorov. K najúčinnejšíu stabilizátorom patria organooíničité zlúčeniny tieesterového, tioglykolétového, merkaptidového, esterového a esteralkoholátového typu* dalej barnaté, kadematé, zlnočnaté a vápenaté soli organických kyselin, dalej organloké a anorganické zlúčeniny olova. Pre zvýšenie účinku týchto zlúčenin sa využívá synergický efekt, vyvolaný jednak vzá.lomným mieSaním stabilizátorov, jednak prídavkom kostabilizátorov, například epoxidovýoh zlúčenin, organlokých 1 anorganiokýoh zlúčenin fosforu, kysličníkov, faydroxidov a solí prvkov z 1. a 2. skupiny periodickoj sústavy, alebo organokovovýoh zlúčenin, V porovnaní s organocíničitými zlúčeninami majú ostatné systémy nevýhodu najmá v nižšej účinnosti. Síru obsahujúce organoeínlčité zlúčeniny sú síoe mimoriadne účinné stabilizátory, ale ioh nevýhodou je jednak vlastný zápaoh, jednak zápaoh rozkladných produktov, vznlkajúoioh pri tepelnej degradáoil nimi stabilizovaných plastlsolov. Nevýhodou všetkých popásaných systémov je, že pre dosiahnutle tepelnej stability, nutnej z technologických dovodov najmá u odlievania a máčania eú potřebné vysoké dávky stabilizátorov. Přitom dížka indukčněj periody nerastie úměrně so zvyšováním dávky stabilizačného systému najmá pri konoentráoiách nad 1 peroento vzhiadom na polymér u organocíničitýeh a nad 2 peroentá u ostatnýoh zlúčenin.

Zmesi organooíničitých stabilizátorov s kyaličníkom horečnatým alebo kysličníkom hlinitým v přítomnosti kysličníkov železa a najmá Iqrsličníka železitého vykazujú mimoriadne vysoký synergický efekt, taktiež stabilizačný účinok takéhoto systému je vyšší, než možno očakávaf zo eúčtov dlelčích účlnkov jednotlivých zložiek, alebo ioh dvojíc. Tento účinok však klesá s rastúeim obsahom zvyškov z polymerizačného systému v polyméri, najmá alkalických a pri obsahu alkálií přepočítaných na hydroxid sodný vyššom než 0,1 peroentá dosahuje plaetisol menej ako dve třetiny dížky indukčnej periody ako rovnaký plaetisol bez alkalických zvyškov. Najvyššia tepelná stabilita aa dósiahne, ak polymérna zložka plastieolu obsahuje vysoký podiel suspenznýoh, mikrosuspenzných, mikroperllčkovýoh, alebo blokovou polymerizáoiou vyrobených typov polyméru.

Podstatou vynálezu je plaetisol ne báze homopolymérov a/alebo kopolymárov vinylchloridu so zvýšenou tepelnou stabilitou, ktorého polymérna zložka obsahuje 15 až 65 percent suspenzného polyméru, dalej 20 až 70 percent mikroeuspenzného alebo mikroperličkového alebo blokovou polymerizáoiou vyrobeného polyméru alebo ich zmesi, a 5 až 50 percent emulzného polyméru, pričom oelkový obsah alkalických zvyškov v polymér! je po přepočítaní na hydroxid sodný menší ako 0,1 peroentá vzhiadom na polymér, ktorého stabilizačný systém představuje 0,1 až 2 peroent organooíničitého stabilizátore, ďalej 0,2 až 4 percent kysličníka železitého alebo zmesi oxidov železa, v ktorej kysličník želežitý tvoří viac ako 60 pero oent, dalej 0,1 až 0,8 peroentá lysličnlka horečnatého alebo kysličníka hlinitého alebo ich zmesi, pričom dávky všetkých zložiek etabilizačnáho systému sú vztahové na polymérnu

21U 40B zložku plastisolu.

Protože pri uvedenom zložení stabilizaSného systému je úSinnost sírnyoh i bezsirnyoh organocíniŠitých stabilizátorov podobná, je výhodné používat bezsírne typy, v ktorýoh je oín viazaný na alkoxylový alebo aoylový zvyšok, připadne ioh zmesi s organoeínišitými stabillzótormi merkaptidového alebo tioglikolátového typu. Tým sa zníži zápach stabilizaSného systému i rozkladných produktov. Flastisol podlá vynálezu má v porovnaní so známými plastlsolml, obsahujúcimi vysoký podiel emulznýoh polymérov β obsahom alkaliokýoh zVyškov, stabilizovanými vysoko účinnými organoeínišitými stabilizátormi tioglikolátového alebo merkaptidového typu, dvoj- až trojnásobné dlhšiu lndukšnú periodu pri rovnakom dávkovaní orgánocínišitej zložky, alebo rovnakú indukSnú periodu pri menšej ako oolovlšnej dávke organocí ničíte,1 zložky. Okrem toho je proces farebnej změny želatinátu, spdsobený tepelnou degradáoiou polyméru a odštlepením chlorovodíka, βpomalený, pretože v přítomnosti ponísaného systému sa znižuje katalytický účinok chlorovodíka na další rozklad polyméru. Folymér takto znáša vyššie teplotné zataženie pri želatináoil, So umožní zvýšenie jej rýohlostl alebo zváššenie hrůbky vrstvy želatinátu. Zníženie konoentráoie rozkladných produktov snižuje korózlu foriem a zlepšuje praoovné prostredie.

