CS233440B1 - Agarovo-vaječná pAda pra kultiváciu mykobaktárif - Google Patents

Abstract

Vynález sa týká agarovo-vaječnej pody pre kultiváciu mykobaktérií. Agarovo vaječná pdda podTa vynálezu pozostáva z 0,25 % hmotnostných masového výtažku, 0,43 % hmotnostných peptonu, 1,28 % hmotnostných agaru, 0,33 % hmotnostných chloridu sodného, 2,57 % hmotnostných glycarolu, 81,73 % destilovanej vody, 13,08 % hmotnostných vaječného žítka, 0,33 % hmotnoákAých.2 S-nej malachitovej zetane. Agarovo-vaječná pbda podTa vynálezu je rovnocenná a inýmV vaječnými pOdami používanými pra kultiváciu mykobaktérií a navýše nevyžaduje chemikálie z dovozu. Jej výhodou vSak je, že pri primokultivácii je menej citlivá ku nešpeclfickej mlkroflore, čím sa zvyšuje diagnostická spolehlivost.

Description

Vynález sa týká agarovo-vaječnej pfidy pre kultiváciu mykobaktérií.

Kultivačně postupy v mykobakteriológii, vrátane výběru a přípravy kultivěčných pfid sú v porovnaní s inými metodikami používanými“ v bakteriologii velmi náročná. Z viacerýoh dnes známých živných pfid pre mykobaktárie sú najvhodnejšie pevné vaječné a tekuté pfidy s obsahom natťvnej bielkoviny (Sula, 1970). Z nich sa najviac uplatňuje Lowenstein-Jensenova pfida. Výběr kultivačných médii závisí od metodik používaných v tom-ktorom laboratórlu. Laboratorně vySetrovacie metodiky vo veterinárnej medicíně (1974) určujú pre kultiváciu mykobaktérií pfidu Petragnaniho, Stonebrinkovu a šulovu. Standardně metody RVHP pre laboratórnu diagnostiku tuberkulózy (1980) návrhujú pre kultiváciu mykobaktérií Lowenstein-Jensenovu pfidu. Laboratorně metodiky vó veterinárnej mykobakteriológii používané v USA (1975) určujú pre kultiváciu štyri druhy pfid: LówenstedLn-Jensenova, Heroldova, Middlebrookova 7 H 10, Stonebrinkova.

Snahy o.zjednoaušenie a skvalitnenie kultivačných médií pokračujú. V našich podmienkach ide predovšetkým.o hledánie možností náhrady drahých chemikálií z dovozu. Například významem jasparagínu*a jeho náhradou v Lowenstein-Jensenovej pfidé sa zaoberal Šlosarek a kol. (1981).

V mykobakteriologickej praxi najma pri izolácii mykobaktérií z kontaminovaného materiálu sa velmi často vyskytujú případy, že primokultivácia je neúspěšné kvfili nešpecifickej mikroflóre, ktorá kontaminuje použité kultivačně média. V takýchto případech sa používajú silnejšie dekontaminpčné prostřiedky pra devitalizáciu nešpecifickej mikroflóry, čím sa však usmrtí 70 až 80 % mykobaktérií a teda.diagnostické spolehlivost je nízká. Na druhej straně je možné použit pfidy menej citlivé k nešpecifickej mikroflóre, ale umožňujúce dobrý rast mykobaktériém. Uvedené vlastnosti majú Speciálně agarove pfidy, ktoré sú však náročné na přípravu a obsahujú množstvo chemikálií z dovozu.

Uvedené nedostatky možno v podstatnej miere odstránit agarovo-vaječnou pfidou podlá vynálezu, ktorej podstata spočívá v tom, že pozostáva z 0,25 % hm. masového výtažku,

0,43 % hm. peptonu, 1,28 % hm. agaru, 0,33 % hm. chloridu sodného, 2,57 % hm. glycerolu, 81,73 % hm. destilovanej vody, 13,08 % hm. vaječného Sítka, 0,33 % hm. 2%-nej malachitovej zelene.

Agarovo-vaječné pfida podlá vynálezu je nepriehladná, sýto zelenej farby s dokonale hladkým a lesklým povrchem, čo umožňuje výrobnú kontrolu jak pri inkubéciť, tak pri odčítaní rastu mykobaktérií. Pfidu třeba uskladňovat v chlade a tme pri +4 °C. Pri sprévnom postupe přípravy a skladovaní vydrží najmenej 6 týždňov bez zjavného ovplyvnenia jej kvality.

Agarovo-vaječné pfida podlá vynálezu je rovnocenná s inými vaječnými pfidami používanými pre kultiváciu mykobaktérií. Jej výhodou však je, že pri primokultivácil je menej citlivá ku nespecificky mikroflóre, najma pri izolácii mykobaktérií zo vzoriek vonkajšieho prostredia, čím sa zvyšuje diagnostická spolehlivost.

