CS243909B1 - Sposob výroby modifikovaných polyesterových živíc - Google Patents

Abstract

Na výrobu modifikovaných polyesterových živíc uskutočňovanej pri 80 až 300 °C a spravidla za spoluposobenia esterifikačných alebo polyesterifikačných katalyzátorov sa okrem tradičných surovin (mono- až tetrakarboxylové kyseliny alebo ich anhydridy, dioly až polyoly, připadne estery ap.) ako komponent hlavně využívá destilačný zvyšok z výroby kyseliny tereftalovej alebo dimetyltereftalátu. Tento, okrem malých množstiev kyseliny tereftalovej, resp. dimetyltereftalátu, kyseliny trimelitovej, resp. jej metylesterov, obsahuje aromatické aldehydokyseliny, kyslíkaté organické kondenzačně produkty a zvyšky oxidačného katalyzáto-ra. Aplikácia, okrem pozitívneho syinergizmu mnohokomponentnej zmesi umožňuje záměrná variabilitu vlastností modifikovaných polyesterových živíc, zvlášť alkydových, ich využitie ako zložky nátěrových láto-k so širokými apllkačnými možnosťami.

Description

2

Na výrobu modifikovaných polyesterových živíc uskutočňovanej pri 80 až 300 °C a spravidla za spoluposobenia esterifikačných alebo polyesterifikačných katalyzátorov sa okrem tradičných surovin (mono- až tetrakarboxylové kyseliny alebo ich anhydridy, dioly až polyoly, připadne estery ap.) ako komponent hlavně využívá destilačný zvyšok z výroby kyseliny tereftalovej alebo dimetyltereftalátu. Tento, okrem malých množstiev kyseliny tereftalovej, resp. dimetyltereftalátu, kyseliny trimelitovej, resp. jej metylesterov, obsahuje aromatické aldehydokyseliny, kyslíkaté organické kondenzačně produkty a zvyšky oxidačného katalyzáto-ra.

Aplikácia, okrem pozitívneho syinergizmu mnohokomponentnej zmesi umožňuje záměrná variabilitu vlastností modifikovaných polyesterových živíc, zvlášť alkydových, ich využitie ako zložky nátěrových láto-k so širokými apllkačnými možnosťami.

243809

Vynález sa týká výroby modifikovaných polyesterových živíc, zvlášť alkydových živíc s využitím okrem obvykle používaných komponentov aj vedlejších produktov z niektorých oxidačných petrochemických procesov.

Modifikované polyesterové živice, ako napr. alkydy sú dobré známe a v širokom meradle sa vyráhajú ma báze viacmocných alkoholov a viacsýtnych kyselin, modifikované najčastejšie mastnými 'kyselinami prírodných vysýchavých a polo vysýchavých olejov alebo syntetickými monokarboxylovými kyselinami. Z polykarboxylových kyselin, resp. ich anhydridov sa najčastejšie používá na výrobu alkydov ftalanhydrid. Známa je tiež aplikácia kyseliny tereftalotvej alebo, jej dimetylesterov na přípravu alkydových živíc [Wagner W., Sarx H. F.: Lackkunstharze, str. 86—127, Hansen, Munchen (1971); Mleziva J. a kol.: Polyestery, jejich výroba a zpracování. 2. vydani,e, str. 256. SNTL Praha (1978]]. Podobné je známe aj použitie kyseliny trimelitovej, resp. jejn anhydridu v koimbinácii s ftalanhydridom na přípravu alkydov [Gofdberg Μ. M.: Materiály dlja lakokrasočnych pokryti], str. 5—70, Izdatelstvo „Chimija“ (1972)].

