CS214341B1 - Sposob a zariadenie na výrobu acetaldehydu - Google Patents

Abstract

Výroba acetaldehydu sa uskutočňuje oxidáciou a/alebo dehydrogenáciou etanolu na striebornom katalyzátore pri teplote 340 až 640 °C. Katalyzátorom je hlavně elektrolytické striebro alebo stríebro na nosiči, zvlášť na zeolitoch. Katalyzátor máže byť eště zriedený inertnými látkami /samotný nosič, kovové alebo skleněné guličky ap./. Na katalyzátor sa privádza zmes pár etanolu,vody, vzduchu,připadne tiež dietyléteru a acetálov, ako hlavných komponentov, nad hornou hranicou výbušnosti, spravidla pri mólovom pomere 0,5 až 2,5. Přitom páry vychádzajdce z reakčnej zóny sa rýchlo schladzujd pod teplotu 340 °C /200 až 50 °C/. Potom sa d'alej dochladzujú, kondenzuji!, acetaldehyd sa izoluje a neskonvertovaný etanol a časť příměsí sa recirkuluje. Zariadenie pozostáva jednak z aparátov používaných na výrobu formalínu z metanolu, doplněné o deliaci systém, pozostávajúci aspoň z jednej tlakovéj rektifikačnej kolony na tlak 0,1 - 0,3 MPa a jednej atmosférickéj kolony a příslušných zásobníkov a medzizásobníkov.

Description

Vynález sa týká výroby acetaldehydu z petrochemického a/alebo kvasného etanolu, obsahujúceho spravidla okrem vody tiež příměsi vedlajších látok, pričom sa uskutočňuje na upravenom, technicky íahko dostupnom zariadení, s využitím vzduchu alebo ihého kyslík obsahujúceho plynu ako oxidačného činidla,

Známe postupy přípravy acetaldehydu z etanolu spočívajú v dehydrogenácii za vzniku vodíka alebo v oxidácii, pričom okrem acetldehydu vzniká voda. V případe dehydrogenačných postupov sa používajú katalyzátory na báze platiny, striebra, médi a niklu, pričom najlepšie sa osvědčili katalyzátory na báze médi a jej Oxidov s celým radom roznych promótorov a nosičov /USA pat. 1 977 750/, ako aj látok potláčajúcich dehydratáciu etanolu na etylén, ako alkálií /USA pat. 2 861 106, NSR pat. 1 044 791/. Pre oxldáciu sú aktivně platinové kovy a striebro, a to ako vo formě kovových čiastočiek, tak aj nanesené na nosičoch /NSR pat. 1 913 311/. Nevýhodou je však nižšia selektivita na acetaldehyd. Přitom oxidáciu etanolu na acetaldehyd

CH₃GH₂OH + 1/2 0₂ = CHjCHO + H₂0 + 169,7 kJ kyslíkom možno katalyzovať podobnými katalyzátormi ako dehydrogenáciu, ale najlepšie sa osvědčuje striebro a med /německé pat. 422 729 a 590 099/, resp. kombinácia rožne upravených sleťok z týchto dvoch kovov /USA pat. 1 956 440, 2 482 742 a 2 682 560/. Pretože reakcia prebieha za poměrně výsokých teplot, vedla oxidácie prebieha tiež dehydrogenácia.

Tak exotermná oxidácia /169,7 až 203,5 kJ/mol/ móže byť úplné alebo čiastočne kompenzovaná endotermnou /-82,5 kJ/mol/ dehydrogenizáciou. Avšak kým nie je teplota náležíte kontrolovaná, resp. regulovaná, dosahuje sa nízká selektivita, lebo v značnej miere dochádza až k totálněj oxidácii na oxid uholňatý, oxid uhličitý a vodu, ako aj k oxidácii na kyselinu octovú a k rozkladu acetaldehydu na metán a oxid uholňatý. Okrem toho vzniká etylacetát /Denisov E.T., Mickevič I.N., Agabekov V.E; Mechanizm židkofaznogo okislenija kislorodsoderžaščich soedinenij. Izdateťstvo Nauka i technika, Minsk 1975/. Na reguláciu teploty sa navrhlo vonkajšie chladenie trubiek obsahujúcich katalyzujúce sieťky /švédsky pat. 171 059 a USA-pat. 3 106 581/ alebo používanie takého poměru vzduchu k etanolu, aby sa exotermné a endotermné reakcie právě vyrovnali /Faith W. L., Keyes D. B., Clark R. L.: rítdůStrial Chemicals, str. 1 J. Wiley, New York 1950, '2 vyd. 1957} Kirk-Othmer: Encyklópedia of Chemical Technology, 2. vyd., zvázok 1, str. 77. J. Wiley, New York 1963; Encyklópedia of Chemical Processing and Design, red. McKetta J. J., zv. 1, str. 114, Deckker, New York 1976/. Ako nástrek sa používá etanol o konc. 50 až 95 %, dokonca aj veimi zriedený, aký sa dostává priamou hydratáciou etylénu /NSR pat. 1 913 311/. Zřejmou nevýhodou je však energetická náročností, pretože je nutné vypařovat' značné množstvá vody spolu s etanolom.

