CS223666B1 - Sposob rektifikačného oddelovania íormaldehydu z reakčného roztoku z výroby pentaerytritolu a zariadenie na uskutečňovanie tohto sposobu - Google Patents

Abstract

Nezreagovaný formaldehyd, volný i viazaný v labilných zlúčeninách, sa odstraňuje z reakčného roztoku z výroby pentaerytritolu rektifikáciou v etážovej kolóne, vybavenej dvojstupňovým vyvíjačom nasýtenej vodnej páry o tlaku 0,15 MPa. Rektifikácia sa uskutočňuje pomocou kombinovaného přívodu jednak priamej páry pod najspodnejšiu etáž kolony a jednak do vyvarovacieho systému s cirkuláciou v pomere 10 až 25 : 1 na odvádzaný reakčný roztok zbavený íormaldehydu. Obsah íormaldehydu po rektifikácii činí maximálně 0,1 % hmot. Rektifikáciou pri 140 °C sa získá destilát s obsahom 18 % hmot. íormaldehydu. Dvojstupňový systém vyvíjača páry umožňuje plynulú výrobu nízkotlakej páry vhodnej pre ďalšie využitie v prevádzke.

Description

Nezreagovaný formaldehyd, volný i viazaný v labilných zlúčeninách, sa odstraňuje z reakčného roztoku z výroby pentaerytritolu rektifikáciou v etážovej kolóne, vybavenej dvojstupňovým vyvíjačom nasýtenej vodnej páry o tlaku 0,15 MPa. Rektifikácia sa uskutočňuje pomocou kombinovaného přívodu jednak priamej páry pod najspodnejšiu etáž kolony a jednak do vyvarovacieho systému s cirkuláciou v pomere 10 až 25 : 1 na odvádzaný reakčný roztok zbavený íormaldehydu. Obsah íormaldehydu po rektifikácii činí maximálně 0,1 % hmot. Rektifikáciou pri 140 °C sa získá destilát s obsahom 18 % hmot. íormaldehydu.

Dvojstupňový systém vyvíjača páry umožňuje plynulú výrobu nízkotlakej páry vhodnej pre ďalšie využitie v prevádzke.

223668

Vynález rieši spósob a zariadenie na účinné a ekonomicky úsporné oddelovanie nezreagovaného formaldehydu z reakčného roztoku, vznikajúceho vo výrobě pentaerytritolu.

Pentaerytritol sa vyrába reakciou formaldehydu s acetaldehydom v alkalickom prostředí. Obvykle sa používá značný prebytok formaldehydu oproti stechiometrickej spotrebe, ktorý má priaznivý vplyv na zvyšovanie výtažku pentaerytritolu, vztiahnuté na privádzaný acetaldehyd. Vedfajšímí reakciami medzi východzími látkami, připadne medzi východzími látkami a ich splodinami, vzniká zároveň pestrá zmes látok v množstve, závislom od technologických podmienok a konštrukcie reakčnej sústavy, z ktorých majú najvýznamnejšie zastúpenie dipentaerytritol a vyššie pentaerytritoly, dalej formáty pentaerytritolu a/alebo dipentaerytritolu a dalšie látky, vznikajúce najmá kondenzačnými reakciami formaldehydu v alkalickom prostředí.

Pri včasnom ukončení reakcie neutralizáciou obsahuje reakčná zmes aj příslušné množstvo nezreagovaného formaldehydu, ktorý sa musí z reakčnej zmesi odstrániť až do nepatrného zbytku najmá preto, že formaldehyd už v nepatrných koncentráciach velmi narúša priebeh kryštalizácie pentaerytritolu a tak velmi znižuje výťažok pentaerytritolu v separačnom procese. Obsah formaldehydu v reakčnej zmesi idúcej na dalšie spracovanie nemá přesahovat viac ako 0,01 % hmot., aby kryštalizácia prebiehala hladko a s minimálnymi stratami pentaerytritolu. Dalším dóvodom odstránenia formaldehydu z reakčnej zmesi je maximálna hospodárnost jeho využitia regeneráciou, významná najmá vtedy, ked sa používá technológia syntézy pentaerytritolu vyžadujúca vysoký prebytok formaldehydu oproti jeho stechiometrickej spotrebe, pričom sa súčasne dosahujú najvyššie výtažky pentaerytritolu vztiahnuté na privádzaný acetaldehyd.

