CS264173B1 - Sposob inaktivácie a využitia odpadového mycélia po výrobě betalaktámových antibiotik - Google Patents

Description

(57) Odpadové mycélium sa zmieša s lignocelulózovými materiálmi alebo s odpadmi z poinohospodárstva a potravinářského priemyslu a inými organickými i anorganickými hnojivými odpadmi v takom pomere, aby obsah dusíka bol 0,1 až 5 % hmot., dovitím sa ivodou, fekáliami, tekutými exkrementami hospodářských zvierat, kalmi z čistiacich stanic odpadových vod alebo inými hnojivými odpadmi tak, aby obsah vody bol 40 až 80 % hmot. a kompostuje sa po dobu 1 až 6 mesiacov, pričom teplota sa zvýši na 40 až 70 ^QC.

CS 264 173 B1

Vynález sa týká sposobu inaktivácie a využitia odpadového mycelia po výrobě hetalaktámových antibiotik.

Pri výr-obe antibiotik po oddělení filtrátu obsahujúceho aktivně vyrábané antibiotikum ostává filtračný koláč obsahujúci produkčný kmeň a zvyšky neoddelenej fermentačnej pody. Tento filtračný koláč obsahuje obvykle 20 až 50 % hmotnostných sušiny, z toho organické látky sú zastúpené 60 až 90 % hmot. a anorganické látky 10 až 40 % hmot. Obsah dusíka v sušině je v intervale 1 až 6 % hmot. Z literárnych prameňov je známe využitie filtračného koláča po výrobě penicilínu a tetracyklínu ako přísad do krmivá poínohospodárslkych zvierat (Pominafnik G. A., Bileckov Μ. P.: Problémy utilizácii mycelialnych mass pri mikrobioločeskom synteze lekarstvennych sredectv. Moskva, 1975, str. 11 až 12 j. Vzhfadom na to, že odpadové mycelium obsahuje ešte malé zvyškové množstvá antibiotika, priame skrmovanie je spojené s rizikem rozšírenia rezistencie, preto sa v poslednom čase penicilínové mycelium silážuje, kde sa zvyškový obsah antibiotika inaktivuje anaeróbnym bakteriálnym rozkladem v ochrannom silážovom prostředí (Európsfcy patent 0 060 407 Bl z 12. 12. 1984]. užitia mycelia je jeho prídavok do betónov a stavebných zmesí (Karpuchin, Kantore, Krymskij, Citelauru, Buňkin, Zajachov: Chim. Farm. Ž. 1980, 4, 79 až 80. Komár A. G., Citelauru G. I., Buňkin I. F.: Chim. Farm. Ž., 1978, 2, 82 až 85. Sargosjan G. N., Gelperin N. I., Žukovskaja A. S.: Chim. Farm. Z., 1976, 2, 122 až 126. Ivanov I. A., Kalašnijov V. I., Grigorjev A. V., Karpuchin V. F., Krunčak V. G.: Chim. Farm. Ž., 1983, 17, 1 031 —1 033). Boli publikované správy o takomto využití v případe neomycínu, novomycinu, oleandromycínu a levorínu. Dalším opísaným spůsobom likvidácie mycelia je jeho spafovanie nakofko má určitú energetická hodnotu (Krystov M., Dryanovska, Noniska L., Iovchev D., Dimitrov Ch., Petkov N.: Farmatsiya, Sofia 1982, 32 [5] 10 až 14 j. Využitie mycelia po kultivácii betalaktámových antibiotik je o to komplikovonejšie, že betalaktámový kruh molekuly antibiotika má poměrně dobrú stabilitu, z publikovaných údajov rýchtostných konštánt inaktivácie cefalosporínu C vyplývá, že v kyslej oblasti sa inaktivuje desať-krát a v zásaditej stokrát rýchlejšie. (Portnoi, Yu. A., Kartseva, V. D., Libinson, G. S., Kruzhkova, N. K.: Gephalosporin C stability in aqueous solution. Antibiotiki, 25, 1980, 105 až 107 J. Porovnáním stability vodných roztokov klinicky význatnných cefalosporínov v celej škále pH sa zaoberali: Yamana I'., Tsuji A., J. Pharm., Sc., 65, 1976, 1 563 až 1 573). Nevýhodou popísaných spůsobov· je sezónnosť v případe silážovania, nedostatečné využitie biologicky vysokohodnotného materiálu v případe použitia mycélie do betónov a stavebných zmesí a nízký ekonomický přínos v případe spafovania.

Nevýhody súčasného stavu techniky odstraňuje sposob inaktivácie a využitia odpadového mycélia po výrobě betalaktámových antibiotik, ktorého podstatou je to, že sa odpadové mycélium zmieša s lignocelulózovými materiálnu alebo s odpadmi z pofnohospodárstva a potravinářského priemyslu, ako sú kóra, piliny, slama, rašelina, hydinový trus, maštafný hnoj, saturačné kaly, kaly z čistiacich stanic odpadových vod a inými organickými i anorganickými cdpadmi v takom pomere, aby obsah dusíka bol 0,1 až 5 % hmotnostných, dovlhčí sa vodou, fekáliami, tekutými exkrementami hospodářských zvierat, kalmi z čistiacich stanic odpadových vod alebo inými hnojivými odpadmi tak, aby obsah vody v hromadě bol 40 až 80 % hmot. a kompostuje sa po dobu 1 až 6 mesiacov, pričom teplota sa zvýši na 40 až 70 °C. K zmesi sa móžu pridať anorganické hnojivá alebo hnojivé odpady, obsahujúce stopové biogénne prvky v množstve 0,001 až 1 % hmot. Zmes sa může po 1 až 6 mesiacoch kompostovania podrviť. Výhodou i vyšším účinkom sposobu podlá vynálezu je, že sa jednoduchým postupom inaktivuje a využije velké množstvo odpadového mycélia pri výrobě organických hnojív. Takýmto postupom vyrobené organické hnojivá majú vysoký obsah organických látok, priaznivý obsah stopových prvkov a majú priaznivý vplyv na zvyšovanie úrodnosti pody a sú plnohodnotnou náhradou rašeliny. Popísaný sposob využitia odpadového mycélia rieši závažné ekologické problémy, ktoré vznikajú pri deponovaní odpadového mycélia pri jeho rozklade na skládkách.