Podl'a tohto vynálezu sa sposob výroby acetaldehydu parciálnou oxidáciou a/alebo dehydrogenáciou etanolu na striebornom katalyzátore pri teplote 340 až 640 °C uskutočňuje tak, že na strieborný katalyzátor, pozostávajúci s výhodou z elektrolyticky připraveného krystalického striebra a/alebo striebra na nosiči, s výhodou na zeolite ako nosiči, sa privádza zmes pár etanolu, vody a kyslík obsahujúceho plynu, s výhodou vzduchu, připadne tiež dietyléteru a monoetyl- a dietylacetálu, ako hlavných komponentov, pričom mólový poměr organických látok ku kyslík obsahujúcemu plynu, s výhodou k vzduchu je nad hornou hranicou výbuš214 341 nosti, spravidla pri mólovom pomere 0,5 až 2,5., pričom páry surového produktu vychádzajúce z reakčnej zóny sa rýchlo schladzujú pod teplotu 340 °C, s výhodou na teplotu 200 až 50 °C, potom sa ďalej dochladzujú a kondenzujd, s výhodou skrápáním vodným roztokom etanolú, připadne navýše samotnéj vody a vytvořený acetaldehyd sa oddělí, neskonvertovaný etanol i s čas ťou vody, acetálov, připadne tiež éterov, sa recirkulujú.

Zariadenie na výrobu acetaldehydu sposobom podlá tohto vynálezu, pozostávajúce zo sýtiča, reaktora, kondenzátora, kolon, zásobníkóv, čerpadiel, výmenníkov, potrubí, armatúr a ροτ mocných zariadení je póvodné zariadenie na výrobu formalínu pozostávajúce zo sýtiča, reaktora a absorpčnej časti pre formaldehyd sa doplní deliacim systémom aspoň o jednu tlakovú rektifikačnú kolonu na delenie acetaldehydu od vyššievrúcich kvapalných podielov a spravidla jednu atmosferickú kolonu, ako aj zásobníky na suroviny, medziprodukt a produkt.

Sposob podlá tohto vynýlezu je realizovatelný s využitím zariadení používaných na výrobu formaldehydu, resp. formalínu oxidáciou metanolu, pričom ide o technicky a investičně poměrně nenáročné doplnenie zariadenia a poměrně nenáročné úpravy a modiíikáciu technologie s prihliadnutím na kinetiku, termodynamiku a fyzikálno-chemické vlastnosti acetaldehydu ako finálneho produktu a vodného roztoku etanolú, spravidla s prímesami acetaldehydu, dietyléteru a acetálov, ako východiskovéj suroviny. Výhodou sposobu podlá tohto vynálezu je vysoká selektivita oxidácie na acetaldehyd, možnost! v recirkulácii využit' aj vedlajšie produkty, využit¹ po menších technických úpravách a doplnkoch zariadenia, predtým používané na výrobu formalínu. Ďalej možnost¹ využit¹ ako východisková surovinu nielen etanol ž priamej hydratácie etylénu, ale aj kvasný etanol, získávaný i zo sulfitovných lúhov, pričom nie je zapotrebý jeho vysoká koncentrácia, ktorá može byt pod koncentráciou azeotropu etanolú s vodou čím sa ušetří spotřeba páry na destiláciu, resp. rektifikáciu. Přitom nie je zapotreby ani nákladná rafinácia etanolú. Tak ako surovina može etanol, resp. vodný. roztok etanolú obsahovat¹ ako vedlajšie látky či příměsi acetaldehyd, acetály, dietyléter, etyl-acetát, kyselinu óctovú, vinyletyléter ap. S výhodou možno použit* syntetický etanol, získaný priamou hydratáciou etylénu, destilačne zakoncentrovaný na 88 až 92 % etanolú a obsahujúci vedlajšie produkty hydratačného procesu, tj. dietyléter, acetaldehyd, acetály, krotónaldehyd, butnóly ai. Tieto vedlajšie látky pri premene etanolú nevadia, sčasti sa takisto zoxidujú a pokial* neposkytujú acetaldehyd, produkty ich oxidácie sa z procesu odstránia s odpadajúcim plyhom ale bo s odpadajúcou vodou zo separačnej kolony.