Na odstránenie nezreagovaného formaldehydu z reakčného roztoku sa používajú rózne spósoby, jednak tzv. tepelného ničenia reakciou pri zvýšenej teplote na sirupovité látky a jednak rózne spósoby rektifikačného alebo destilačného vydelenia z reakčného roztoku, ktorými sa nezreagovaný formaldehyd regeneruje a súčasne sa za vhodných podmienok modifikujú vlastnosti reakčného roztoku v smere priaznivom pre dosiahnutie maximálnych výťažkov pentaerytritolu v nasledujúcich separačných operáciach.

Pri známých spósoboch přípravy pentaerytritolu sa odstraňovanie formaldehydu uskutočňuje obyčejné rektifikáciau reakčnej zmesi za vyššieho tlaku ako je tlak atmosferický. Například podlá USA patentu 2 562102 sa nezreagovaný prebytok formaldehydu odstraňuje z mierne kyslej reakčnej zmesi pomocou destílácie s vodnou parou pri obyčajnom alebo zvýšenom tlaku.

Obsah formaldehydu v reakčnej zmesi odchádzajúcej z rektifikácie je 0,1 %. Podobné sa rieši odstraňovanie formaldehydu z mierne okyslenej reakčnej zmesi destiláciou pri tlaku 1,7 až 3,1 at. podfa USA pat. 2 951 095, resp. pri tlaku 2,0 až 2,5 at., teda pri destilačnej teplote okolo 130 °C, podfa USA pat. 2 790 836. Rozličné modifikácie dvojstupňového oddeíovania formaldehydu pomocou dvoch rektifikačných kolón, pracujúcich pri odlišných tlakoch, sú riešené a popísané v USA pat. 3 410 915, vo V. Brit. pat. 1 240 254 a v NSR pat 1 910 057. Vo V. Brit. pat. sa uvádza postup, podfa ktorého sa roztok pentaerytritolu a mravčanu vápenatého koncentruje za vákua 20 torr a až potom za tlaku 3 at. sa oddestiluje nezreagovaný formaldehyd.

Podfa frainc. pat. 1 349 534 sa nezreagovaný formaldehyd odstraňuje v koloně preháňaním priamou vodnou parou pri teplote v rozmedzí 150 až 200 °C. Tlak privádzanej priamej páry je 15 at. Pre dosiahnutie vyššieho výtažku pentaerytritolu je důležitá úprava pH reakčného roztoku na hodnotu 5,5 až 4. Zvýšenie výtažku pentaerytritolu sa připisuje tepelnému rozkladu tzv. hemiformálov. Odstraňovanie formaldehydu stripováním reakčného roztoku v rektifikačnej kolóne je riešené a popísané v nasledujúcich patentových spisoch: V. Brit. pat. č. 824 442, NSR pat. 1 158 950, V. Brit. pat. č. 936 083 a 989 243. Spósob přípravy di- až polyhydroxyzlúčenín s využíváním rektifikácie alebo destílácie zbytkového nezreagovaného formaldehydu pri teplote 120 až 150 °C z reakčného roztoku, ktorého pH je upravené na hodnotu menšiu ako 9, s výhodou menšiu ako 6, je popísaný v čs. autorskom osvědčení 186 549.

Všetky doteraz používané spósoby odstránenia nezreagovaného formaldehydu z reakčnej zmesi, obsahujúcej pentaerytritol a dalšie látky, vzniklé vedfajšímí reakciami z formaldehydu a acetaldehydu vo vodnom zriedenom alkalickom prostředí, majú niekolko nevýhod, spočívajúcich v nízkej účinnosti rektifikácie a hlavně vo vysokých prevádzkových nákladoch, vyplývajúcich z vysoké) spotřeby páry. Niektoré navrhované spósoby majú aj nepriaznivý vplyv na výťažok ipentaerytritolu a nízku účinnost regenerácie formaldehydu v dósledku nedokonalého rozkladu labilných vedfajších zlúčenín pentaerytritolu, obsahujúcich formaldehyd, připadne aj v důsledku dalších reakcií formaldehydu za podmienok panujúcich v používaných separačných zariadeniach.