Uvedené suroviny prinásajú zlepšenie niektorých vlastností alkydov, ako, je zasýchanie, odolnost voči vodě a zvýšenej teplote. Na straně druhej pri príprave alkydov z kyseliny tereftalovej je potřebná vyššia esterifikačná teplota, ako pri použití ftalanhydridu, vzhledem na jej vyššiu teplotu tavenia a nižšiu rozpustnost v reakčnej zmesi. Tiež změna viskozity počas přípravy alkydu je pri použití kyseliny tereftalovej odlišná od ftalanhydridových alkydov. Spočiatku je nárast viskosity tereftalového alkydu porna,Iší, ku konců naopak zasa rýchlejší než u alkydu z ftalanhydridu. Přitom alkydy na báze kyseliny tereftalovej možno připravovat tavným i rozpúšťadlovým sposobom. Avšak rozvoj výrob alkydových a dalších modifikovaných polyesterových živíc limituje nedoetatok východiskových surovin. Tento problém sčasti rieši postup využitia vedfajších produktov, viac - mienej oligomérov z polyesterifikácie dimetyltereftalátu etylénglykolom ako na nenasýtené polyestery, tak aj na alkydy Sniežko a iní: Farbe und Lack 87, 1014 (1981 j. Na straně druhej je však známe (čs. autorské osivedčenie 218 170), že na výrobu polyesterpolyolov, vhodných na přípravu polyuretanových pien, ktoré majú dobré užitkové vlastnosti, sa dajú zhodnotit destilačné zvyšky z výroby dimetyltereftalátu, resp. kyseliny tereftalovej postupmi oxidácie p-xylénu. Tento sposob však nevyčerpáva všetky možnosti technického a technicko-ekonomického zhodnotenia vedfajších produktov, ako destilačných zvyškoiv z výroby kyseliny tereftalovej i dimetyltereftalátu. Tento vynález rieši iný variant zhodnotenia týchto destilačných zvyškov.

Podlá tohto vynálezu sa sposob výroby modifikovaných polyesterových živíc, s výhodou alkydovej živice, reakciou monokarboxylových až tetrakarboxylových kyselin a/alebo ich anhydridov, dioloiv až polyolov, připadne esterov, nízkomolekulových polyester ov, aldehydokyselín a laktónov, spravidla za spolu,posotbenia esterifikiačmého a/ /alebo polyesterifikačného katalyzátora alebo katalyzátorov, pri teplote 80 až 300 °C, pričom nízkomolekulové kondenzačné produkty, ako voda a metanol, sa z reakčného prostredia odstraňujú, s výhodou za pomoci rozpúšťadla, uskutočňuje tak, že jedným komponentom reakčnej zmesi výroby modifikovanej polyesteravej živice alebo živíc je destilačný zvyšok z výroby kyseliny tereftalovej z p-xylénu katalyzovanou oxidáciou, s číslom kyslosti 250 až 700 mg KOH/g, s výhodou 450 až 550 mg KOH/g, číslom zmydelnenia 2 až 100 mg KOH/g, s výhodou 5 až 25 mg KOH/g a/alebo destilačný zvyšok z výroby dimetyltereftalátu s číslom kyslosti 2 až 150 mg KOH/g, s výhodou 20 až 80 mg KOH/g a číslom zmydelnenia 300 až 650 miligramov KOH/g, s výhodou 440 až 520 miligramov KOH/g.

Destilačné zvyšky z výroby kyseliny tereftalovej alebo dimetyltereftalátu sú tmavé, smolovité, polotuhé až tuhé látky, ktoré okrem menšieho množstva kyseliny tereftalovej alebo dimetyltereftalátu obsahujú spravidla trimetylester kyseliny trimelitovej, aromatické aldehydokyseliny a pestrú paletu kondenzačných produktov aromatických dlkarboxylových, resp. trikarboxylových kyselin, ich metylesterov, a dalších kyslíkatých aromatických zlúčenín, obvykle navýše obsahujú příměsi kovov, ako kobaltu, mangánu, chrómu, niklu, železa, molybdenu, připadne tiež vápnika, horčíka, kremíka, baria, médi ap., a to spraví,dla vo formě solí.