Strieborný katalyzátor može tvoriť skeletový strieborný katalyzátor, napr. Raney-striebro, dalej elektrolyticky připravené kryštalické striebro, striebro na nosiči /napr. alfaalumina, gama-alumina, pemza, keramické častiče/, spravidla připravené impregnáciou anorganických nosičov solární striebra alebo komplexami striebra, zvlášt! striebro na syntetických alebo prírodných zeolitóch. Aby nedochádzalo k přílišnému prehrievaniu ložka katalyzátore, ako aj jeho vyššiemu využitiu, je vhodné, najma v případe strieborných katalyzátorov s vyšším měrným povrchom /napr. striebro na zeolitoch/, alebo aj elektrolytického striebra, tento zriedovať priniešaním samotných nosičov, či kovových alebo skleněných gul.ičiek, valčekov ap., ktoré navýše napomáhajú rovnoměrnějšiemu, teda lepšiemu rozdeleniu teplot, případ214 341 ne i odvodu reakčného tepla.

Λ

Katalyzátor je spravidla umiestnený v reaktore v nízkej a širokéj vrstvě. Doležitá je aj geometria ložka katalyzátora. Pri kruhovom priemere je poměr výšky k šírke 1 : 6 až 1 : 100. Pri takomto usporiadaní je výměna tepla s okolím, teda aj stěnami reaktora malá, takže reaktor pracuje prakticky adiabaticky. Reakčné teplo vzniknuté oxidáciou etanolu sa čiastočne vyrovnává súčasne prebiehajúcou dehydrogenáciou etanolu a čiastočne vyhrieva reakčnú zmes. Preto je výhodné přidávat¹ k zmesi etanolu a kyslík obsahujúceho plynu, spravidla vzduchu, vodnú páru /resp. využívat¹ zriedené vodné roztoky etanolu/, ktorá preberá část¹ reakčného tepla. Napriek tomu, že vrstva katalyzátora je nízká, existuje cez ňu .značný teplotný gradient. Teplotný režim reaktora je třeba riadiť voíbou zloženia vstupnej zmesi /pár etanolu s primesami pár vody a vzduchu/, vstupnú teplotu před ložkom katalyzátora /180 až 330 °C/ a zaťažením katalyzátora tak, aby teplota reakčnej zmesi za ložkom katalyzátora bola 340 až 640 °C, výhodné 440 až 560 °C.

Kyslík obsahujúcim plynom je zriedený dusík kyslíkom, najčastejšie vzduch, připadne s prímesami ozónu. Potřebný je čistý vzduch, preto sa obvykle predbežne rafinuje od oxidu siřičitého, sírovodíka, chlorovodíka, oxidov dusíka a připadne iných nečistót, ktoré móžu pochádzať z exhálácií z priemyselnej činnosti a sú katalytickým jedom. Rafinácia sa míóže robit' napr. praním roztokom alebo absorpciou, či adsorpciou v ložku tuhého materiálu, obsahujúceho látky reagujúce s uvedenými kyslými plynmi.

Zariadenie na Výrobu acetaldehydu, ktorého principiálna schéma je znázorněná na obrázku, je zhotovené z nehrdzavejúcej ocele, resp. z hliníka a jeho zliatin, pozostáva z klečových zariadení a aparatúr, ako sýtiča 1, reaktora 3 i s kvenčovacím zariadením, práčky, resp. kondenzátora 5, extrakčnej kolony 8, tlakovej kolony 13 a kolony 17, zásobníkov 20, 24,Sálej armatúr, čirpadiel, medzizásobníkov, meracej a ^egulačnej techniky.

