CS221008B1 - Sposob farbenia súborov dýhovacích materiálov - Google Patents

Description

Vynález rieši sposob farbenia súborov dýhovacích materiálov so zvýšenou cirkuláciou farbiaceho roztoku medzi jednotlivými dýhami.

Doposiaí sú známe sposoby hlbkového farbenia dýh v súboroch pomocou vákuovo-tlakovej impregnácie alebo jednoduchým zahrievaním dýh v cirkulujúcom farbiacom roztoku. Teplota pri hlbkovej impregnácii dýh sa pohybuje obyčajne v rozsahu 80 až 95 °C pri beztlakovej impregnácii a do 120 stupňov Celsia pri tlakovej alebo vákuovo-tlakovej Impregnácii. Počas farbenia sú dýhy uložené v súboroch na sebe, připadne je medzi jednotlivými dýhami vložený distančný materiál s otvorami alebo sieťovina.

Farbiaci proces trvá niekolko hodin. Nevýhodou týchto procesov je, že na miestach vzájomného dotyku dýh alebo dotyku dýh s distančnými materiálmi alebo s pomocnými materiálmi nosiča dýh alebo s ostatnými časťami farbiaceho zariadenia, farbiaci roztok prúdi menej intenzívně alebo je jeho prúdenie zastavené. Preto sa v týchto miestach významné znižuje koncetrácia farbív účinkem difúze farbív z povrchu dovnútra dýhového listu. Preto sú tieto dotykové miesta nerovnoměrně, menej intenzívně zafarbené ako ostatně časti dýh.

Tieto závady sa často vyskytujú pri farbení dýh o hrúbke 0,5 až 0,9 mm makkých dřevin ako sú wawa (abachi, obeche, samba] — Triplochiton scleroxylon, topol — Populus marilandica, Populus nigra a pod. a ešte vačšie ťažkosti vznikajú pri farbení tvrdších dřevin ako sú koto (awari, keře) — Ptarygota. macrocarpa, buk — Fagus silvatica, limba — Terminalia superba apod. a pri farbení dýh vačších hrúbok, například v rozsahu 0,9 až 3 mm.

Uvedené nedostatky známých spůsobov do značnej miery odstraňuje spósob farbenia súborov dýhovacích materiálov podlá vynálezu, ktorého podstata spočívá v tom, že sa do farbiaceho kúpefa pod spodně hrany dýhových listov vháňajú rozptýlené plyny nemiašatefné alebo obmedzene miešatelné s farbiacim kúpelom ako sú inertně plyny, ich zmesi so vzduchom, alebo vzduch, alebo zmesi uvedených plynov s vodnými parami.

Výhodou uvedeného spósobu farbenia dýh je to, že plyn privádzaný pod dyhy a prúdiaci medzi dýhami kvalitativně zvyšuje intenzitu prúdenia farbiaceho roztoku. Prúd plynu zapříčiňuje pohyb dýhových listov a tým leh vzájomné oddelovanie a vyrovnáváme koncentrácie farbiaceho roztoku na miestach náhodného vzájomného dotyku dýh s priemernou koncetráciou farbiaceho kúpel'a. Tým sa dosahuje odstránenie alebo podstatné zníženie výskytu nedostatečné prefarbených miest.

Příklad 1

Dyhy dřeviny wawa — Triplochiton scleroxylon o hrúbke 0,9 mm s vlhkosťou w = =12 + 3 % sa ponořili do vodného roztoku zmesi kyslých monosulfofarbív o celkovej koncetráeii c_F = 1,56 g/1, vyhriateho na teplotu 95 + 2 °C. Do farbiaceho kúpefa sa pod spodně, hrany dýh vháňal dusík o teplote 95 °C. Prúd dusíka sa rovnoměrně rozděloval medzi dyhy pomocou keramickej platné s otvorami o priemere 5 mm.

Příklad 2

Do farbiaceho priestoru o objeme 3500 1 sa vložilo 750 m² dýh dřeviny wawa o rozmeroch 600X2200 mm o hrúbke 0,9 mm, hydromodul Hc = 4,3 1/m², stupeň zaplnenia priestoru nosiča dýhami bol kv = 1,(85 mm . mm^-1 (v milimetroch volného priestoru na 1 mm hrůbky dřeveného materiálu], tj. 54 %. Farbilo sa na farebný odtieň mahagonového dřeva. Farbenie prebiehalo pri teplote t = 94,5 + 1 °C po dobu 6 hodin pri cirkulácii farbiaceho roztoku Q = 18,4 1/s. Pri várke bez přívodu plynu sa získali dyhy s výskytom slabšie prefarbených miest v rozsahu 65 až 99 % z celkového počtu dýhových listov (v jednotlivých častiach nosičd)', pričom plocha menej prefarbených miest představovala 1,3 až 12 % celkovej farbenej plochy v jednotlivých přepážkách nosiča dýh.