Výhodou sposobu podfa tohto, vynálezu je technické rozšírenie surovinovej bázy na výrobu modifikovaných polyesterových živíc, zvlášť nia výrobu alkydových živíc, použitelných aj ako spojivá pre nátěrové látky. Ďalšou výhodou je súčasné využltie příměsí přechodných kovov, v destilačných zvyškocb, pochádzajúcich hlavně z katalytického systému oxidácie p-xylénu, zvlášť kobaltu a maugánu, ako katalyzátorov, pre vytvrdzovanie vyrobených živíc. To umožňuje aspoň znížiť potřebu sikatívov. V neposlednom radě, sposob umožňuje využit pozitivny synergizmus mnohofcompoinentných destilačných zvyškov z výroby či už dimetyltereftalátu alebo kyseliny tereftalovej najmá vo výrobě alkydových živíc. Takto připravené živice dosahujú dobré lakársko-technologické vlastnosti, ako sú: rýchle zasýchanie, vysoká tvrdosť, elasticita, stabilita voči klimatickým podmienkaím, vyššia odolnost voči roztokom alkálií i zvýšenej teplote.

Podl'a tohto vynálezu sa ako vlacsýtna kyselina alebo kyseliny používá destilačný zvyšok z výroby dimetyltereftalátu a/alebo ky243909 seliny tereftalovej smoetutne alebo v kombinácii s inými moímkarboxylovými až tetrakarboxylovými organickými kyselinami, resp. ich anhydridmi. Takými sú hlavně kyselina izoftalová, ky: slina maleinová a maleinanhydrid, kyseliny fumárová, jantárová, adipavá, azelainová, sebacínová, itakónová, o-ftalcvá, tereftalová, difenová, trimelitová, ďalej produkty Diels - Alderovej adície kyseliny maleiuovej a hlavně maleinanhydridu na konjugované diény (hexahydroftalanhydrid, endometyléntetrahydroftalanhydrid), trimelitový anhydrid, pyromelitový anhydrid, najčastejšie však ftalanhydrid.

Přitom destilačný zvyšok alebo destilačné zvyšky z výroby dimetyltereftalátu alebo kyseliny tereftalovej možno použit v povodnom sterve alebo po. úpravě, napr. po odfarbení alebo aspoň čiastočnej regenerácii kovov. Tieto destilačné zvyšky sa odfarbujú působením peroxidu vodíka, chlóru, chlórnanov alkalických kovov, kyselinou fosfornou alebo adsorbentami. Kovy sa odstraňujú iónomeničmi, destiiáciou, destiláciou s vodnou parou a extrakcíou vhodnými činidlami.

Zdrojem alifatických monokarboxylových olefinicky nenasýtených i nasýtených kyselin s dlhým uhlíkatým refazcom, používaných na výrobu modifikovanej polyesterovej živice podl'a tohto vynálezu, sú syntetické, ale hlavně prírodné vysýchnvé a pclovysýchavé oleje, připadne upravované, najma olej lanový, sójový, dehydratovaný ricínový a ricínový, slnečniícový a ďalšie.

Vhodné sú však tiež mastné kyseliny talového oleja i syntetické mastné kyseliny, ako sú kyseliny: peliargónová, izcoktánová, izononánová, laurová ap. a ich zmesi. Časť týchto kyselin možno nahradit prírodnými žiivicami, ktoré obsahujú karboxylové skupiny, ako je napr. kalafúna.

Ako dioly iaž polyoly na výrobu polyesterových. živíc podlá tohto vynálezu možno použit všetky známe dioly až polyoly používané na výrobu klasických alkydov, najma však glycerol, trimeíylolpropán, pentaerytritol, dipentaerytrito.1, trimetyloletán, dietylénglykol, neopentylglyko], propylénglykol, dipropylénglykol, butándioly a iné.