Ďalšie podrobnosti sposobu výroby i zariadenia, ako aj výhody sú zřejmé z príkladov.

f

Příklad 1

Do trubkového reaktora vyhrievaného v plášti uloženým elektriakým vinutím sa naplní 7 cm katalyzátora, pozostávajúceho zo striebra na pemze ako nosiči o zrnění 0,4 mm. Po ustálení podmienok sa uskutočňuje reakcia pri priemernej teplote 413 °C so zmesou vzduchu a etanolu s molovým pomerom vzduch : étanol - 1,11 : 1. Produkt sa účinné ochladí a reakčný plyn prechádza cez pračku, kde sa v tetrahydrofuráne zachytia zvyšky acetaldehydu. Pri časovéj súradnici W/F = 2,73 /v g.h.mol”¹/ a zatíažení katalyzátora 259,8 mol.dm^^.h ¹ dosahuje konverzia etanolu /použitý etanol čistoty 99 % syntetický, vyrobený hydratáciou etylénu/ 50,7 % a selektivita tvorby acetaldehydu je 91,2 %. Okrem etanolu a acetaldehydu reakčný produkt obsahuje tiež 2,4 % acetaldehyddietylacetálu a vodu /17,3 % hmot./.

Příklad 2 o

Do trubkového reaktora sa naplní 7 cm strieborného katalyzátora připraveného elektrolyticky a zrnenia 0,4 až 2 mm. Po ustálení podmienok oxidácie pri 425 °C, s mol. pomerom vzduchu k etanolu 1,19 : 1 a pri zatíažení katalyzátora 239,3 mol.dmj_tat.h sa analyzuje reakčná zmes pomocou plynovej chromátografie. Konverzia etanolu dosahuje 54,1 %, selektivita tvorby acetaldehydu 90,6 %. Reakčný produkt obsahuje tiež 4,4 % hmot. acetálu a vodu /20,2 %

214 341 hmot./ vzniknutá tiež reakciou. Odplyny okrem dusíka obsahujú malé množstvo oxidu uhličitého, vodíka a kyslíka.

Příklad 3

Do trubkového reaktora zhotoveného z nehrdzavejúcej ocele sa naplní elektrolyticky připravené striebro podobného typu, ako sa používá na oxidáciu metanolu na formaldehyd. V zábehovom časovom úseku sa do reaktora nastrekuje etylalkohol o nomcentrácii 90,7 % hmot., 0,1 % acetaldehydu, 0,05 % acetálov a 0,2 % hmot. dietyléteru, zvyšok je voda /mol. poměr vzduchu -0-.1 k etanolu - 1,21 : 1/. Zaťaženie katalyzátore je 244,5 mol.dm. .h . Po ustálení teploty na 409 °C sa účinným chladením kondenzujú produkty oxidácie. Podlá zloženia reakčného produktu sa dosahuje konverzia etanolu 59,1 %. Acetaldehyd vzniká so selektivitou 91,5 %. Ďalšou zložkou reakčného produktu je zmes acetaldehydmonoetylacetálu a acetaldehyddietylacetálu /2,4 % hmot./ a voda /25,3 % hmot./.

Příklad 4

Tento příklad objasňuje vplyv vody na selektivitu oxidácie. Reakcia sa uskutočňuje na zariadení uvedenom v příklade 3 s tým, že sa do reaktora nastrekuje vodný roztok etanolu o koncentrácii 80,5 % hmot. Pri zaťažení 277, 1 mol.dm^^.h ¹ a mol. pomere vzduch : etanol -I, 07 : 1, pri priemernej teplote 405 °C se dosahuje konverzia etanolu 52,4 % a selektivita na acetaldehyd 99,1 %.. Obsah acetálov v produkte je 0,8 % hmot. a vody 33,1 % hmot.

Příklad 5

Pri použití etanolu o konc. 69,7 % hmot. za experimentálně podobných podmienok ako v příklade 2 /teplota 401 °C, zaťaženie 271 mol.dm^^ .h ¹, mol. poměr vzduch : etanol 1,09 :

: 1/ sa dosahuje konverzia etanolu 54,4 % a selektivita tvorby acetaldehydu 92,7 %. Produkt obsahuje tiež 3,5 % hmot. acetálu a 40,8 % hmot. vody.

Příklad 6

Tento příklad objasňuje vplyv mol. poměru vzduchu /kyslíka/ k etanolu na výsledky oxidácie a dehydrogenácie etanolu.

