CS211287B1 - Sposob přípravy koncentrátov stopových prvkov a/alebo sekundárných rastlinnýeh živin vhodných pre výživu a/alebo na líečenie rastlín - Google Patents

Abstract

Sposob přípravy koncentrátov stopových a/alebo sekundárných rastlinnýeh živin vhodných pre výživu a/alebo na líečenie rastlín, obsahujúcich jeden alebo kombináciu viacerých stopových prvkov a/alebo sekundárných rastlinných živin zo sulfitových výluhov a/alebo cukrov zbavených sulfitových výpalkov, tzv. "šlempy", odpadajúcich při výrobě krmného droždia vo formě vápenatej soli, obsahujúcich 5 až 60, s výhodou 10 až 30 hmotnostných % sušiny, pri. teplote 10 až 105 °C, s výhodou pri teplote 50 až 85 °C, chemickou reakciou so síranom horečnatým a/alebo železnatým a/alebo zinočnatým a/alebo meďnatým a/alebo manganatým a/alebo kobaltnatým a/alebo titanitým a/alebo oxisíranora titaničítýra tzv. síranom titanylu, pričom na každých 100 hmotnostných dielov sušiny sulfitových výluhov a/alebo cukrov zbavených sulfitových výpalkov v reakčnej zmesi připadá 2 až 35 hmotnostnách dielov, síranov uvedených kovových katiónov, uvažovaných ako bezvodé soli, pričom reakciou vylúčená zrazenina síranu vápanetého sa z reakčnej zmesi oddělí.

Description

(54) Spósob přípravy koncentrátov stopových prvkov a/alebo sekundárných rastlinnýeh živin vhodných pre výživu a/alebo na líečenie rastlín

Sposob přípravy koncentrátov stopových a/alebo sekundárných rastlinnýeh živin vhodných pre výživu a/alebo na líečenie rastlín, obsahujúcich jeden alebo kombináciu viacerých stopových prvkov a/alebo sekundárných rastlinných živin zo sulfitových výluhov a/alebo cukrov zbavených sulfitových výpalkov, tzv. šlempy, odpadajúcich při výrobě krmného droždia vo formě vápenatej soli, obsahujúcich 5 až 60, s výhodou 10 až 30 hmotnostných % sušiny, pri. teplote 10 až 105 °C, s výhodou pri teplote 50 až 85 °C, chemickou reakciou so síranom horečnatým a/alebo železnatým a/alebo zinočnatým a/alebo meďnatým a/alebo manganatým a/alebo kobaltnatým a/alebo titanitým a/alebo oxisíranora titaničítýra tzv. síranom titanylu, pričom na každých 100 hmotnostných dielov sušiny sulfitových výluhov a/alebo cukrov zbavených sulfitových výpalkov v reakčnej zmesi připadá 2 až 35 hmotnostnách dielov, síranov uvedených kovových katiónov, uvažovaných ako bezvodé soli, pričom reakciou vylúčená zrazenina síranu vápanetého sa z reakčnej zmesi oddělí.

1287

Predmetom vynálezu je sposob přípravy koncentrátov stopových a/alebo sekundárných rastlinných živin vhodných pre výživu a/alebo na liecenie rastlín, obsahujúcich jeden alebo kombinácíu viacerých stopových a/alebo sekundárných rastlinných živin.

Je vo všeobecnosti známe, že na výživu rastlín sa, okrem základných tzv. makroživín /N, P, K/, používajú i sekundárné živiny, medzi ktoré sa najčastejšie zahrňuje vápník, hořčík, síra a obvykle aj železo a tiež mikroživiny - stopové prvky /CU, Μη, Zn, B, Mo, Co, Ti a mnohé iné/. Sekundárné živiny /vápník, hořčík, železo/, ale aj najma stopové prvky sa obvykle aplikujú v.o forrae róznych organokovových zlúčenín.

Organokovové zlúčeniny obsahujúce najma stopové prvky sa používajú pre preventivné a/alebo kuratívne odstraňovanie symptómov přejavujúcich sa u rastlín ako dosledok ich nedostatku.

V poslednom období sa do značnej miery změnila, najmú z hladiska druhov a odrod, skladba pěstovaných poInohospodárskych plodin. Pestovanie vysokovýkonných kultivarov pri použití modernej agrotechniky zabezpečuje ich vysoké výnosy. Špecializácia a intenzívna výroba poInohospodárskych plodin rovnakého druhu i niekolko rokov za sebou, má v niektorých polnohospodárskych podnikoch za následok jednostranné odčerpávanie živin z pody. Rovnako hnojenie · vysokými dávkami základných živin /Ν,Ρ,Κ/ pri nízkej hladině sekundárných živin a stopových prvkom može za istých podmienok viesč k vyvolaniu róznych symptómov súvisiacich s ich nedostatkom, často znásobených i roznymi antagonistickými vplyvmi.

