CS261682B1 - Sposob výroby ložiskových olejov - Google Patents

Abstract

Riešenie popisuje spQsob výroby ložiskových olejov akostných a běžných zo sírne- -parafinických růp selektívnou rafináciou furfuralom zia podmienok, kedy vzniká rafinát, ktorý po odparafínovaní má viskozitný index 65 až 75 a extrakt s teplotou tuhnutia —4 až 10 °C. Oba tíeto materiály slúžia ako polotovary pre výrobu ložiskových olejov. Ložiskový olej akostný sa připravuje z odpiarafínovaného seléktívneho rafinátu za použitia hydrogenačnej dorafinácie a pri výrobě ložiskového oleja běžného sa využije získaný extrakt, ktorý sa neodparafínováva, avšak sa hydrogenačne rafinuje samostatné alebo po zriedení vhodnou ropnou frakciou, kterou může byť odparafínoVaný olej alebo máloviskózny destilát, například vákuový plynový olej·

Description

Vynález sá týká sposobu výroby ložiskových olejov zo sírno-parafinických. rop ,'súčiasne akostných a běžných prooesom selektivně j rafinácie furfuralom, .Rtorej podmienky sú také, aby z rafinátu po jeho odparafínovaní sa mohli připravit ložiskové oleje akostné a aby extrakt, ktorý má poměrně nízku teplotu tuhnutia, po jeho dalších úpravách bez odparafínovania bol vhodný ako ložiskový olej běžný, připadne jeho komponent.

Ložiskové oleje tvoria veTkú časť skupiny priemyslových olejov, pričom najvfičší podiel majú právo uvedené druhy ložiskových olejov. Oblast ich použitia je velmi široká, okrem mazania strcjných súčastí sa používajú i na mnohé ďalšie účely, najma technologické. Deienie na podksupiny akostných a běžných ložiskových olejov má odraz v, ich kvalitatívnych parametroch, pričom ložiskové oleje akostné sú určené na dlhodobejšie používanie, sú hlbšie rafinované a připadne obsahujú antioxidant. Oba druhy sa vyrábajú o různých viskozitách od máloviskóznych s viskozitou přibližné 4 mm²s^_1 pri 20 °C až po viskózne s viskositou okolo 100 mm^s''¹ pri 40 °C.

Pri výrobě ložiskových olejov sa uplatňujú rožne, v závodech dostupné rafinačné technologie ako sú: kyselinová rafinácia, selektívna rafinácia, hydrogenačná rafinácia a dorafinácia, často aj ich kombinácie. Pri výrobě oboch typov ložiskových olejov z parafinických rop je však nutné odparafínovania destilátov alebo rafinátov. Použitie neodparafínovanej, máloviskóznej zložky ložiskového oleja — plynového oileja, v relativné malom množstve, popisuje čsl. autorské osvedčenie č. 230 149. Pre ložiskové oleje akostné medzi inými kvalitatívnymi parametrami sa vyžaduje dostatečná oxidačná stálost, ktorá sa dosahuje vhodnou híbkou rafinácie, připadne i použitím přísad brzdiacich oxidačně oleje v oleji. Možu to byť typické fenolické alebo aminové antioxidanty, alebo aj přísady typu Schiffových zásad ako uvádza čsl. autorské osvedčenie 151 630. Oleje ložiskové běžné sú charakterizované iba niékofkými kvalitatívnymi údajmi. Okrem viskozity je to najma teplota tuhnutia, číslo kyslosti a teplota vzplanutia. Nepredpisuje sa pre ne hodnota viskozitného indexu, ani oxidačná stálost, čo nevyžaduje hlbšiu rafináciu, ktorou sa zabezpečuje v podstatě iba farba a neprekročenie limitovanej hodnoty čísla kyslosti. Najčastejšie sa ložiskové oleje běžné vyrábajú z parafinických rop odpařováním destilátov a ich miernym hydrogenačným či adsorpčným dočištěním.