Alkydy podta tohoto vynálezu sa pripravujú najlepšie v ochnannej atmosféře inertného plynu, například dusíku alebo oxidu uhličitého. V případe, že sa na modifikáciu polyesteru použijú volné mastné kyseliny, připadne ricínový olej, možno alkyd na báze tereftalátových zvyškov připravit jednostupňovým procesom, t. zn. společným zahrievaním zvyškov, eventuálně polykarboxylových kyselin s polyolmi a mastnými kyselinami, připadne ricínovým olejorn, pričom teplota sa postupné zvyšuje až na hodnotu maximálně 250 °C. Postup sa muže ďalej modifikovat tak, že mastné kyseliny sa do reakčnej zmesi pridávajú postupné. Pri přípravě alkydov podta tohoto vynálezu dvojstupňovým postupom sa v prvej fáze získajú parciálně estery preesterifikáciou olejov polyolmi pri teplote maximálně 260 °C, výhodné za přítomnosti katalyzátor®, napr. oxidu olovnatého, oxidov molybdenu, mangánu, antimonu, germácia, vápnika, tetrabutoxidu titaničitého, hydroxidu lítneho ap. Parciálně estery sa potom v druhej fáze nechajú reagovat s destilučnými tereftalátovými zvyškami a dalšími polykarboxylovými kyselinami. Přitom, sa može pracovat tiež tak, že raajprv sa uskutoční (re)esterifikácia s tereftalovými zvyškami do nízkého čísla kyslosti a až potom sa pridajú ostatně poilykarboxylové kyseliny alebo ich anhydridy a polyesterifikácia sa dokončí. Výhodné sa polyesterifikácia robí v přítomnosti 2 až 10 % pomocného rozpúšťadla s vhodnou teplotou varu, ktorého miešatetnosť s vedou je obmedzená.

S pomocou tohto cirkulujúceho rozpúšfadla sa z reakčnej zmesi odstraňuje esterifikačná voda, čím sa příprava urýchli. Vhodné rozpúšťadla uvedeného typu sú napr.: metylizobutylketón, cyklohexanón, metylcyklohexanón, etylamylketón, diizobutylketón, xylén, kumén a iné. Po přidaní polykarboxylovej kyseliny a pomocného rozpúšťadla sa teplota postupné zvyšuje rýchloisťou 5 až 30 °C za hodinu až na max. 270 stupňov Celsia. Priebeh polyesterifikácie sa sleduje najma pomocou čísla kyslosti a viskozity reakčnej zmesi po jej rozpuštění na roztok o vhodnej sušině vo vhodnom rozpúšťadle, napr v lakovom benzíne alebo v xyléne. Ďalšie podrobnosti přípravy alkydov podta tohoto vynálezu ako aj ďalšie výhody sú zřejmé z ďalej uvedených príkladov.

Příklad 1

293,0 g lánového oleja a 74,5 g pentaerytritolu sa za miešania pod ochrannou dusíkovou atmosférou zohrieva na teplotu 100 stupňov Celsia. Po přidaní 0,03 g oxidu olo-vnatého sa vo vyhrievaní pokračuje tak, že teplota rovnoměrně stúpa a po 1,5 h dosialine 240 C. Reakčná zmes sa udržiava pri tejto teplote ešte 1 h, až miešatetnosť s metanoilom (po odstředění nezreagovaného pentaerytritoluj dosiahne 3,5 cm³ metanolu na 1 g reakčnej zmesi. Po ochladení na 190 °C sa přidá 88,2 g terftalátových zvyškov a nasadí sa azeotropický nástavec so spatným chladičem.

Použité tereftalátové zvyšky, resp. destilačný zvyšok z výroby dimetyltereftalátu majú číslo kyslosti 24 mg KOH/g a číslo zmydelnenia 462 mg KOH/g po odpočítaní čísla kyslosti. Zvyšky obsahujú z anorganických prvkov najma kobalt a mangan vo formě solí v množstve 0,28, resp. 0,05 % hmot. Teplota topenia zvyškov je 55 °C, obsah dimetyltereftalátu 8,6 % hmot. a obsah trimetylesteru kyseliny trimelitovej 3,2 % hmot.