Nevýhody a nedostatky doteraz známých spósobov odstránenia a regenerácie nezreagovaného formaldehydu vyplývajú predovšetkým z neideálneho chovania sa systému voda — formaldehyd a z pemerne velmi vysokej citlivosti tohto procesu na dodržiavanie vhodných technologických podmienok so zretelom na konstrukčně parametre a konštrukčné zvláštnosti požívaných zariadení. V důsledku toho sa doteraz známými sposobmi získává reakčný roztok, obsahujúci ešte poměrně vysoké množstvo formaldehydu od 0,1 do 1,0 % hmot., čo zvyšuje rozpustnost pentaerytritolu a sťažuje tak jeho izoláciu kryštalizáciou, alebo sa znižuje výťažok pentaerytritolu v důsledku neúmernej expozície reakčného roztoku pri vysokej teplote, alebo sa znižuje účinnost regenerácie formaldehydu pri súčasných vysokých nákladoch na spotřebu páry o tlaku

1,5 MPa, připadne ešte vyššom, ak se rektifikácia uskutočňuje pri teplote až 200 °C.

Uvedené nedostatky sa odstraňujú sposobom rektifikačného oddeíovania formaldehydu z reakčného roztoku z výroby pentaerytritolu frakciou formaldehydu s acetaldehydem v alkalíckom prostředí, ktoré sa uskutočňuje po neutralizácii reakčného roztoku podta vynálezu tak, že časť páry potrebnej na rektifikáciu sa privádza pri tlaku 0,4 až 0,61 MPa do spodnej časti rektifikačnej kolony, s výhodou pod nejspodnejšiu etáž rektifikačnej kolony, v množstve odpovedajúcom podielu 0,5 až 15 % z množstva do kolony privádzaného nástreku reakčného roztoku po neutralizácii, pričom z rektifikačnej kolony sa odvádza parná zmes pri teplote v rozmedzí 125 až 160 °C, s výhodou v rozmedzí 135 až 150 °C, do dvojstupňového teplozmenného systému, pričom z prvého stupňa tohto systému sa odvádza vodná para o tlaku v rozmedzí 0,11 až 0,35 MPa, s výhodou 0,125 až 0,25 MPa a v druhom stupni sa znižuje teplota kondenzátu parnej zmesi z rektifikačnej kolony na hodnotu 90 až 110 °C, s výhodou na 95 až 102 stupňov Celsia a po tomto ochladení sa časť vedie spať do rektifikačného systému, zvyšok sa vedie na dalšie spracovanie a z vyvarovacieho systému sa odvádza reakčný roztok zbavený podstatnej časti formaldehydu.

Na uskutočňovanie tohto postupu je vhodné zariadenie, pozostávajúce z rektifikačnej kolony, tepelných výmenníkov a armatúr, pričom etážová rektifikačná kolona 2 opatřená prívodom 1 nástreku, je pod najspodnejšou etážou 4 opatřená prívodným potrubím 5 priamej páry a vyparovacím zariadením 3, ktorého medzirúrkový priestor je spojený s prívodným potrubím 17 vyhrievacej páry, pričom vrchná časť etážovej rektifikačnej kolony 2 je spojená odvodným potrubím 7 pár destilátu na prvý tepelný výmenník 8, s výhodou rúrkového typu, na ktorý je do série zapojený spojovacím potrubím 11 rúrkových priestorov druhý tepelný výmenník 9 a spojovacím potrubím 10 v sérii zapojené plášťové priestory týchto výmenníkov, pričom výstup 13 z druhého tepelného výmenníka sa rozvětvuje na potrubie 14 refluxného toku, zapojené na etážové rektifikačnú kolonu 2 a na odvodně potrubie 15 regenerovaného vodného roztoku formaldehydu, na medziplášťový priestor druhého tepelného výmenníka 9 je zapojené přívodně potrubie 12 demineralizovanej vody a na medziplášťový priestor prvého výmenníka 8 odvodně potrubie 16 nízkotlaké]' páry.

Pokrok nového sposobu oddeíovania formaldehydu z reakčného roztoku vo výrobě pentaerytritolu a nového zariadenia na jeho uskutočnenie spočívá vo vysokom využití tepla v procese rektifikačného odstránenia nezreagovaného formaldehydu pri súčasnom dosiahnutí vysokých výťažkov pentaerytritolu počítaných na privádzaný acetaldehyd a formaldehyd hlavně v důsledku vysokéj účinnosti regenerácie formaldehydu. Důležitým prvkom je dosiahnutie primeranej doby expozície spracovávaných kvapalných i plynných zmesi pri vysokéj teplote, dostatočnéj na potřebný rozklad hemiformálov bez toho, aby dochádzalo k degradácii žiadaných produktov na prehriatych stěnách výmenníkov.