S cielom predíst týmto negativným javom je nutné udržovaf hladinu sekundárných živin a stopových prvkov na potrebnej výške. Za tým účelom a to tak z hladiska prevencie ako aj z hladiska možností kuratívneho zásahu sa tieto prvky aplikujú v róznych formách ako sú bežne technické anorganické soli, frity, cheláty, organokomplexné zlúčeniny alebo tiež ako rozmanité priemyselne odpady, hlavně z chemického, fažobného a hutnického priemyslu.

Frity sú v podstatě jemnomleté stopové prvky obsahujúce silikátové, fosforečné alebo borátové sklá, ktoré vzhíadom na pozvolné uvolňovanie stopových prvkov sú vhodné hlavně na zásobné hnojenie stopovými prvkami najma na kyslých piesčitých podach v oblastiach s relativné vysokou úrovňou dažcfových zrážok.

Anorganické solí stopových prvkov a sekundárných rastlinných živin sa obvykle používajú vo formě vodných roztokov alebo suspenzi! a to tak na hnojenie pody ako aj na foliárnu výživu rastlín.

V poslednom období sa do značnej miery rozvinulo použitie sekundárných rastlinných živin a stopových prvkov vo formě vodných roztokov ich chelátov alebo vo formě rozmanitých organokovových komplexov.

Na přípravu tohoto typu zlúčenín sa ako komp1exotvorné látky obvykle používajú predovšetkým deriváty odvodzované od róznych alifatických amínov a diamínov.

V súcasnej polnohospodárskej praxi je značné rozšířené použitie komplexov na báze etyléndiamínotetraoctovej kyseliny /EDTA/, nitríloctovej kyseliny /NTTA/, diety 1éntriamínopentaoctovej kyseliny /DTPA/, hydroxyetyléndiaraínotetraoctovej kyseliny /HEDTA/, dihydroxyetyléndiamínooctovej kyseliny /DAEDDA/ a niektorých ďalších.

Z uvedených komplexotvorných látok, ktoré sa využívajú v súvislosti s aplikáciou sekundárných a najma stopových rastlinných živin, je najrozširenejšíe použitie EDTA a DTPA, čo súvisí s ich poměrně dobrou účinnostou.

Napriek tomu, že sa pri použití stopových prvkov a prvkov sekundárných rastlinných živin vo formě už uvedených komplexov dosahujú velmi dobré výsledky, najma pri rýchlych ku

1287 ratívnych zásahoch, naráža rozšírenie ich použitia v polnohospodárskej velkovýrobě na značné tažkosti spojené hlavně s vysokou cenou východiskových surovin a teda i finálnych prípravkov, s ich obraedzenou dostupnostou, značné obtiažnou technológiou ich výroby, ako aj ekologickými dovodmi, ktoré súvisia s ich pomalou biologickou odbúratelnosťou v pode.

Teraz sa zistílo, že vučšinu z uvedených nevýhod, súvísiaeich najma s dostupnostou potřebných surovin, ich cenou a tiež s ich biologickou odbúratelnosťou a agronomickou účinnosčou možno odstranit sposobom výroby koncentrátov stopových prvkov, a/alebo koncentrátov sekundárných rastlinných živin podlá vynálezu.

Podstata vynálezu spočívá v tom, že sulfitové výluhy a/alebo cukrov zbavené sulfítové výpalky, tzv. šlempa, odpadajúce po výrobě krmného droždia vo formě vápenatej soli, obsahujúce 5 až 60 hmotnostných percent sušiny, s výhodou 10 až 30 hmotnostných percent sušiny, sa pri teplote 10 až 105 °C, s výhodou pri teplote 50 až 85 °C, podrobia reakcii so síranom horečnatým a/alebo železnatým a/alebo železitým a/alebo zinočnatým, a/alebo meďnatým a/alebo mangánatým a/alebo kobaltnatým a/alebo titanitým a/alebo oxisíranom titaničitým tzv. síranom titanylu.