Teplota sa postupné zvyšuje a udržiava sa v rozmedzí 235 až 240 °C až sa přestane zvy243909 šoviat množstvo kvapaliny, vydestilované do jímky azeotropického nástavca. Celkove vydestiluje 16,5 cm³ zmesi, ktorá obsahuje najma metanol a vodu. Reakčnó zmes sa ochladí na teplotu 180 °C, přidá sa 88,2 g ftalanhydrídu a uvedená teplota sa udržiava ešte 0,5 h. Potom sa azeotropický nástavec naplní xylénom po přepad a přidá sa ešte dalších 30 cm³ xylénu. Počas 1,5 h sa teplota rovnoměrně zvyšuje až na 237 °C a ďalej s,a udržiava v hraniciach 232 až 235 stupňov Celsia, pričom do jímky azeotropického nástavca vydestiluje celkom dalších 25 cm³ vodnej fázy a číslo kyslosti reakčnej zmesi poklesne na 9,7 mg KOH/g.

Po vypuštění jímky azeotropického nástavca a oddestilovaní xylénu sa teplota postupné nechá klesnúť až na 210 °C, pričom· sa v pravidelných časových intervalech sleduje viskozita roztoku živice 40 % hmot. v lakovém benzíne pri 20 °C. Po dosiahnutí viskozity tohto roztoku nad 140 mPa . s sa várka ochladí a pri 90 °C sa živica nariedi lakovým benzínom na. 52,4 % hmot. sušiny. Viskozita tohto roztoku je pri teplote 2115 mPa. s. Roztok živice oi koncentrácii 40 % hmot. v lakovom benzíne má pri 20 °C viskozitu 148 mPa. s, konzistenciu výtokovým pohárkom 36 s. Tuhá živica má číslo kyslosti 6,9 mg KOH/g, číslo zmydelnenia 310 mg KOH/g, OH— číslo 70,2 mg KOH/g (bez korekcie na č. kyslosti] a číslo jódové 98,3 g I₂/100 g živice. Do stádia A sikativovaný nátěrový film zasýcha za 1 h 45 min, stádium B5 zasýchania dosiahne za 2 dni. Po· troch dňoch majú nepigmentované nátěry hrůbky 61 μω na skle tvrdost kyvadlom 9 %, po 30 dňoch 38 %.

Na skúšky zasýchania sa roztok živice sikativuje niaftenátmi kobaltu a olova v množstve 0,03 % hmot. Co a 0,3 % hmot, Pb na sušinu alkydu. Zasýchanie sa skúša pódia CSN 67 3053, tvrdost kyvadlom podlá CSN 67 3076 a konzistencia výtokovým pohárkom s priemerom dýzy 4 mm podlá ČSN 67 3013. Roivnakými postupmi ako v tomto příklade sa testujú tieto vlastnosti živíc, resp. nepigmentovaných náterov, uvádzané aj v dalších príkladoch.

Příklad 2

291,3 g talového oleja (číslo kyslosti — = 192,6 mg KOH/g; číslo zmydelnenia ~ — 197,1 mg KOH/g; číslo jódové = 138,8 g I₂/100 g; obsah živičných kyselin = 11,3 % hmot.; nezmydelnitelné látky = 0,9 % hmot.), 206,8 g destilačných zvyškov z výroby dimetyltereftalátu (číslo kyslosti = 63,7 miligramov KOH/g; číslo zmydelnenia = 481 miligramov KOH/g; p-metyltoluylát — 0,2 pere. hmot.; obsah popola = 0,3 % hmot.; kobaltu = 0,1 % hmot.; mangánu — 0,02 pere. hmot. a vpdy 0,8 % hmot.; dimetyltereftalát = 6,2 % hmot.; trimetylester kyseliny trimelitovej = 3 °/o hmot.; teplota topenia 65 až 67 °C a viskozita 142 mPa. s pri teplote 75 °C), 137,9 g ftalanhydrídu, 131,7 gramoví glycerolu čistoty 99 % a 11,2 g dietylénglykolu sa za miešania pod ochrannou dusíkovou atmosférou vyhřeje na teplotu 150 °C a ďalej sia teplota zvyšuje rýchlosťou 10 až 20 ^cC/b až do 225 až 230 °C. Pri tejto teplote sa reakčná zmes za miešania udržuje ešte niekoťko hodin, pričom· vydestiluje celkove 55 cm³ zmesi vody s metanolom. Živica sa ochladí a nariedi xylénom na roztok o koncentrácii 63,6 % hmot., kterého viskozita je 2 340 mPa. s pri teplote 20 stupňov Celsia. Roztok živice v xylene s obsahem 50 % hmot. sušiny má pri 20 °C viskositu 298 mPa. s a konzistenciu výtokovým pohárkom 56 s.