Selektívnou rafináciou vyrobené rafináty v mnohých prípadoch slúžia ako východiskové materiály pre přípravu ložiskových olejov akostných, hlavně v prípadoch, ked sa vyžaduje ich vyššia oxidačná stálost t vyšší viskozitný index· V literatúre [Kabeš V., Nátěr P., Šmíd J., Toman V., Ropa a uhlie 15, 664, (1973)] popísaný a do praxe zavedený postup ako tzv. furexhvá teohnalógia poskytoval miešaním. prúďiv rafinátového (obsahujúceho vysokoindexový olej) a pseudorafinátového (obsahujúceho stredne indexový olej), následným oddělením rozpúšťadla a odparafínovaním olej s viskozitným indexom okolo 70 jednotiek. Tento postup vzhladom na svoju technologickú ťažkopádnost a ekono-mickú nevýhodnost sa už dávnejšie nepoužívá. Selektívne refinácie furfuralom tak ako sa tieto robia pri teplotách obyčajne nad 100 °C poskytujú extrakty pri spracovaní olejov z parafinických rop o poměrně vysokých teplotách tuhnutia, čo bez odparafínovania vylučuje ich použitie pre ložiskové oleje běžné. V čsl. autorských osvedčeniach číslo 208 923, 208 924, 214 627, 239 848,

245 333, 248 204 a 253 410 sa uvádziajú sposoby, ktorými popři iných produktoch možno z olejov z parafinických rop získat extrakty alebo reextrakty so zníženou teplotou tuhnutia selektívnou rafináciou furfuralom. V citovaných prípadoch ide bud o spoločnú výrobu vysoko a stredne indexového rafinátu, pričom vzniká extrakt s nižšou teplotou tuhnutia, alebo reextrakciu extraktu pre přípravu oleja pre gumárenské účely.

Teploty tuhnutia extraktov a najma reextraktov možno i miernou hydrogenačnou rafináciou na sírnikových katalyzátoroch typu Ni-Mo, Co-Mo, Ni-W znížiť přibližné o 8 °C (čsl. autorské osvedčenie č. 193 731). V případe miateriálov ako sú extrakty a najma reextrakty vyrobené z parafinických rop teplota tuhnutia nie je typickou „pravou“ teplotou tuhnutia; je tu značný vplyv viskozity a zloženia olejov. Pri hydrogenačnej rafinácii extraktov a reextraktov hlavně v dósledku odstraňovaniia heteroatómoiv z kondenzačných štruktúr dochádza k zníženiu viskozity a dalším změnám, ktoré vedú ku zníženiu teploty tuhnutia uvedených produktov aj pri takých miernych reakčných podmienok, ktoré pri odparafínovaných destilátech a rafinátoch dokonca možu zvýšit ich teplotu tuhnutia.

Postup uvedený v tomto vynáleze je výhodný z toho dovodil, že umožňuje selektívnou rafináciou destilátov z parafinických rop získat súčasne východiskové polotovary pre ohidva typy ložiskových olejov. Postupom podlá tohoto· vynálezu sa olejový destilát rafinuje furfuralom v protíprúdnom extrakčnom zariadení pri hmotnostnom pomere olej-furfural 1:0,7 až 2 a teplote 50 až 80 °C, na použitie teplotného gradientu v extraktore do 25 °C, pričom sa po oddestilovaní rozpúšťadla z roztoku rafinátu získá rafinát, ktorý po odparafínovaní má viskozitný index 65 až 75 jednotiek a po· oddestilovaní rozpúšťadla z roztoku extrahuje sa získá extrak s teplotou tuhnutia —4 až 10 °C. Z rafinátu sa po jeho odparafínovaní na teplotu tuhnutia —10 až 0 °C pripravujú ložiskové oleje akostné. Extrakt, ktorý slúži na přípravu ložiskových olejov běžných, sa neod2S1 parafínováva, ale sa hydrogenačne rafinuje samostatné alebo po zriedení vhodným olejom o teplote tuhnutia —10 až 0 °C ia viskozite pri 40 °C 10 až 100 mm²s^_1 a/alebo ťažkým plynovým olejom o teplote tuhnutia maximálně 10 °C sa hydrogenačne rafinuje· Takto získaný polotovar je možné aditivovaf. Zvlášť vhodnými pre tento· případ sú přísady pósobiace súčasne ako znižovače teploty tuhnutia a zvyšujúce viskozitný index.