Příklad 1

Flastisol, ktorého polymérnu zložku tvoří zmes 50 percent suspenzného polyvlnylehlorldu s K-hodnotou 68, ďalej 25 percent mlkroperllškového polyvinylchloridu s K-hodnotou 75 a 25 percent emulzného .polyvinylchloridu s K-hodnotou 70, pričom obsah alkaliokýoh zvyškov v emulznom polyméri je po přepočítaní na hydroxid sodný menší ako 0,2 psroenta a ostatné typy polyméru neobsahujú alkálie. Stabilizačný systém tvoří 0,4 peroenta organooíničitého stabilizátora, představovaného zmesou dibutyloín-S, S'-bis-izooktylmerkaptoaoetátu a dibutyloínmalejnátu v pomeře 3 : 1, ďalej 1 percento kysličníka železitého, ďalej 0,2 peroenta kysličníka horečnatého a 0,2 peroenta kysličníka hlinitého, pričom dávky zložiek stabilizaSného systému sú vztahované na polymérnu zložku plastisolu. Okrem polymérnej zložky a stabilizaSného systému obsahuje plaetisol zmákšovadlá esterového typu, regulátory viskozity a povrohového napátia, anorganická plnivá a pigmenty, pričom tieto zložky nie sú v priamej súvislosti s predmetom vynálezu.

Příklad 2

Flastisol, ktorého polymérnu zložku tvoří zmes 30 percent emulzného kopolyméru vinylchloridu s 5 peroentami vinylacetátu, s K-hodnotou 65 a a obsahom alkaliokýoh svyškov přepočítaných na hydroxid sodný menším ako 0,2 peroenta, ďalej 30 peroent mlkroperllškového polyvinylchloridu s K-hodnotou 65 a 40 peroent suspenzného polyvinylchloridu s K-hodnotou 62, pričom mikroperličkový ani suspenzný polymér neobsahujú alkalické zvyšky. Stabilizačný systém tvoří zmes 0,4 peroenta dibutyloínmleinátu, ďalej 0,8 peroenta kysličníka železltého a 0,4 peroenta kysličníka horečnatého, pričom dávky zložiek stablllzačnáho systému sú vztahované na polymérnu zložku plastisolu. Okrem polymérnej složky a stablllzačného systému obsahuje plaetisol ftalátové zmákšovadlá, pigmenty, monomérny glykolakrylát a polymerizačný iniciátor peroxldového typu, katalyzátor polymerizácie, organické plnivo a regulátor povrohového napátia, pričom tieto zložky nie sú v prlamom vztahu k prédmetu vynálezu.

210 400

Plaetisol podle vynálezu je vhodný okrem technologie odlleyanla a máčanla k tvorbě povlakov najmS na kovová alebo sklená dlelee.

Claims (3)

1. Plaetisol na báze homopolymárov a/alebo kopolymárov vlnylchlorldu so zvýšenou tepelnou stabilitou, vyznačujúói sa tým, že jeho polymérna zložka obsahuje 15 až 65 peroent suspenzného polyméru, 20 až 70 peroent mlkrosuspenznáho alebo mlkroperllčkového alebo blokovou polymerlzáolou vyrobeného polyméru alebo leh zmesi, a 5 až 50 peroent emulzného póly méru, prlSom oelkový obsah alkallokýoh zvyžkov v polymérl je po přepočítaní na hydroxid sodný menší ako 0,1 peroenta, a ktorého stablllzačný systém tvoří zmes 0,1 až 2 peroent organooínlčltáho stabilizátore, ďalej 0,2 až 4 peroent kysličníka železitého alebo zmesi oxldov železa, v ktorej kysličník železitý tvoří vlao ako 60 peroent, ďalej 0,1 až 0,8 peroenta kysličníka horečnatého alebo kysličníka hlinitého alebo leh zmeel, pričom dávky zložiek stablllzačnáho systému sú vztahované na polymérnu zložku plastlsolu.

2. Plaetisol podlá bodu 1, v ktorom polymérna zložka je tvořená homopolymárom alebo kopolymárom vlnylchlorldu s vlnylaoetátom alebo vlnylldánehlorldom alebo propylánom alebo etylán-vlnylaoetátom, pričom obsah vlnylchlorldu je vždy vyžší ako 80 peroent a K-hodnota v rozmedzí 55 až 80.

3. Plaetisol podlá bodu 1, v ktorom organooíničitý stabilizátor představuje dibutyloínmaleinát alebo dlbutýl-alkozy-cín-alkylmaleinát vzoroa

C.H_q O0G-CH.CH-COO-R¹ kde R¹ * ’ Sn °4^H9 0-R² alkyly alebo dlbutylcínmerkaptld vzoroa

C_aH_q S-R³-C00-R⁵ kde R^{3 Sa} 5 6 ^C4^H9 S-r4_co0-r6 °1 ^cg a a ^R rovnaké alebo rožne alkyly 0₂ ®ž ^cn » alebo zmes sírneho a bezsírneho derivátu spomedzl uvedenýoh.

a R sú rovnaké alebo rSzne θ! až C₄ ,