Tuhá živica má číslo kyslosti 10,8 mg KOH/g; číslo zmydelnenia 356 mg KOH/g; číslo jódové 40,1 g IýlOO g a OH— číslo 72,5 mg KOH/g.

Příklad 3

195,0 g sójového oleja, 98,0 g dehydratovaného ricínového· oleja, 43,0 pentaerytritolu sa za přítomnosti 0,03 g PbO preesterifikuje podobným postupem ako v příklade 1, pričom miešatefnosť dosiahne 1,5 cm³ metanolu/g reakčnej zmesi. Po ochladení na 190 °C sa přidá 79,8 g kyseliny izoftalovej, 20,0 g tereftalátoivých zvyškov specifikovaných v příklade 2 a 0,4 g octa,nu zinočnatého ako esterifikačného katalyzátor,a. Postupné sa zvyšuje teplota rýchlosiou asi 10 stupňov Celsia za hodinu až na 230 °C a reakčná voda sa vydestilovav,a azeotropický, pričom sa použije 30 cm³ metylizobutylketónu ako rozpúšťadla a vydestiluje 15 cm³ vody. Po ukončení esterifikácie a ochladení sa živica nariedi lakovým benzínom na roztok o koncentrácii 59,2 % hmot., ktorý má viskozitu 1130 m,Pa. s pri ,20 °C. Viskozita roztoku živice v lakovom benzíne o- koncentrácii 50 % hmot. pri teplote 20 ^CC je 296 mPa . . s a konzistencia výtokovým: pohárkom 61 s. Tuhá živica má číslo kyslosti 10,5 mg KOH/ /g; číslo zmydelnenia 288 mg KOH/g; OH— číslo 16,6 mg KOH/g a číslo jódové 86,6 g I₂/100 g.

Nepigmentované nátěrové filmy rovnakej sikativácie a podobnej hrůbky ako v příklade 1 zasýchajú do stádia A za 2 h 20 min, do stádia B2 za 1 deň. Tvrdost kyvadlom po 3 dňoch je 7 °/o.

P r í k 1 ia d 4

586,0 g lanového oleja a 158,8 g pentaerytritolu sa preesterifikuje v pritomraostii 0,06 gramov PbO pri teplote maximálně 240 °C podobným sposobom ako· v příklade 1. Aj nadalej sa v príprave pokračuje postupom podlá příkladu 1 s tým, že na esterifikáciu sa použije 311,1 tereftaiátových zvyškov charakterizovaných v· příklade 1, 133,3 g ftalanhydridu a 60 cm³ xylénu na vydestilova243909 nie esterifiikačnej vody. Reakcia s tereftalátovými zvyškami prebieha pri teplote 240 stupňov Celsia a uvolní sa přitom 30 cm³ zmesi metanol — voda.

Pri esterifikácii s ftalanhydrldom vydestiluje dalších 25 cm³ vodnej fázy. Živica sa potom zriedi lakovým benzínom na 52,2 % hmot. sušiny. Tento roztok má viskozitu pri teplote 20 °C 1 990 mPa. s a roztok živice o koncentrácii 40 % hmot. má pri 20 °C viskozitu 161 mPa . s a konzistenciu 40 s. Číslo kyslosti získanej živice je 4,7 mg KOH/g; číslo zmydelnenia 316 mg KOH/g; OH — číslo 64,6 mg KOH/g a číslo jódové 91,3 g I₂/ /100 g živice. Nátěrový film hrůbky 58 mm sikativovaný ako v příklade 1 zasýcha do stádia A za 45 min., do štádia B5 za 2 dni. Tvrdost týchto náterov kyvadlom po troch dňoch je 13 % a po; 20 dňoch 43 %.