Přikladl

Příprava agarovo-vaječnej pfidy g živného agaru č. 1 (SEVAC - t. j. 3,13 g masového výtažku, 5,22 g peptonu a 15,65 g agaru) sa po polhodinovom nabobtnaní v destilovanej vodě do celkového objemu : 1 000 ml dokonale rozvarí so 4 g chloridu sodného a 28 ml glycerolu. Po ochladení na 60 °C na Up raví pH na 7,5 a autoklavuje sa 25 minút pri 121 °C. Po ochladení na 52 °C sa pridé 8 kusov vaječných žltkov a 4 ml 2%-nej malachitovej zelene. Po dfikladnom zhomogenizovaní sa pfida rozlieva do bakteriologických skúmaviek v šikmej polohe. POda stuhne po 10 minútach.

Predmet vynálezu bol overený a Statisticky zhodnotený v pokusných podmienkach.

I. Porovnánie navrhovanej agarovo-vaječnej p6dy s najviac používanými pevnými pOdami pre mykobaktárie a Statistické hodnotenie výsledkov.

Pře testovanie p8dy boli použité referenčně mykobakteriálne kmene zo zbierky IHE v Prahe.

1. M. scrofulaceum

2. M. avium serotyp 2

3. M. intracellulare serotyp 4

4. M. intracellulare serotyp 8

5'. M. fortuitum

6. M. phlei

Porovnávané kultivačně média:

1. Navrhovaná agarovo-vaječná p6da

2. Stonebrinkova p6da

3. Lowensteln-Jensenova p6da

4. Ogawova p8da

5. Heroldova p6da

Při kultivácii bol sledovaný deň, kedy bolo možné prvý raz zaznamenat rast kmeňa a a množstvo narastenej masy kmeňa na 30. deň. Výsledky boli Statisticky spracované Studentovým T-testom, na hladině významnosti = 0,05 (tabulka č. 1).

T a b u 1’ k a 1

Porovnávané p6dy	t hodnota	= 0,05
MH+ : Lowensteln-Jensenova	0,175
MH+ : Stonebrinkova	0,049	1,960
MH+ : Ogawova	0,321
MH+ : Heroldova	0,22

MH⁺ = navrhovaná agarovo-vaječná pĎda

Z porovnania hodnfit je zřejmé, že medzi testovanými médiami nie je Statisticky významný rozdiel a teda agarovo-vaječná p8da podlá vynálezu je pre kultiváciu vybraných mykobakteriálnychkmeňov rovnako vhodná ako porovnávané p6dy.

II. Předběžné výsledky praktického použitia agarovo-vaječnej p8dy podl’a vynálezu.

Agarovo-vaječná p8da (MH) bola použitá pre primokultiváciu mykobaktéril zo vzoriek vonkajSieho prostredia pri paralelnom hodnotení s Heroldovou (H) a Lowenstein-Jensenovou (LJ) p6dou.

Celkom bolo izolovaných 35 mykobakteriálnych izolátov II., III. a IV. skupiny Runyono-r vej klasifikácie z 11 vyšetřených vzoriek vody a p6dy z močaristej lokality ako aj tekutého, hnoja ošlpaných, makkýšov a podobné. Hodnotenie p8d bolo založené na sledovaní absolútneho počtu izolátov, počtu pozitlvnych kultivácii, počtu kontaminovaných p8d nespecifickou mikroflórou, počtu p8d bez nárastu mykobaktéril (tabulka č. 2). Vztah počtu kontaminácií a počtu p8d bez nárastu mykobaktéril bol hodnotený Chi-kvadrat testom (tabulka č. 3).

I a b u Γ k a 2

POda počet založe- počet . počet pozitiv- počet pOd počat .

ných kultlvácií kontamlnáclí nych kultlvácií bez nárastu izolátor mykobaktérií

LJ	33	12	36,4 «	3	9,09 »	21	63,6 %	3
MH	33	2	6,06 %	16	48,5 »	16	48,5 %	20
H	33	3	0,09 %	12	36,4 «	19	57,6 %	12

Tabulka 3

Porovnávané pfidy X

LJ : MH 15,9

H : MH 0,512

Kritická hodnota X² pre 0,05 =3,8

Z hodnotenia vyplývá, že agarovo-vaječné pOdy Heroldova a HH sú vhodnéjSie pre Izoláciu atypických mykobaktérií z vonkajšieho prostredia, ako Lówenstein-Jensenova pOda, ktorá je viac citlivá ku kontamlnáclí.

Ďalšou výhodou j^ že zloženie agarovo-vaječnej pOdy nevyžaduje chemikálie z dovozu, pričom ingredience - agar, peptoa a masový výťažok - sú u nás už komerčně vyrábané v poloprodukte, t. zv. živný agar č. 1 n. p. Imuna Šarišské IfichaXany. Výhodou je- tiež jej nenáročnost pri príprave, ktorá nevyžaduje Speciálně zrážacie aparatúry, ako napr. AmoldOv zrážací přístroj.

Claims (1)

1. Agarovo-vyječná pSda pre kultiváciu mykobaktérií vyznačujúca sa tým, že pozostáva z 0,25 % hmotnostných masového výtažku, 0,43 % hmotnostných peptonu, 1,28 % hmotnostných agaru, 0,33 % hmotnostných chloridu sodného, 2,57 % hmotnostných glyoerolu, 81,73 % hmotnostných destilovanéj vody, 13,08 % hmotnostných vaječného žítka a 0,33 % hmotnostných 2 %-nej malachitovej zelene.