CS239806B1 - Spusob výroby etylénu a acetylénu - Google Patents

Spusob výroby etylénu a acetylénu Download PDF

Info

Publication number
CS239806B1
CS239806B1 CS202684A CS202684A CS239806B1 CS 239806 B1 CS239806 B1 CS 239806B1 CS 202684 A CS202684 A CS 202684A CS 202684 A CS202684 A CS 202684A CS 239806 B1 CS239806 B1 CS 239806B1
Authority
CS
Czechoslovakia
Prior art keywords
temperature
acetylene
gas
carbon monoxide
residual gas
Prior art date
Application number
CS202684A
Other languages
English (en)
Slovak (sk)
Inventor
Karol Jarosek
Frantisek Novak
Konstantin Pogorielov
Original Assignee
Karol Jarosek
Frantisek Novak
Konstantin Pogorielov
Priority date (The priority date is an assumption and is not a legal conclusion. Google has not performed a legal analysis and makes no representation as to the accuracy of the date listed.)
Filing date
Publication date
Application filed by Karol Jarosek, Frantisek Novak, Konstantin Pogorielov filed Critical Karol Jarosek
Priority to CS202684A priority Critical patent/CS239806B1/cs
Publication of CS239806B1 publication Critical patent/CS239806B1/cs

Links

Landscapes

  • Carbon And Carbon Compounds (AREA)
  • Organic Low-Molecular-Weight Compounds And Preparation Thereof (AREA)