Ďalším důležitým prvkom je přívod priamej páry do spodu kolony a správná volba poměru k privádzanému nástreku s ohladom na použitý prebytok formaldehydu oproti stechiometrickej spotrebe, čo má významný pozitivny vplyv hlavně v tom případe, ked třeba znížiť obsah formaldehydu v odchádzajúcom reakčnom roztoku až na požadovaná hodnotu 0,01 % hmot., alebo nižšiu. Uvedená požiadavka hlbokého odstránenia nezreagovaného formaldehydu prináša dalšie zvláštnosti v priebehu procesu, vyplývájúce zrejme z odlišného chovania sa neideálneho systému v oblasti velmi nízkých koncentrácií jednej zložky. Sposob a zariadenie podía vynálezu riešia problémy odstraňovania nezreagovaného formaldehydu na požadovaná velmi nízku hodnotu pri súčasnom zvyšovaní hospodárnosti výrobněj operácie.

Ďalej uvádzané příklady podrobnejšie ilustrujú ako postup tak aj zariadenie, ale nevymedzujú všetky možnosti využitia vynálezu.

Příklad 1

Rektifikačné oddelovanie nezreagovaného formaldehydu z reakčného roztoku vo výrobě pentaerytritolu sa uskutočňuje na zariadení schematicky znázornenom na priloženom obrázku. Pomocné zariadenia, čerpadlá, armatúry a regulačně přístroje nie sú v schéme znázorněné.

Rektifikačné oddelovanie formaldehydu sa uskutočňuje v zariadení pozostávajúcom z etážovej rektifikačnej kolony 2, vybavenej ventilovými etážami s dvojzáťažovými záklopkami, opatrenej prívodom 1 nástreku, vyvarovacím zariadením 3, odvodným potrubím 6 roztoku zbaveného formaldehydu a prívodným potrubím 5 priamej páry pod najspodnejšou etážou 4 etážovej rektifikačΤ nej kolony 2. Vyvarovacie zariadenie 3 pozostáva z dvoch vyvarovačov opatřených prívodným potrubím 17 vyhrievacej páry do medzirúrkového priestoru vyvarovačov. Páry obohatené formaldehydom sa odvádzajú z hlavy etážovej rektifikačnej kolony 2 odvodným potrubím 7 pár destilátu do prvého tepelného výmenníka 8 na výrobu nízkotlakej páry a odtial' spojovacím potrubím 11 rúrkových priestorov do druhého tepelného výmenníka 9, pričom kondenzát odchádza výstupom 13 z druhého tepelného výmenníka, ktorý sa rozvětvuje na potrubie 14 refluxného toku a na odvodně potrubie 15 regenerovaného vodného roztoku formaldehydú, ktorý je odvádzaný na dalšie použitie. Prívodným potrubím 12 demineralizovanej vody sa táto voda určená na výrobu páry privádza do druhého tepelného výmenníka 9 a odtial spojovacím potrubím 10 do prvého tepelného výmenníka

8. Z něho sa odvodným potrubím 16 nízkotlakej páry 16 odvádza táto vodná para na dalšie využitie.

Hlavně konštrukčné parametre etážovej rektifikačnej kolóny sú nasledujúce:

Vnútorný priemer kolóny: 1,2 m

Počet etáží: 43

Dlžka prepadovej priehradky: 0,682 m

Výška (prestavitelná) prepadovej priehradky: 0,05 m

Plocha přepadu: 0,06 m²

Počet záklopiek na etáži: 110

Priemer velkej záklopky: 60 mm

Priemer malej záklopky: 40 mm

Převážná časť tepla, potřebného na rektifikáciu sa dodává vo vertikálnych varákoch, riešených s prirodzenou cirkuláciou s cirkulačným pomerom 10 :1.

Prvý tepelný výmenník 8 je horizontálny rúrkový výmenník, zaplavený maximálně do 2/3 priemeru, s roztečou rúrok 1,5 krátváčšou ako vonkajší priemer rúrok. Druhý tepelný výmenník 9 je podobnej konštrukcie, ale úplné zaplavený.