Přitom na každých 100 hmotnostných. dielov sušiny sulfitových výluhov a/alebo cukrov zbavených sulfitových výpalkov v reakčnej zmesi připadá 2 až 35 hmotnostných dielov, s výhodou 12 až 22 hmotnostných dielov síranov uvedených kovových katiónov, uvažovaných ako bezvodé soli, pr.ičom reakciou vylúčená zrazenina síranu vápenatého sa z reakčnej zmesi oddělí.

Základom přípravy koncentrátov stopových prvkov a/alebo sekundárných rastlinných živin sposobom podlá vynálezu je podvojný rozklad, ktorý je podraienený tvorbou málo rozpustného síranu vápenatého, čo možno pri značnom zjednodušení znázornit schémou:

CaSV + MeSO. » MeSV + CaSO.

4 kde CaSV je sulfitový výluh a/alebo cukrov zbavené sulfítové výpalky tzv. “šlempa vo formě vápenatej soli a MeSO^ je síran stopového prvku a/alebo sekundárnej rastlinnej Živiny charakterizovaný vyššou rozpustnostou v reakčnom systéme než pri rovnakej teplote je rozpustnost síranu vápenatého.

Želaná reakcia - podvojný rozklad začne v sústave přebiehať vtedy, ked koncentrácia síranu vápenatého v roztoku bude odpovedat jeho súčinu rozpustnosti v reakčnom systéme. Súčin rozpustností síranu vápenatého vo vodě pri 25 °C je rovný Κ_β = 6,2.10 \

V zaujme dosiahnutia potrebnej rychlosti zrážania síranu vápenatého a najma v snahe získat tento v dobré fi 11rovate1 nej formě, je výhodné uskutočňovat reakcíu pri zvýšenej teplote, pričom sa tiež zistílo, že koncentráciu sulfitových výluhov a/alebo výpalkov je osobitne výhodné volit v rozmedzí 10 až 30 hmotnostných percent sušiny.

Sírany biogénnych prvkov, ktoré tvoria druhů základné reakČnú zložku možno přidávat do reakčnej zmesi aj v tuhéj-kryštalickej formě, avšak z hladiska tvorby dobré spracovatelného sádrového kalu je výhodné tieto vnášat do reakcie vo formě vodných roztokov, alebo vo formě suspenzii.

Reakciou vzniknutý kal síranu vápenatého možno od reakčnej zmesi oddělovat sedimentáciou, filtráciou alebo odstředěním. Osobitne výhodné je kombinovanie sedimentácie s následnou filtráciou či odstředěním zahuštěného sádrového kalu.

Kvapalnú fázu po oddělení sádry možno upravit na požadované koncentráciu odpařením vody pri atmosférickom alebo zníženom tlaku, alebo sa móže spracovať úplným odpařením vody do formy vodorozpustného práškového koncentrátu. Pre tento účel je výhodné používať niektorý z typov tzv. rozprašovacích sušiarní.

Organokovové zlúčeniny-koncentráty stopových prvkov a/alebo prvkov sekundárných rastlinných živin připravené spósobom podlá vynáLezu majú v porovnáni s dnes bežne používanými formami celý rad předností. V pode sú úplné biologicky odbúrateíné. Sú vhodné tak pre zapravovanie do pódy ako aj pre folíárnu aplikáciu. Pri ich použití formou mimokoreňovej-fo 1íárnej aplikácie sa zlepšuje zmáčavosč listov rastlín, v dósledku čoho sa dosahuje podstatné vyššia přilnavosti biologicky aktívnych zložiek na povrch listovej plochy. Východiskovými surovinami na ich přípravu je vedlajší produkt-odpad z výroby celulózy alebo z kvasných procesov, ktorými sa tento odpad čiastocne zhodnocuje, využitím ktorého sa podstatné zníži znečiséovanie veřejných recipientov a komplexnejšie sa využije dřevná hmota. Vzhladom na nízké výrobné náklady a dostatok základnej suroviny, ktorá je ešte i dnes vo váčšine prípadov nepříjemným odpadom priemyslu celulózy, otvárajú sa možnosti pre použitie stopových prvkov a/alebo sekundárných rastlinných živin vo formě koncentrátov v širokej poInohospodárskej velkovýrobě.

Použitím prípravkov vyrobených spósobom podlá vynálezu sa do pódy vnášajú organické látky výrazné zlepšujúce strukturu pódy a tiež látky, významné z hladiska tvorby humusu. Prídavkom vačšiny prípravkov vyrobených spósobom podlá vynálezu do suspenzných a i niektorých roztokových kvapalných hnojív sa zlepšujú ich fyzikálno-chemické a najma reologické vlastnosti· Koncentráty stopových prvkov a/alebo prvkov sekundárných rastlinných živin připravené na báze látok a spósobom podlá vynálezu sú v porovnaní s přípravkami vyrobenými na báze chelátotvorných látok typu EDTA, DTPA, HEDTA, DHEDDA ako i na báze vačšiny dnes používaných organometalických zlúčenín tiež ekonomicky velmi výhodné.