Description

233308
Vynález rieši spůsob výroby etylénu a/a-lebo acetylénu vysokoteplotnou pyrolýzouropy, ropných frakcií a/alebo uhlovodíkovs priamym stykom pyrolýzovanej surovinys nosičom tepla pri vydělovaní oxidov uhlí-ka.
Vysokoteplotná pyrolýza ropy, ropnýqhfrakcií a/alebo uhlovodíkov je petrochemic-ký proces zhodnocujúci uhlovodíková suro-vinu na výrobu energeticky bohatých níz-kých uhlovodíkov, najma acetylénu a jehohomológov, za súčasnej produkcie olefínov,najmá etylénu a propylénu.
Na rozdiel od etylénových jednotiek, kdesa teplota pyrolýzy pohybuje do 850 °'C, vy-sokoteplotně pyrolýzy využívajú teploty nad1000 °C. Množstvo energie dodané surovině,ovplyvňuje priamo energetický obsah pro-duktov, predovšetkým poměr acetylén : ety-lén. Pri vyššom podjeli acetylénu sa koneč-ná teplota pyrolýzy pohybuje nad 1 200 °C,a preto váčšina úspěšných technologickýchpostupov volí pri dodávke energie pyrolýzepriamy styk ohrevného média so surovinou(Šlejnikov V. M.: Ustanovki po· proizvodstvuacetilena iz nefti i gaza, Moskva 1905).
Ako ohrevné médium sa zvyčajne použí-vá já spaliny, či už časti suroviny (postupKELOGG, MONTECATINI ap.) alebo u nov-ších postupov čas i pyroplynu, ktorá sa che-micky nezužitkuje (postup HTP fy. HOECHST,KUREHA CHIYODA, BASF atď.). Na spalo-vanie sa používá čistý kyslík jednak na za-medzenie straty energie na ohřev inertnýchplynov, ale predovšetkým pre možnost vzni-ku oxidov dusíka pri vyšších teplotách.
Zvyškový plyn, používaný na spalovaniebežne obsahuje vodík, metán, oxid uholna-tý a uhličitý, uhlovodíky Cz a C3..4 frakciesa vo zvyškovom plyne vyskytujú v minimál-nych množstvách, nakolko ide o zužitkova-tel'né výrobky, príp. s možnosťou recykláciedo pyrolýzy. Časť zvyškového plynu je potřebné odpúš-ťať pre zamedzenie zvyšovania obsahu iner-tov (CO2, Na, Ar) v pyrolýze. Niéktoré pro-cesy (HTP proces) vydelujú CO2 z pyroply-nu ako samostatná zložku (Kamptner Η. K.:Chem. Eng.). (Feb. 28. 1966, p. 80 až 82.)
Zloženie pyroplynu a výťažnosť pyrolýzje závislá na termodynamických rovnová-hách a kinetike jednotlivých parciálnychreakcií. Najvyššie výťažnosti májá dvojstup-ňové reaktory, pri ktorých sa vytvárajú v 1. stupni horiace spaliny a v 2. stupni savstrekuje surovina. V prvom stupni takýchto reaktorov sa vy-tvára teplota viac ako 2 600 "C, kedy dochá-dza k značnej radikálovej disociácii vačšinyvstupných zložiek, ako aj produiktov hore-nia. Pri nastreknutí suroviny do horúcejplazmy dochádza k jej rozštiepeniu až najednouhlíkové radikálové štěpy a k ich re-kombinácii. Na potlačenie degradačných re-akcií rozpadu uhlíkatých struktur až naelementárny uhlík sa používá jednak velmikrátká reakčná doba (řádové 10-3 s) a pří- davek vodnéj páry (sekundárná vodná pa-ra ) na účinný posun reakčných rovnováh. V reaktore prebiehajú predovšetkým tie-to reakcie: (Vvedenskij: Termodynamickévýpočty petrochemických pochodov, SNTZ1963):
2 Ur -}- O2 --2 H2O 2 CO + O2 ---> 2 CO2
2 CHi + 3 O2 ------ 2 CO + 4 H2O Ο,,Η?,, ► n ' CH2‘ H2O > H" +- OH" CO2 > CO + 0' 'CH2' >· C-j-2 H‘ n -CHť, CH3'---> a C2H2 + b CžHd + + CxHy V reakcii sa uplatňujú predovšetkým ra-dikálové štěpy kyslíka, vody a uhlovodíkov.Výsledný produkt je závislý od množstvaenergie, t. j. teploty a od nej závislého stup-ňa radikalizácie, ktorá ovplyvňuje reaktív-nosť vstupných látek, ďalej od reakčnéhočasu a cd zloženia spalného plynu a suro-viny.
Teplota, reakcie pri danej konštrukcíi re-aktora je daná predovšetkým nmožstvom aivýhrevnosfou zvyškového plynu v pomere ksurovině a sekundárnej vodnej pare. Reakč-ný čas je daný konštrukciou a zataženímreaktora, ako aj účinnosfou kvenčovania(zastavenia) reakcie na výstupe z reaktora(Ja.p. pat. 1 460 638). V súvislosti s predmetom vynálezu sa zis-tilo, že reakčné rovnováhy výrazné ovplyv-ňujú oxidy uhlíka a koncentrácie radíkálov,ktoré sa na ich vzniku podielajú, respektivevznikajá pri ich rozklade. Doležitý je ichpoměr k uhlovodíkovej surovině a vodíku.Spalovanie zvyškového plynu prebleha zamierneho přebytku plynu (1 až 5 %), t. j.dochádza k úplnému zreagovaniu kyslíka. V reaktore je výrazné redukčná atmosfé-ra, a tak popři oxide uhličitom vzniká ajoxid uholnatý. Významná úlohu tu zohrávatiež kinetika spalovania dvoch zložiek zvyš-kového plynu — metánu a oxidu uholnatého.Vyššia rýchlosť spalovania, ako aj rovno-váha CO/CO2 posunutá značné v prospěchCO, má za následek narastanie obsahu oxi-du uholnatého.