Nástrek do kolóny tvoří zneutralizovaný reakčný roztok vo výrobě pentaerytritolu, s upraveným pH na hodnotu 4 až 4,5 v množstve 16 000 kg . h^-1. Privádza sa do kolóny pri teplote 143 °C, dosiahnutej predchádzajúcou tepelnou výměnou s odchádzajúcim prúdom zo spodu kolóny a dohriatim v parnom predohrievači (na schéme nezakreslené). Hmotnostný zlomok formaldehydu v nástreku je 0,076. Množstvo priamej páry, privádzanej pod najspodnejšiu etáž kolóny činí priemerne 6667 kg . h^_1. Množstvo pár odchádzajúcich z hlavy kolóny činí priemerne 13 933 kg . h^_1. Páry odchádzajúce z etážovej rektifikačnej kolóny majú teplotu 140 °C a obsahujú 18 % hmot. formaldehydú. Kondenzačně teplo odovzdávajú pri přechode prvým tepelným výmenníkom 8 pri tlaku 392,3 kPa v rúrkach o celkovom vnútornom priereze 0,0997 m².

Odchádzajúci kondenzát o teplote 130 °C sa vedie do druhého tepelného výmenníka 9, v ktorom sa ochladzuje na 100 °C, pričom sa protiprúdne privádzaná demineralizovaná voda ohřeje na 111 °C. Kondenzát, obsahujúci 12 % hmot. formaldehydú, ochladený na 100 °C sa sčasti odvádza ako destilát v priemernom množstve 6667 kg. h^_1 na dalšie využitie a druhá část v množstve cca 7333 kg. h^_1 sa vracia spát do rektifikačnej kolóny ako reflux. Zo spodu odchádza pri tomto sposobe roztok v prakticky rovnakom množstve ako je privádzaný nástrek, t. j. 16 000 kg . h^_1 s priemerným obsahom formaldehydu 0,015 °/o hmot. Z prvého tepelného výmenníka 8 odchádza vyrobená nasýtená vodná para o tlaku 147,1 kPa. Priemerné množstvo vyrobenej páry činí 12 00 kg. ,h^_1.

Příklad 2

Rektifikácia formaldehydú z reakčného roztoku vo výrobě pentaerytritolu sa uskutočňuje pri rovnakých tlakových a teplotných podmienkach a na rovnakom zariadení ako v příklade 1, ale s tým rozdielom, že je úplné zastavený přívod priamej páry do spodu rektifikačnej kolóny. V dosledku toho všetko teplo, potřebné na rektifikáciu sa dodává pomocou parných vyvarovačov. Pri tomto sposobe vyvíjač nasýtenej páry pracuje rovnakým spósobom a prakticky s rovnakou účinnostou ako v příklade 1, ale zo spodu odchádza koncentrovanější vodný roztok pentaerytritolu v celkovom priemernom množstve 9333 kg. h^-1, pričom koncentrácia formaldehydú v tomto roztoku je vyššia ako v příklade 1 a činí priemerne 0,1714 % hmot. Zvýšená koncentrácia formaldehydu v odchádzajúcom roztoku má pozorovatelné negativny vplyv na výťažok pentaerytritolu pri dalšom spracovaní roztoku kryštalizáciou.

Příklad 3

Rektifikácia formaldehydú z reakčného roztoku vo výrobě pentaerytritolu sa uskutočňuje pri rovnakých tlakových a teplotných podmienkach a na rovnakom zariadení ako v příklade 1, až nato, že je úplné zastavený přívod do vyvarovacieho systému a všetko teplo, potřebné na rektifikáciu sa dodává prívodom priamej páry v priemernom množstve 13 933 kg . li¹. Pri tomito sposobe účinnost vyvíjača nasýtenej páry je prakticky rovnaká ako v příklade 1 a znatelné sa zvýši deliaca účinnost kolóny. Účinné odstránenie volného nezreagovaného formaldehydú i formaldehydú pravděpodobně vzniklého rozkladom vedlajších zlúčenín má pozitivny vplyv na zvýšenie výťažkov pentaerytritolu pri dalšom spracovaní roztoku kryštalizáciou. Nevýhodou tohto sposobu však je poměrně značné zriede223666 nie roztoku, odchádzajúceho zo spodu kolóny, čo výkonové neúmerne zaťažuje následné separačné operácie.