Využitelnost biogénnych prvkov z koncentrátov připravených spósobom podlá vynálezu je mnohonásobné vyššia než z bežne používaných anorganických solí. Pri aplikácii koncentrátov stopových prvkov a/alebo sekundárných rastlinných živin do pódy sa znižuje možnost retrogradácie aplikovaného p i. Vačšina z koncentrátov připravených spósobom podlá vynálezu pósobí inhibične na koróztv. * esivitu vodných roztokov niektorých anorganických solí na bežne používané kovové konštrukčne materiály /například v prostředí dusíkatých kvapalných hnojív připravovaných na bázé dusičnanu amonného a močoviny/.

•F ž - .·

Nasledujúce příklady objasftujú, ale nijako neobmedzujú predmet vynálezu.

Příklad 1 až 5

V laboratórnych podmienkach sa pre potřebu vykonania návazných biologických skúšok připravili jednotlivé kvapalné koncentráty týchto biogénnych prvkov: horčíka, médi, zinku, železa a mangánu.

Pri skúškach sa používal výluh odpadajúci pri sulfitovom vaření celulózy, po jeho úpravě kvasným a fermentačným procesom, po oddestilování alkoholu a zahuštění. Takto získané sulfitové výpalky obsahovali 47,46 hmotnostných percent sušiny a 2,10 hmotnostných percent”vápnika .

Pri príprave jednotlivých vzoriek, sa postupovalo tak, že k 100,00 g sulfitových výpalkov sa přidala navážka destilovanej vody a tiež výpočtom určené množstvo krystalického síranu bíogénneho prvku.

Potom sa reakčná zmes udržiavala pod spatným chladičom za miešania po dobu 1 hodiny na teplote 75 až 85 °C.

Po ochladnuti reakčnej zmesí na teplotu asi 50 °C sa vyléčená zrazenina síranu vápenatého odfiltrovala.

1 1287

Navážky základných zložiek a tíež koncentrácia příslušného biogénneho prvku v jednotlivých připravených vzorkách sú uvedené v tabulke:

Příklad	Navážky reakčných zložiek v g	Koncentrácia biogénneho prvku v produkte v fcinot. %
Sulf itové výpalky /47,46 2/	Destilovaná voda	Množstvo a druh použitého síranu
I	100,0	368,0	12,92 g MgS0A.7H20	0,27
2	100,0	369,0	13,08 g CuS04.5H20	0,70
3	100,0	368,0	15,06 g ZnS04.7H20	0,71
4	100,0	368,0	14,57 g EeSO4.7H2O	0,61
5	100,0	370,8	11,69 g MnSO ,4H 0	0,60

Rozdělením síranu vápanetého vzniknutého pri reakcii sa v priemere získalo 460 g kvapalného koncentrátu a přibližné 9 g sušiny vápenatého vo formě CaSO^.2H₂O.

Příklad 6

Do vysokej kádinky o objeme asi 300 cm sa navážilo 4,2 g kysličníka titaničitého /TiO₂/ vo formě tzv. titanovej běloby, přidalo sa 5,4 g koncentrovanéj kyseliny sírovej, obsahujúcej 95 Z MH - H₂SO^ a zmes sa za občasného dokladného premiešania tyčinka' zahrievala na vařiči opatrenom azbestovou sieťkou. Po zhustnutí sa reakčná zmes ovlhčila malým množstvom destilovanej vody a po asi 2 hodinách zahrievania a takmer úplnom opíítovnom odpaření sa nechala volné vychladnúť. Po vychladnutí sa reakčná zmes - odparok·za 1ia1 250 cm studenej destilovanej vody. V dósledku úplného rozkladu kysličníka koncentrovanou kyselinou sírovou získal sa rozpuštěním takmer číry roztok oxisíranu titaničitého.

3

Do druhej kádinky o objeme asi 600 cm sa předložilo 100,0 g zahuštěných sulfitových výpalkov rovnakého zloženia ako v príkladoch 1 až 5. K navážke sulfitových výpalkov sa přidalo 125,0 cm^ studenej destilovanej vody /teploty cca 25 °C/. Po zhomogenizovaní výpalkov s vodou sa k připravenému roztoku tmavohnedej farby přidal celý objem vodného roztoku síranu titanylu, připraveného reakciou Ti0₂ s kyselinou sírovou. Zmes sa raiešala přibližné hodinu a potom sa z nej filtráciou oddělil kal vylúčenej sádry.