Reakcia sa uskutočňuje za podobných podmienok ako v příklade 4 /teplota 402 °C, zaťaženie 247 mol.dm.^ .h^-1/ s tým rozdielom, že sa použije mol. poiper vzduchu k etanolu 0,563 : 1. Kelt

Chromatografickou analýzou zloženia produktu vychádza konverzia etanolu 26,4 % a selektivita tvorby acetaldehydu 94,4 %. Produkt obsahuje 2,3 % hmot. acetálu, 2,5 % hmot. dietyléteru a

II, 2 % hmot. vody.

Příklad 7

Do reaktora z nehrdzavejúcej ocele sa nastrekuje pri 400 °C kvapalná zmes o zložení /% hmot./: 74,3 etanolu; 8,8 vody, 13,8 acetálov /acetaldehydmonoetylacetál a acetaldehyddietylacetál/ a 0,1 dietaléteru. Pri mol. pomere vzduch : etanol + acetál - 1,1:1a za—3 “1 “1 tíažení katalyzátora 248,5 mol.dm_{k fc}.h /časová súradnica W/F - 2,81 g.h.mol / sa získá produkt Obsahujúci 0,8 % hmot. acetálu /konverzia 94,2 %/. Konverzia etanolu dosahuje 53,6 %.

Příklad 8

Do reaktora z nehrdzavejúcej ocele sa pri 400 °C nastrekuje etanol s obsahom 2,1 % hmot.

214 341 acetálov a 10,2 % hmot. vody. Pri mol. pomere vzduch : etanol - 1,12 : 1 a zatíažení 252,1 mo.dm^^.h /časová súradnica W/F = 2,75 g.h.mol / sa získá produkt s obsahom 1,1 % hmot. acetálov /ktoré vznikájú aj v případe, že sa pracuje bez acetálu v nástreku/. Konverzia etanolu dosahuje 51,2 %.

Příklad 9

Do reaktora z nehrdzavejúcej ocele sa pri teplote 520 °C nastrekuje syntetický nerafinovaný etanol o obsahu 92,5 % hmot., ktorý obsahuje ako příměsi malé množstvá acetaldehydu, dietyléteru, vyšších alkoholov /sek.butylalkohol/ a zvyšok do 100 % vodu.

Podmienky nástreku sa upravia na časovú súradnicu W/F= 1,1 g.h.mol ¹ a mol. poměr vzduchu k etar.olu 1,1 : 1. Za uvedených podmienok sa dosahuje konverzia etanolu 58,0 % hmot. a selektivita tvorby acetaldehydu 93,5 %.

Příklad 10

Tento příklad objasňuje možnost¹ zmenšenia náplně katalytického striebra a jeho náhrady či zriedenia inertnou náplňou, s ktorou sa strieborný katalyzátor premieša.

Postup je podobný ako v příklade 2, len s tým rozdielom, že 5 g elektrolytického striebra sa premieša so 7 ci? inertnej náplně, ako prírodného zeolitu - klinoptilolitu alebo skleněných guličiek o priemere 0,5 mm /hmotnost¹ katalyzátora v příklade 2 je 22,3 g/. Po naplnění do reaktora sa nastrekuje etanol /90,7 % hmot./ a vzduch. Mólový poměr vzduchu k etanolu = 1,22 : 1 a časová súradnica 2,91 g.h.mol ^Χ. Za týchto podmienok sa dosahuje konverzia etanolu 65 % a selektivita tvorby acetaldehydu 92 %.

Příklad 11

V zmiešavači připravená zmes etanolu a vody, resp. priamo z výrobně etanolu prichádzajúci vodný roztok surového etanolu preohádza cez medzizásobník a potrubím 27 vstupuje do sýtiča 1, vyhrievaného parou a kruhovým prstencom, do ktorého tiež vstupuje trasou 25 regenerovaný etanol s přísadami acetaldehydu, acetálov a dietyléteru. Do spodnej časti sýtiča 1 sa privádza potrubím 26 filtrovaný vzduch. Predohriata zmes vzduchu s parami vody a organických látok, pozostávajúcich z etanolu a příměsí acetaldehydu, acetálov, dietyléteru a stop etylacetátu vstupuje do oxidačného reaktora 3 spolu s kvenčovacím zarladením trasou 2. V reaktora 3 je na sieťke uložené elektrolytické striebro ako oxidačný katalyzátor, pričom teplota reaktora sa udržuje na· hodnotě 445 + 20 °C. Mólový poměr vzduchu k etanolu je 1,19 :