Vyšší obsah 00 vo zvyškovom plyne zni-žuje spalovaciu rýchlosť, t. j. pri velmi krát-ikej reakčnej době v reaktore má dopad naenergetické využitie zvyškového plynu a navýťažnosť procesu.
Preto v zmysle nových poznatkov je po-třebné obsah CO v systéme minimalizovat.Pre udržanie hladiny inertov, najma dusíkaje potřebné časť recirkulovaného plynu zosystému vydělovat, avšak vysoká úroveň COsposobuje zníženie výťažkov C2-frakcíe.
Sposob výroby etylénu a acetylénu z uh-lovodíkových surovin v zmysle predmetuvynálezu vysokoteplotnou pyrolýzou pri tep-lete 1 OOiO až 2 800 °C a tlaku 0,03 až 2,0 MPa 5 - s priamym stykom suroviny s nosičom re-' akčného tepla, ktorým sú spaliny zvyškové-ho plynu, který vzniká z pyroplynu vyděle-ním frakcií s ipočtom uhlíkev v molekuledva a viac a oxidu uhličitého, vyznačujúcisa tým, že sa zo zvyškového plynu vydělíoxid uhelnatý, na koncentráciu pod 15 % ,obj., s výhodou pod 5 % obj. fyzikálnymia/alebo chemickými postupmi. Výhodné jepoužit nízkoteplotnú kondenzáciu s násled-nou destiláciou, pri teplote —109 až —160stupňov C, pričom destilačný. zvyšok sa vra-cia do pyroplynu a/alebo na absorpčně de-lenie. Následovně příklady ilustrujú, ale nevy-medzujú .možnosti využitia: P r í k lad 1
Na dvojstupňovom pyrolýzuom reaktoresystému HTP Hoechst sa pyrolýzuje uhlovo-díková surovina primárný 1’ahký benzín o zložení: parafíny nafteny aromáty olefíny 72 až 77 % hmot.22 až 26 % hmot. 0,9 % hmot,0,1 % hmot.
Destilačné rozmedzie suroviny je 30 až120 °C. Primárný benzín sa v benzínovéj ivy-pierke pyroplynu obohacuje o nasýtenú C3až C5 fralkciu pyroplynu (15 až 17 % z cel-kového množstva) a splynený a ohriaty na180 °C vstupuje do reaktora.
Do prvého stupňa reaktora vstupuje kys-lík a zvyškový plyn v přebytku 4 % o zlo-žení: vodík 62,5 % obj. metán 1.6,0 % obj. oxid uholnatý 20,0 % obj, ostatně (dusík, argon, etylén) 1,5 % obj.
Sekundárná vodná para sa přidává o tep-lete 380 QC a množstve. 70 % váh. suroviny.Množstvo plynu je 52 % váh. suroviny.
Hořením plynu sa vytvára teplota 2 600stupňov C a po přidaní suroviny je reakčnáteplota 1 200 až 1 250 °C. Tlak v reaktore je0,3 MPa. Reakčný čas je 1 až 10~3 s. Vyro-bený pyroplyn sa ochladzuje na 250 °C, ďa-lej sa kondenzujú vyššie podiely a voda.
Po ochladení na —30 °C a oddělení C3 ažC5 frakcie má pyroplyn zloženie: ιθ/ο obj. % hmot.
B
Nižšia výfažriosť na acetyléu a etylén jesposobsná nedokonalým oddělením frakcieoxidov uhlíka, spočívajúcou v oddělení CO2.a odpuštěním časti zvyškového plynu zo sy-stému. Vačšla časť oxidu uhoínatého sa vra-cia do reaktora vo zvyškovom plyne. Příklad 2 rovinu v zložení: vodík metán oxid uholnatýdusík, .argon, etylén 1 S:16 % 1 přivá-na su- 65,5 % obj. 17,6 % obj. 15,5 % obj. ,i;-s % obj.
Množstvo .a zloženie suroviny ako aj množ-stvo sekundárnej vodnej páry zostáva ne-změněné.
Zloženie pyroplynu po oddělení ťažšíchpodielov. vody, C3 až Cs frakcie je následov-ně: % obj. % obj acetylén 12,6 16,5 etylén 12,0 17,0 vodík 33,5 3,4 metán 13,0 ’ ' 10,5 oxid uholnatý 13.5 19,1 oxid uhličitý 14,5 32,2 inerty 0,9 1,3
Vyšší obsah acetylénu a etylénu sposobujezníženie obsahu oxidu uhoínatého vo zvyš-kovom plyne, sposobené čiastoěným'rozdě-lením pyroplynu na vodíkovú a metánovúfrakciu, pričom CO sa nachádza najma vmetánovej fralkcii. Na zvyškový plyn sa po-užívá najma vodíková frakcia, ktorej pří-padné výkyvy sú vyrovnávané z tlakovéhoplynojemu. Tým sa šetří zemný plyn při ná-běhu zariadenia, ale najma znižuje sa dobanáběhu zariadenia. Příklad 3
Na zariadenie ako v příklade 1 sa přivádza zvyškový plyn v množstve 32,6 % na surovinu o zložení: vodík metán oxid uholínatýdusík, argon, etylén 73,8 '% obj.,19,7. % obj.5,0 % obj. 1,5 % obj. acetylén 12,0 15,1 etylén 11,5 15,6 vodík 31,8 3,1 metán 13,0 10,1 oxid uholnatý 14,2 19,3 oxid uhličitý 16,6 35,5 inerty 0,9 1,2
Množstvo a zloženie suroviny ako aj množ-stvo sekundárnej vodnej páry zostáva ne-změněné.
Zloženie pyroplynu po oddělení ťažšíchpodielov, vody, C3 až C5 je následovně:

Claims (1)

  1. 8 233S0S % obj. % hmot. acetylén 13.8 19,8 etylén 13,2 , 20,4 vodík 37,3 4,1 metán 14,0 12,4 oxid uholnatý 10,0 15,5 oxid uhličitý 10,8 26,3 inerty 0,9 1,4 Odstránenie oxidu uholnatého z pyroply-nu sposobuje zvýšenie obsahu acetylénu aetylénu v pyroplyne, ako aj zníženie oxidovuhlíka. Celková množstvo plynu je nižšie alkov příklade 1, čo umožňuje zvýšit kapacitucelého zariadenia oproti příkladu 1 cca o15 °/o. Oxid uholnatý sa odstraňuje zo, zvyš-kového plynu nízkoteplotnou kondenzáciou pri teplete —100; až —160 σ0 spolu s metá-nom a následnou destiláciou sa metán vra-cia do zvyškového plynu a oxid uhelnatý savyužívá na iné účely, energetické alebo che-mické. Přikládá Na zariadenie ako v příklade 1 sa privá-dza zvyškový plyn rovnakého zloženia akov příklade 3 a vzniká pyroplyn ako v pří-klade 3. Oxid uholnatý sa odstraňuje zozvyškového plynu absorpčným procesomCOSORB, pričom ako absorpčně činidlo sapoužije aromatické rozpúšťadlo s aktívnouzložkeu CuAlCk Oproti nízkoteplotnej kon-denzácii a následnéj destilácii sú nižšie pre-vádzkové a investičně náklady. ]' k e u M e τ Sposob výroby etylénu a acetylénu z ro-py, ropných frakcií a/alebo uhlovodíkov vy-sokoteplotnou pyrolýzou pri teploto 100Όaž 2 800 °C a tlaku 0,13 už 2,0 MPa s pria-mym stykom suroviny s nosičom reakčnéhotepla, ktorým sú spaliny zvyškového plynu,ktorý vzniká z pyroplynu po izolácii frakciís počtem uhlíkov 2 a viac a oxidu uhličité-ho, vyznačujúici sa tým, že zo zvyškového VYNÁLEZU plynu sa odděluje oxid uholnatý na obsahv zvyškovom plyne pod 15 % obj., s výho-dou 5 % objemových, fyzikálnymi a/alebochemickými postupmi, s výhodou nízkotép-lotnou kondenzáciou a následnou destilá-ciou pri teplotě —100 až —160 °C, pričomdestilačuý zvyšok sa vracia do pyroplynua/alebo na absorpčně delenie. Severografia, i), p., Závod 7, Most C«n« 2,40 Kčs
CS202684A 1984-03-21 1984-03-21 Spusob výroby etylénu a acetylénu CS239806B1 (sk)

Priority Applications (1)

Application Number Priority Date Filing Date Title
CS202684A CS239806B1 (sk) 1984-03-21 1984-03-21 Spusob výroby etylénu a acetylénu

Applications Claiming Priority (1)

Application Number Priority Date Filing Date Title
CS202684A CS239806B1 (sk) 1984-03-21 1984-03-21 Spusob výroby etylénu a acetylénu

Publications (1)

Publication Number Publication Date
CS239806B1 true CS239806B1 (sk) 1986-01-16

Family

ID=5356150

Family Applications (1)

Application Number Title Priority Date Filing Date
CS202684A CS239806B1 (sk) 1984-03-21 1984-03-21 Spusob výroby etylénu a acetylénu

Country Status (1)

Country Link
CS (1) CS239806B1 (cs)

Similar Documents

Publication Publication Date Title
US4134824A (en) Integrated process for the partial oxidation-thermal cracking of crude oil feedstocks
DE69415728T2 (de) Teiloxydationsverfahren zur Herstellung eines Stromes von heissem gereinigten Gas
US4115467A (en) Hydrocarbon conversion process
US2621216A (en) Production of ethylene
AU621293B2 (en) Processing nitrogen-rich, hydrogen-rich, and olefin-rich gases with physical solvents
US4074981A (en) Partial oxidation process
US1957743A (en) Production of hydrogen
NO157756B (no) FremgangsmŸte og apparat for underselse av egenskaper ve d grunnformasjoner som omgir et borehull.
US4487683A (en) Acetylene from coal and an electric arc
PL141831B1 (en) Method of manufacture of acetylene and synthesis gas or reduction gas from the coal in arc process
US3765851A (en) Gas production
US3252774A (en) Production of hydrogen-containing gases
DE2413576A1 (de) Verfahren zum cracken von kohlenwasserstoffen
Egloff et al. The decomposition of the paraffin hydrocarbons
US3784364A (en) Production of fuel gas
US2813919A (en) Process for manufacture of acetylene
US3441395A (en) Production of combustible gases
CS239806B1 (sk) Spusob výroby etylénu a acetylénu
US2951886A (en) Recovery and purification of benzene
GB929136A (en) Improvements in or relating to the production of acetylene and ethylene
US4412908A (en) Process for thermal hydrocracking of coal
Miura et al. Flash pyrolysis of coal in solvent vapor for controlling product distribution
US2682447A (en) Process for production of hydrogen cyanide and acetylene
NO791105L (no) Gjenvinning av ikke-forgassede faste brennstoffpartikler fra vannsuspensjon
CA1044894A (en) Substitute fuel gas generation