Uvedeným sposobom sa připravilo přibližné 450 g roztoku obsahujúceho asi 0,52 hmotnostných % titanu. Premytím a vysušením filtračného koláca sa získalo 8,4 g CaSO^,2H₂O.

Príklad7

Rastliny hrachu odrody Pironette sa nechali rásť v skleníku v deficitnej pode na mangan, do ktorej sa před vysadením semien přidal živný roztok NPK a v jednom případe aj mangan vo formě Mn-koncentrátu připraveného sposobom podlá vynálezu v dávke odpovedajúcej 15 kg Mn.ha \ Rastliny sa udržovali v skleníku s kombinovanou zálievkou vody a za 32 dní od založenia pokusu sa zisťovala postmortálna dížka rastlín a hmotnost suchej nadzemnej hmoty.

variant	pos tmor t,	. dížka	hmotnos ť	1 rast
	v cm	v Z	v g	v Z
NPK	16,4	100	0,580	100
NPK +Mn	17,1	104,3	0,653	112,6

Príklad8

Rastliny ovsa odrody Diadém sa pěstovali v pode deficitnéj na med, do ktorej sa před vysadením semien přidal živný roztok NPK a v jednom případe aj med vo formě přípravku pripra5

1 1287 veného sposobom podlá vynálezu v dávke odpovedajúcej 18 kg Cu-ha \ Rastliny sa udržovali v skleníku s kontrolovanou zálievkou vody a za 32 dní od založenia pokusu sa zisčovala postmortálna dížka rastlín a hmotnost suchej nadzemnej hmoty.

Variant postmort. dížka v cm % hmotnost v g/nádoba Z

NPK	2 7,06	100	0,890
NPK + Cu	29,80	110,1	'0,971

100 109, 1

Příklad 9

Vyrovnaný porast oz. pšenice odrody Grana vo fáze stlpkovania sa foliárne přihnojil dusíkatým roztokom DAM-390 v dávke odpovedájúcej 30 kg N . ha a jednak zmesou dusíkatého roztoku a skúšaného horečnatého koncentrátu připraveného spósobom podlá vynálezu z MgSO^ a zahuštěných sulfitových výpalkov, v dávke odpovedajúcej /30 kg N + 6 kg Mg/ . ha \ Zvýšenie úrody zrna dosahovalo 117,5,resp. až 141,5 Z.

Variant úrodazrna

	t.ha 1	Z
k o n t r c l a	3,77	100
30 kg N	4,44	117,5
30 kg N + 6 kg Mg	5,34	141,6

Příklad 10

Cukrová řepa odrody Dobrovická A” na pode. s nedostatkom horčíka sa foliárne přihnojila 22,6, jednak použitím koncentrátu obsahujúceho hořčík zo síranu horečnatého a zahuštěného sulfitového výluhu spósobom podlá vynáJezu v dávke odpovedájúcej 6 kg Mg.ha a jednak kíeseritom, rozmetávaním tuhého tcuriva v dávke odpovedaj úce j 30 kg Mg.ha \ Pri zbere sa zaznamenala úroda bulíev, výkon.·) ' kvalitativně analýzy na obsah cukru a vypočítal výnos rafinády /tab. /. Úroda bulíev ·; oboch prípadoch prihnojenia sa zvyšovala oproti kontrole viac ako o 4 Z, výnos rafinádv siúpol oproti kontrole po skúšanom hnojivé o 14,4 %, po kieserite o 3,4 Z.

Variant	úroda bulíev	výnos rafinády
t.ha	Z	t. ha	7.
kontrola	5,41	100	5,85	100
skúš. hnojivo 6 kg Mg.ha 1	5,67	104,8	7,05	119,6
kieserit 30 kg	5,66	104,5	6,36	108,7

Příklad 11

Rastliny kukuřice, hybrid TO - 510 sa nechali rásf na pode s nedostatkom zinku, do ktorej sa před vysíatím semien přidal živný roztok NPK a v jednom případe taktiež zinok vo formě Zn-koncentrátu připraveného spósobom podlá vynálezu v dávke odpovedájúcej 17 kg Zn ha \ Rastliny sá udržovali v skleníku skontrolovanou zálievkou vody a za 3 dni od založenia pokusu sa zistila hmotnosti suchej nadzemnej hmoty.