: 1 a zaťaženie katalyzátora etanolom 240 mol.dm^^.h^-1. Oxidová zmes sa rýchlo v nasledujúcej kvenčovacej časti tvorenej tepelným výmenníkom 28 reaktora 3 schladí na 150 až 100 °C, pričom získané teplo sa využívá na predohriatie východiskových surovin v sýtiči 1. Schladená zmes vstupuje trasou 4 do kondenzátora 5. Kondenzátor 5 sa připadne skrápá potrubím 6 prlvádzaných roztokom etanolu. Kvapalný podiel z kondenzátora 5 sa vedie trasou 10 a 12 do acetaldehydovej kolony 13, v případe nižších požiadaviek na čistotu trasou 10 až do kolony 17. Plyny a páry z aparátu. 5 prechádzajú potrubím 7 do extrakčnej kolony 8, ktorá je skrápaná vodou trasou 9. Kvapalná fáza preohádza potrubím 11 do acetaldehydovej kolony 13, pracujúcej pri přetlaku 0,11 až 0,17 MPa. Destilát-acetaldehyd sa potrubím 16 spravidla cez kondenzátor vedie do zásobníka 24 a z něho na distribúciu alebo dalšie využitie. Ochudobnený po214 341 diel zo spodu kolony 13 sa prepúštía trasou 15 do kolony 17, ktorá sa připadne skrápá čerstvým surovým etanolom privádzaným trasou 19. Vydestilovaný etanol, připadne s prímesami acetálov a etylacetátu sa vedře trasou 18 do medzizádobníka 20, odkial¹ s čerstvou surovinou trasou 27 do sýtiča 1. Zvyšok z kolony 17 sa vedie trasou 21 na využitie 22 či oddelenie zvyškov kyseliny octovej, acetálov a esterov, připadne čistiareň odpadných vod a spravidla část odpadnej vody s obsahom příměsí vedlejších organických produktov sa vedie potrubím 23 do medzizásobníka etanolu 20.

Claims (2)

PREDMET VYNÁLEZU

1. Sposob vyroby acetaldehydu parcialnou oxidáciou a/alebo dehydrogenáciou etanolu na striebornom katalyzátore pri teplote 340 až 640 °C, vyznačujúci sa tým, že na strieborný katalyzátor, pozostávajúci s výhodou z elektrolyticky připraveného krystalického striebra a/ alebo striebra na nosiči, s výhodou na zeolite ako nosiči, sa privádza zmes pár etanolu, vody a kyslík obsahujúceho plynu, s výhodou vzduchu, připadne tiež dietyléteru a monoetyla dietylacetálu, ako hlavných komponentov, pričom mólový poměr organických látok ku kyslík obsahujdcemu plynu, s výhodou k vzduchu, je nad hornou hranicou výbušnosti,spravidla pri mólovom pomere 0,5 až 2,5, pričom páry Surového produktu vyhádzajúce z reakčnej zóny sa rychlo schladzujú pod teplotu 340 °C, s výhodou na teplotu 200 až 50 °C, potom sa dalej dochladzujú a kondenzujú, s výhodou střápáním vodným roztokom etanolu, připadne navýše

L samotnou vodou a vytvořený acetaldehyd připadne tiež etylacetát a kyseliny octová sa oddelia, neskonvertovaný etanol i s časťou vody, acetálov, připadne tiež éterov sa recirkulujú.

2. Zariadenie na výrobu acetaldehydu podlá podu 1, pozostávajúce zo sýtiča, reaktora, kondenzátora, kolon, zásobníkov, čerpadiel, výmenníkov, potrubí, armatúr a pomocných zariadení, vyznačujdce sa tým, že povodně zariadenie na výrobu formalínu pozostávajúce zo sýtiča /1/, reaktora /3/ a absorbčnej časti /5 a 8/ pre formaldehyd sa doplní deliacim systémom aspoň o jednu tlakovú rektifikačnú kolonu /13/ na delenie acetaldehydu od vyššievrúcich kvapalných podielov a spravidla jednu atmosferickú kolonu /17/, ako aj zásobníky na suroviny, medziprodúkt a produkt.