Příklad 4

Pre porovnanie technického účinku sa rektifikácia formaldehydu z reakčného roztoku vo výrobě pentaerytritolu uskutočňuje podobným sposobom a na rovnakom zariadení ako v příklade 1, s takou odlišnoscou, že páry odchádzajúce z hlavy kolony majú teplotu 165 °C. Účinnost regenerácie formaldehydu sa znížila v priemere o 8 až 12 percent.

ia

Příklad 5

Rektifikácia formaldehydu z reakčného roztoku vo výrobě pentaerytritolu sa uskutočňuje za rovnakých tlakových a teplotných podmienok ako v příklade 1, pričom zariadenie pomocou odtokov je upravené tak, že pracuje len prvý tepelný výmenník

8. K tomu je prisposobené zaťaženie rektifikačnej kolony. V takto modifikovanom zariadení dochádza k „vyhadzovaniu“ vriacej vody vytváranými parami, var kvapaliny je nepravidelný a kolísanie tlaku prakticky znemožňuje použitie vyrobenej nasýtenej páry.

PREDMET

1. Sposob rektifikačného oddefovania formaldehydu z reakčného roztoku z výroby pentaerytritolu reakciou formaldehydu s acetaldehydom v alkalickom prostředí po neutralizácii reakčného roztoku, zahrnujúci destiláciu s vodnou parou za zvýšeného tlaku, vyznačujúci sa tým, že časť páry potrebnej na rektifikáciu sa privádza pri tlaku 0,4 až 0,61 MPa do spodnej časti rektifikačnej kolony, s výhodou pod najspodnejšiu etáž rektifikačnej kolony, v množstve odpovedajúcom podielu 0,5 až 15 % z množstva do kolony privádzaného nástreku reakčného roztoku po neutralizácii, pričom z rektifikačnej kolony sa odvádza parná zmes pri teplote v rozmedzí 125 až 160 °C, s výhodou v rozmedzí 135 až 150 °C, do dvojstupňového teplozmenného systému, pričom z prvého stupňa tohto systému sa odvádza vodná para o tlaku 0,11 až 0,35 MPa, s výhodou 0,125 až 0,25 MPa a v druhom stupni sa znižuje teplota kondenzátu parnej zmesi z rektifikačnej kolony na hodnotu 90 až 110 °C, s výhodou na 95 až 102 °C a po tomto ochladení sa časť vedie spať do rektifikačného systému, zvyšok sa vedie na ďalšie spracovanie a z vyvarovacieho systému sa odvádza reakčný roztok zbavený podstatné] časti formaldehydu.

2. Sposob podlá bodu 1, vyznačujúci sa tým, že reakčný roztok sa odvádza z ukfudňovacej časti vyvarovacieho systému, v ktorom sa prirodzenou cirkuláciou zabtezpeču-

Claims (3)

1. VYNALEZU je cirkulačný poměr 10 až 25 : 1, vzhfadom k množstvu odvádzaného reakčného roztoku.
2. 3. Zariadenie na uskutočňovanie sposobu pódia vynálezu, pozostávajúee z rektifikačnej kolony, tepelných výmenníkov, armatur, vyznačujúce sa tým, že etážová rektifikačná kolona (2j opatřená prívodom (1) nástreku je pod najspodnejšou etážou (4) opatrená prívodným potrubím (5j priamej páry a vyvarovacím zariadením (3), ktorého medzirúrkový priestor je spojený s prívodným potrubím (17) vyhrievacej páry, pričom vrchná časť etážovej rektifikačnej kolony (2) je spojená odvodným potrubím (7) pár destilátu na prvý tepelný výmenník (8), s výhodou rúrkového typu, na ktorý je do série zapojený spojovacím potrubím (11) rúrkových priestorov druhý tepelný výmenník (9) a spojovacím potrubím (10) v sérii zapojené plášťové priestory týchto výmenníkov, pričom výstup (13) z druhého tepelného výmenníka sa rozvětvuje na potruble (14) refluxného toku, zapojené na etážová rektifikačnú kolonu (2) a na odvodně potrubie (15 j regenerovaného vodného roztoku formaldehydu, na medziplášťový priestor druhého tepelného výmenníka (9) je zapojené přívodně potrubie (12) demineralizovanej vody a na medziplášťový priestor prvého výmenníka (8) odvodně potrubie (16) nízkotlakéj páry.