CS240501B1 - Režný nástroj s meraním opotrebenia reznej časti - Google Patents

Abstract

Riešenie sa týká režného nástroja s meraním opotrebenia reznej časti, ktoré sa meria změnou kapacity kondenzátora vyvolané) změnou vzdialenosti elektrod. Podstatou riešenia je, že jedna elektroda je tvořená obrobkom alebo· přídavným samostatným telesom a druhá elektroda je uložená v izolačnej trúbke umiestnenej v telese režného nástroja. Uvedený režný nástroj je možné využit v obrábacích strojoch pri výrobě obrobkov s velkou presnosťou.

Description

(54) Režný nástroj s meraním opotrebenia reznej časti

Riešenie sa týká řezného nástroja s meraním opotrebenia reznej časti, ktoré sa meria změnou kapacity kondenzátora vyvolané] změnou vzdialenosti elektrod.

Podstatou riešenia je, že jedna elektroda je tvořená obrobkom alebo· přídavným samostatným telesom a druhá elektroda je uložená v izolačnej trúbke umiestnenej v telese režného nástroja.

Uvedený režný nástroj je možné využiť v obrábacích strojoch pri výrobě obrobkov s velkou presnosťou.

Obr. 3

240901

Vynález sa týká režného nástroja s meraním opotrebenie. reznej časti.

Doteraz je meranie opotrabenia režných nástrojov založené na bezprostrednom meraní parametrov opotrebenia na chrbte, alebo žliabku opotrebenia na čele noža. Přístroje na priame meranie opotrebenia pracujú na optickom principe ako sú například obyčejná alebo vláknová optika, telekamera, elektrických, rádioaktívnych alebo pneumatických snímáčoch. Tieto metódy sú poměrně zložité, hlavně v prípadoch, keď hrot nástroja sa nachádza v trvalom kontakte s obrobkom například sústruženie. V súvislosti s ťažkosťami, ktoré sprevádzajú priame metódy merania v prevádzkových podmienkach, boli vykonané početné štúdia s ciefom, nájsť možnosti merania parametrov, ktoré by výraznejšie súvisell s opotřebením nástroja. Takýmito parametrami sú: režné sily, krútiaci moment, drsnost obrobeného povrchu, rozměr obrobku, vzdialenosť medzi držiakom noža a obrobenou plochou, tepelné a termoelektrické momenty, výkon spotřebovaný na obrábanie, kmitavé procesy v sústave obrábania.

Perspektivu majú najmá metódy, ktoré identifikujú okamžitú vzdialenosť medzi nástrojom a obrobkom, t. zn. obrobenou plochou. Táto vzdialenosť sa mění vplyvom. rozměrového opotrebenia tak, že obrobená plocha sa priblíži k nástrojů. Pre určovanie tejto vzdialenosti bolo doteraz vyvinutých niekolko metód, ktoré sú založené na principe elektrického mikrometre, ultrazvukových alebo pneumatických zariadení.

Širšia aplikácia týchto metód je zatial’ limitovaná nepresnosťami, ktoré vznikajú od nasledovných vplyvov: tepelná dilatácia režného nástroja, priehyb nástroja pod účinkom režných sil, vznik otěrových plůšiek na obrobku. Bolo aplikované metódy, založené na meraní teploty rezania, ktoré však vykazujú vefkú zotrvačnosť. Okrem toho je vloženie termočlánku do reznej platničky spojené s tažkosťami. Snímače infračerveného žiarenia sa orientujú do zóny v bezprostrednej blízkosti reznej hrany. Tieto snímače majú vefkú citlivost a malú zotrvačnosť. Ich údaje nezávisia na druhu obrábaného materiálu. Naproti tomu sú z hfadiska praktickej realizácie infračervené snímače výrobně zložité, majú značnú cenu a ťažko sa oživujú.

Uvedené nedostatky doterajších konstrukci! odstraňuje režný nástroj s meraním opotrebenia, ktoré sa menia změnou kapacity vzdialenosti elektrod, z ktorých jedna je tvořená obrobkom alebo přídavným samostatným telesom, ktorého podstatou je, že teleso režného nástroja je opatřené pozdížnym otvorom, v ktorom je umiestnená izolačná trúbka, v ktorej je uložená druhá elektroda tvořená vodivým telesom s vývodom.

Výhodou řezného nástroja s meraním opotrebenía je, že sa dá použit na nepriame meranie rozměrového opotrebenia nástroja v prípadoch, keď je nástroj v trvalom kontakte s obrobkom, například pri sústružení.

Na obr. 1 je znázorněný axonometrický pohfad na režný nástroj s meraním opotrebenia reznej časti s dvomi vodivými telieskami umiestnenými pod řeznou hranou nástroja na jeho chrbtovej ploché.

Na obr. 2 je znázorněná náhradná schéma zapojenia nástroja znázorněného na obr. 1.

Na obr. 3 je znázorněný prierez řezného nástroja s meraním opotrebenia s jedným vodivým telleskom.

Na obr. 4 je znázorněná náhradná schéma zapojenia nástroja znázorněného na obr. 3.

V telese 1 režného nástroja je navřtaný otvor, do ktorého je vložená izolačná trúbka 2. Na jednej straně izolačnej trúbky 2 v blízkosti obrohenej plochy obrobku 4 je umiestnené vodivé teliesko 3, ktoré představuje elektrodu kondenzátora. Vodivé teliesko 3 je pomocou vývodu 5 predchádzajúceho Izolačnou trúbkou 2 spojené s meracím prístrojom,.

Obrobok 4 a teleso X řezného nástroja sú uzemněné, vzniká konštantnú kapacita medzi vodivým telieskom 3 a telesom 1 režného nástroja, ktorej hodnota je Co a premenlivá kapacita C, ktorej velkosť závisí na vzdialenosti d medzi obrábanou plochou obrobku 4 a vodivým telieskom 3. Ak je vodivých teliesok 3 viac, ako je to znázorněné na ohr. 1, 2 a sú označené 3a a 3b je meraná kapacita kondenzátora vytvářeného medzi nimi navzájom, táto je však ovplyvňovaná změnou vzdialenosti d medzi obrobkom 4 a vodivými telieskami 3a a 3b.

Claims (2)

1. PREDMET

   Režný nástroj s meraním opotrebenia jeho reznej časti, ktoré sa menia změnou kapacity kondenzátora vyvolanej změnou vzdialenosti elektrod, z ktorých jedna je tvořená obrobkom alebo přídavným samostatným telesom, vyznačujúci sa tým, že

   YNALEZU teleso (1) řezného nástroja je opatřené pozdížnym otvorom, v ktorom je umiestnená izolačná trúbka (2), v ktorej je uložená druhá elektroda tvořená vodivým telieskom (3) s vývodom (5).
2. 2 listy výkresov