Podmienky selektívnej rafinácie uvedené v tomto vynáleze umožňujú získávat rafinát vo· vysokom výtažku 80 až 85 %, čo společné s možnosťou využitia extraktu bez nutnosti jeho odparafínovania ako východiskového polotovaru pre ložiskové oleje běžné sa odrazí velmi pozitivně v ekenomike výroby oboch druhov olejov.

Ďalšie podrobnosti o postupe a vlastnostiach materiálov sú zřejmé z príkladov.

Přikladl

Na spoločnň výrobu ložiskového oleja akostného a běžného sa použil destilát zo sírno-parafinickej ropy o vlskozite pri 40 °C 35,12 ktorý sa protiprúdne rafinoval furfuralom pri teplote v spodnej časti extraktora 55 G a v jeho vrchnej časti 67 °C. Rafinácia sa robila s hmotnostným pomerom furfural — olej 1,2 : 1 a získal sa přitom rafinát vo výtažku 83 %. Rafinát, ktorý po odparafínovaní mal teplotu tuhnutia —8 °C a viskozitný index 72, sa ďalej hydrogenačne dorafinoval a použil na výrobu ložiskových olejov akostných. Pri popísanej selektívnej rafinácii získaný extrakt mal viskozitu pri 40 °C 147,2 mm²s^_1 a teplotu tuhnu62 tia —4°iC. Tento extrakt sa podrobil hydrogenačnej rafinácii na Ni-Mo katalyzátore pri 300 °C, objemovej rychlosti 1,1 h¹ a tlaku 3,5 MPa. Obdržal sa přitom polotovar o viskozite pri 40 °C 83,21 mmV¹ a teplote tuhnutia —10 °C, ktorý bol použitý ako komponent na výrobu ložiskových olejov běžných. Jeho číslo kyslosti a farba boli lepšie ako sú predpísané pre tento druh ložiskových olejov.

Příklad 2

Extrakt o vlastnostiach popísaných v příklade 1 sa zríedil v hmotnostnom pomere 1 : 1,5 s ©dparařínovaným destilátom o· teplote tuhnutia 0 °C, viskozite pri 40 °C 31,25 mnBs '¹. Hydrogenačnou rafináciou na Co-Mo katalyzátore pri teplote 290 °C, tlaku 3,4 MPa a objemovej rýchlosti 1,2 h^_1 sa z ich zmesi získal produkt o viskozite pri 40 °C 49,22 mm^zs^_1, teplote tuhnutia —4°C a čísla kyslosti 0,08 mg KOH/g, vyhovujúci svojimi kvalitatívnymi ukazovatefmi ako ložiskový olej běžný.

P r í k 1 a d 3

Extrakt o vlastnostiach popísaných v příklade 1 sa před hydrogenačnou rafináciou zriedil s fažkým plynovým olejom o teplote tuhnutia 2 ^,JC v hmotnostnom pomere 1 : 1 a hydrogenačná rafinácia sa uskutočnila za podmienok podobných ako je uvedené v příklade 1. Po hydrogenačnej rafinácii mal produkt teplotu tuhnutia —6 “C a použil sa na přípravu ložiskových olejov běžných.

Claims (3)

1. Sposob výroby ložiskových olejov zo sírno-parafinických rop súčasne akostných o viskozitnom indexe 65 až 75 z rafinátu a běžných z extraktu procesom protiprúdnej selektívnej rafinácie furfuralom, vyznačený tým, že sa olejový destilát rafinuje pri hmotnostnom pomere olej — furfural 1: 0,7 až 2 a teplote 50 až 80 °C s teplotným gradientOm v extraktore do 25 °C, načo sa po o<ddestilovaní rozpúšťadla z roztoku rafinátu zísYNÁI.EZU ka rafinát, ktorý sa odparafinuje na teplotu tuhnutia —10 až 0 °C, a po oddestilování rozpúštadla z roztoku extraktu sa získá extrakt s teplotou tuhnutia —4 až 10 °C, ktorý sa samostatné alebo po zriedení olejom o teplotě tuhnutia —10 až 0 ^C’C a vlskozite pri 40 stupňoch Celzia 10 cž 100 mm²s^_1 a/alebo fažkým plynovým olejom o teplote tuhnutia max· 10 °C sa hydrogenačne rafinuje.