Variant Hmotnósť suchej hmoty v g/nádoba Z

NPK

NPK + Zn

1,63

1,72

100

105,5

Příklad 12

Vyrovnaný porast oz, pšenice odrody Slávia sa vo fáze počiatku stípkovanía foliárne přihnojil Mg-koncentrátom pripravt^g^m reakciou MgSO^ a zahuštěných sulfitových výpalkov spósobom podlá vynálezu v dávke odpovedajúcej 6 kg Mg.ha . Indikáciou účinku bola úroda zrna v porovná ní s.neprihnojovanou kontrolou.

Variant úroda zrna

t.ha¹ 7.

kontrola 5,15

Mg-koncentrát 5,61

100 109 , 1

Příklad 13

Kultura jabloně, odroda Starking, rok 1980, lokalita Dunajská Středa - Búšlak. Jednorázovou pódtiou aplikáciou Fe-koncentrátu připraveného sposobom podlá vynálezu v dávke 500 g ku ječnému stromu a 4-násob. aplikáciou postreku v kóncentrácii 0,4 7 sme zistili kuratívny efekt /postupné zazeleňanie vegetatívnych orgánov/ a následovně prírastky úrody jablk v přepočte na 1 ha.

Variant

Pódna aplikácia	Folíárna	aplikácia
Úroda 7	Úroda	7
v t.ha	v t. ha 1

Neoš etřená kontrola 17,76

Fe-koncentrát 31,63

Příklad 14

100,00 17,76 100,00

178,12 27,75 156,25

Kultura - vinna réva, rok 1979, odroda Muller Thurgau, lokality Vištuk, okr. Bratislava-vidiek a Vrbové, okr. Trnava, pri pódnej aplikácii 200 g Fe - koncentrátu podlá vynálezu ku 1 kru révy sme zistili kuratívny efekt a zvýšenie úrody hrozná.

	Variant	Úroda t. ha	Vištuk 7 1	Vrbové
Úroda - 1 t.ha	7
	Kontrola	6,280	100,00	7,400	100,00
	Fe-koncentrát	6,580	104,77	10,440%	141 ,08
klad	15
Kultura -	vinna réva, r.	1980,	odroda Muller	Thurgau,	lokalita Vištuk, okr. Bratislava

vidiek.

Réva s vizuálně diagnostikovanou karenciou Fe /typická chloróza - fyziologické žltnutie vegetatívnych orgánov z nedostatku Fe v rastl. pletivách/. Po 4-násobnej aplikácii Fe-koncentrát vyrobený sposobom podlá vynálezu v kóncentrácii 0,4% potrekom na list spolu s pesticídnymi přípravkami sme zístTlí kuratívny efekt /postupné zazelenanie rastl. pletiv/ a prírastok úrody hrozná o 18,8 7. voči neosetrenej kontrole, pričom sme nezistili zhorŠenie kva1i tatívnych parametrov.

Claims (1)

1. PREDMET VYNÁLEZU

   Sposob přípravy koncentrátov stopových prvkov alebo sekundárných rastlinných živin vhodných pre výživu a/alebo na liečenie rastlín, obsahujúcich jeden alebo kombináciu viacerých stopových prvkov a/alebo sekundárných rastlinných živín_řvyznačený tým, že sulfitové výluhy a/alebo cukrov zbavené sulfitové výpalky, tzv. šlerapa, odpadajúce pri výrobě krmného droždia vo formě vápenatej soli, obsahujúce 5 až 60 hmotnostných 7 sušiny, s výhodou 10 až 30 hmotnostných 7 sušiny, sa pri teplóte 10 až 105 °C, s výhodou pri teplóte 50 až 85 °C, podrobí chemickej reakcií so síranom horečnatým a/alebo železnatýra a/alebo zinočnatým a/alebo meďnatým a/alebo manganatým a/alebo kobaltnatým a/alebo titanitým a/alebo oxisíranom titaničitým tzv. síranom titanylu, pričom na každých 100 hmotnostných dielov sušiny sulfítových výluhov a/alebo cukrov zbavených sulfítových výpalkov v reakčnej zmesi pripádajú 2 až 35 hmotnostných dielov, s výhodou 12 až 22 hmotnostných dielov, síranov uvedených kovových katiónov, uvažovaných ako bezvodé soli, pričom reakciou vyléčená zrazenina síranu vápenatého sa z reakčnej zmesi oddeli.