Přiklad 3

Farbenie sa vykonalo ako v příklade 2 s tým, že po ponoření nosiča s dýhami do farbiaceho kúpefa se nechal prebublávať cez hladinu farbiaceho kúpefa dusík pri teplote farbenia t =' 94,5 + 2°C po dobu 2 tninút, pričom súčasne cirkuloval farbiaci kúpel. Potom sa přívod dusíka zastavil, zmes dusíka a vodných pár a zbytkov vzduchu sa odčerpávala sponad hladiny farbiaceho kúpela a privádzala sa pod spodné hrany dýhových listov, kde sa rozptylovala pomocou mechanickej přepážky s otvormí, v ktorých boli umístěné vertikálně fólie. Přívod plynu bol po celu dobu farbenia přibližné rovnaký Q — 4 1/s, Egalita farby dýh sa oproti dýhám z příkladu 2 podstatné zlepšila. Příkladě

Farbenie sa uskutečnilo ako v přiklade č. 3 9 tým rozdielom, že sa z uzavretého .priestoru nad hladinou farbiaceho roztoku odčerpávala zmes vzduchu a vodných pár a vháňala sa do farbiaceho roztoku pod dyhy v časových intervaloch 4 + 1,5 s, pričom počas prvej hodiny farbenia interval prerušenia přívodu vzduchu do kúpefa bol 5 s, počas 2, hodiny 5 minút a počas 3, až 6. hodiny farbenia 10 minút. Menej prefarbené miesta sa vyskytovali iba u 6 °/o počtu dýh. Priemerná farebná diferencia medzi vadami a dobře prefarbenými miestami v systéme GIE LAB-1976 je Δ E = 4,5.

Příklad 5

Dyhy o rozmeroch 700 X 2200 mm o hrúbke 0,8 mm sa uložili do 7 súborov po 60 ks a uložili do 7 prepážok nosiča dýh tak, že dřevenou hmotou bolo zaplněných 52 °/o objemu nosiča. Nosič sa vložil do ctrkulujúceho farbiaceho kúpela kyslých moriosulfofarbív a dichlórtriazinových reaktívnych farbív vyhriateho na teplotu 98 °C. Počas tejto várky sa cez farbiaci roztok čerpala zínes vzduchu a vodných pár obohatená dusíkom pričom sa použilo samočinné regulované cyklické prebublávanie s celkovou dlžkóú cyklu 7 s, pričom doba prebublávanie kúpela v jednom cykle bola 3 až 5 s a dížka Čerpania farbiaceho roztoku bez plynnej fázy bola 2 až 4 s.

Samočinná regulácia cyklu sa vykonávala tak, že farbiiaci roztok aj plyn sa čerpali cez vnútro farbiacej nádrže naplnenej dýhami, potom sa plyn oddělil od kvapaliny pomocou přepadu v hornej časti nádrže. Ďalej sa kvapalina odviedla z přepadu kvapaliny do sacej časti čerpadla umiestneného pod prepadom. Objem hladiny sa nastavil tak, že sa rovnal množstu, ktoré čerpiadlo pri pinom výkone přečerpá za 5 sekúnd. Po 8 hodinách farbenia sa získali kvalitně dyhy prefarbené v celej hmotě.

Uvedený spósob híbkového farbenia sa dá využit pre híbkové farbenie dýh a najma pre farbenie takých dýh, ktoré sa následně zlisují do blokov pre výrobu reprodukovatefných dýh. Dá sa tiež použit pri príprave θ’krásných dýh, farebných len do určitej hfbky s výhodou, že u takto farebných dýh sa dá vylúčit problém zhoršovania kvality výrobkov prebrúsením iako je tomu pri povrchovo mořených dýhách. Spósob sa dá tiež využit ako prvý stupeň skráteného híbkového zušlachtovahia dřevných materiálov organickými farbivami, zmákčovadlami, syntetickými živicemi a pod.

Claims (3)

1. PREDMET

   1. Spósob farbenia súborov dýhovacích materiálov so zvýšenou cirkuláciou farbiaceho roztoku medzi jednotlivými dýhami, s dýhovými lištami uloženými navzájom rovnoběžně, s hlavnými plochami dýh orientovanými horizontálně, v uzavretom priestore pod hladinou cirkulujúceho farbiaceho roztoku, vyznačujúci se tým, že sa do farbiaceho kúpafa pod Spodně hrany dýhových lístov vháňajú rozptýlené plyny nemiešatelné alebo obmedzene míéšatefné s farbiacim kúpefom ako Sú interně plyny, ich zmesi so vzduchom alebo vzduch alebo zmesi uvedených plynov s vodnými parami.
2. 2. Spósob farbenia súborov dýhovacích materiálov, pódia bodu 1, vyznačujúci sa

   VYNALEZU tým, že sa plyny čerpajú sponad hladiny, následně sa skomprimujú, nechá jú sa expandovat do farbiacehó kúpela a po přechode medzi dýhovými lištami a céz hladinu farbiaceho kúpela sa znovu Čerpajú v uzátvorenom cirkulačnom okruhu do farbiaceho kúpela.
3. 3. Spósob farbenia súborov dýhovacích materiálov, podlá bodu 1, vyznačujúci sa tým, že sa plyny privádzajú do kúpela v Časových intervalech 2 áž 25 sekúnd, s intervalem prerušenia přívodu plynu v rozsahu 0,05 až 25 minút, pričom sa tento interval s výhodou predlžuje s postupujúcim časom farbenia.