Příklad 5

293,0 g sójového oleja sa preesterifikuje s 53,0 g pentaerytritolu a 13,2 g trimetylolpropánu za katalytického účinku 0,03 g PbO podobné ako v příklade 1, pričom sa dosiahne miešatelnosť 2,5 cm³ metanolu/g reakčnej zmesi.

Po přidaní 98,5 g ftalanhydridu a 42,2 g destilačného zvyšku z výroby dimetyltereftalátu specifikovaného v příklade 2 sa es10 terifikuje rozpúšťadlovým sposobom, pri postupné zvyšovanej teplote až na 235 °C. Přitom azeotropicky vydestiluje 11 cm³ vody. Ako rozpúšťadlo sa použije 30 cm³ xylénu. Po ukončení reakcie a ochladení sa živica nariedi lakovým benzínom na 61,1 % hmot. sušiny. Tento roztok má pri teplote 20 °C viskozitu 2 146 mPa . s. Viskozita roztoku živice o koncentrácii 50 % hmot. v lakovom benzíne je pri 20 °C 268 mPa . s a konzistencia výtokovým pohárkom 52 s. Nátěrové filmy, sikativované ako v příklade 1 a přibližné rovnakej hrůbky zasýchajú do štádia A za 3 h 30 min a majú po 3 dňoch tvrdost kyvadlom nad 7 °/o.

Příklad 6

Postupuje sa podobné ako v příklade 5, len miesto 42,2 g destilačného zvyšku z výroby dimetyltereftalátu sa použije 42 g destilačného zvyšku z výroby kyseliny tereftalovej o čísle kyslosti 520 mg KOH/g a čísle zmydelnenia 10,5 mg KOH/g. Viskozita roztoku pripravenej živice o koncentrácii 50 pere. hmot. je pri teplote 20 °C 271 mPa. s a konzistencia výtokovým pohárkom 53 s. Nátěrové filmy, sikativované ako v příklade 1 a přibližné rovnakej hrůbky zasýchajú do štádia A za 3 h 25 min a majú po 3 dňoch tvrdost kyvadlom nad 7 °/o.

PREDMET

Claims (1)

1. Sposob výroby modifikovaných polyesterových živíc, s výhodou alkydovej živice, reakciou monokarboxylových až tetrakarboxylových kyselin a/alebo ich anhydridov, diolov až potyolov, připadne estrov, nízkomolekulových polyesterov, aldehydokyselín a laktónov, spravidla za spoluposobenia esterifikačného a/alebo polyesterifikačného katalyzátora alebo katalyzátorov, pri teplote 80 až 300 °C, pričom nízkomolekulové kondenzačně produkty, ako voda a metanol, sa z reakčného prostredia odstraňujú, s výhodou za pomoci rozpúšťadla, vyznačujúci sa tým, že ako jednej komponenty reakčnej zmesi výroby modifikovanej polyesterovej živice alebo živíc sa použije destilačný zvyšok z výroby kyseliny tereftalovej z p-xylénu katalyzovanou oxidáciou, s číslom kyslosti 250 až 700 mg KOH/g, s výhodou 450 až 550 mg KOH/g, číslom zmydelnenia 2 až 100 mg KOH/g, s výhodou 5 až 25 mg KOH/ /g a/alebo destilačný zvyšok z výroby dimetyltereftalátu s číslom kyslosti 2 až 150 mg KOH/g, s výhodou 20 až 80 mg KOH/g a číslom zmydelnenia 300 až 650 mg KOH/g, s výhodou 440 až 520 mg KOH/g.