Technické riešenie sposobu inaktivácie a využitia odpadového mycélia po výrobě betalaktámových antibiotik má niekofko variant so zretefom na značnú stabilitu betalaktámového kruhu. Působením teploty 40 až 70 °C a činnosťou mikroorganizmov nastává postupné znižovanie obsahu antibiotika v odpadovom koláči, pričom za niekofko dní dosiahne nulovú hodnotu. Popísaný spůsob umožňuje využitie mycélia níelen po výrobě cefalosporínu C, ale aj iných betalaktámových antibiotik v kombinácii s odpadmi lignocelulózového typu, ako sú piliny, slama, kůra, rašelina, maštalný hnoj, hydinový trus, fekálie, hnědouhelný odpad, saturačné kaly, kostná múčka, celulózové kaly, iné hnojivá, organické i anorganické odpady a podobné, na přípravu kvalitných organických hnojív a substrátov pre lesné škůlky, pestovanie zeleniny a kvetov. Vzhfadom na ekologické problémy likvidácie velkého množstva odpadového mycélia po výrobě betalaktámOvých antibiotik a dostupnost lignocelulózových odpadových materiálov je popísaný spůsob výroby organických hnojív kompostováním

8 4 1 výhodný svojou jednoduchosťOu a ekonomickou výhodnosťou. Počas přípravy kompostu sa teplota v hromadě zmesi kory, iných lignocelulózových materiálov a mycélia zvýši nad 40 °C po dobu 1 až 6 mesiacov, čo zabezpečuje dokonalú inaktiváclu zbytkov antibiotika, pri súčasnom zachovaní obsahu organických látok. Takýto postup umožňuje zúžitkovanie odpadov z pol'nohospodárstva a potravinářského priemyslu, ako· zdroja organických živin do půdy. Efektivně je aj využitie anorganických hnojivých látok, a to hlavně dusíka, vápnika a fosfátov, ktoré sú súčasťou odpadového filtračného koláča.

Příklad 1

Ku zmesi kory a pilin v pomere 3 :1 sa přidá odpadové mycélium, 3 diely zmesi kory a pilin a 1 diel odpadového mycélia, homogenizuje sa a dovlhčí sa tekutými exkrementami hospodářských zvierat tak, aby celkový obsah ivody v zmesi bol 60 % hmot. Homogénna zmes sa uloží do hromád □ výške 1,5 m, šírke 2 m a l'ubovol'nej dížlke. Teplota v hromadě sa postupné vplyvem biotransformácií zvýši na 50 %C. Počas 3 meslacov fermentácie poklesne postupné teplota na 30 ^CC. Následné sa zmes podrví. Takto vyrobené organické hnojivo má obsah organických látok 60 % hmot. a obsah dusíka 0,5 % hmot. Hnojivo možno použit na hnojenie pódy pre běžné polnohospodárske plodiny i pre pestovanie zeleniny a kvetov, kde plné nahradí rašelinu.

Příklad 2

Do zákládky sa navezie 5 dielov kory, 5 dielov celulózOvých kalov, 4 diely maštal'ného hnoja, 4 diely hydinového trusu, 2 diely saturačných kalov, 1 diel rašeliny a 4 diely odpadového mycélia z výroby cefalosporínu. Základlka sa homogenizuje a dovlhčí vodou tak, aby celkový obsah vody v zmesi bol 70 % hmot. Homogénna zmes sa uloží do hromád o výške 2 m, šírke 4 m a 1’ubovol'nej dížke. Teplota v hromadě sa vplyvom biotransformácií zvýši na 60 °C. Počas 3 mesiacov poklesne postupné teplota v hromadě na 30 ^C'C. Takto* vyrobené organické hnojivo obsahuje 55 % hmot. organických látok, 1.5 % hmot. dusíka a 0,15 % hmot. stopových biogénnych prvkov. Je možné použit ho na hnojenie pódy, alebo pri pěstovaní zeleniny a kvetov, kde plné nahradí rašelinu.

Sposob inaktivácie odpadového mycélia je možné využit pri výrobě betalaktámových antibiotik. Výrobok sa velmi výhodné využije ako organické hnojivo a náhrada rašelíny, ako subsirát pre pestovanie sadeníc v lesných školkách, pri pěstovaní zeleniny a kvetov.

Claims (3)

1. PREDMET

   1. Sposob inaktivácie a využitia odpadového mycélia po výrobě betalaktámových antibiotik vyznačujúci sa tým, že sa odpadové mycélium zmieša s lignoeelulózovými materiálmi alebo s odpadmi z pofnohospodárstva a potravinářského priemyslu, ako sú korá, piliny, slama, rašelina, hydinový trus, maštalný hnoj, saturačné kaly, kaly z čistiacich stanic odpadových vod a inými organickými i anorganickými hnojivými odpadmi v talkom pomere, aby obsah dusíka bol 0,1 až 5 % hmotnostných, dovlhčí sa vodou, fekáliami, tekutými exkrementaVYNALEZU mi hospodářských zvierat, kalmi z čistiacich stanic odpadových vod alebo inými hnojivými odpadmi tak, aby obsah vody bol, 40 až 80 % hmot. a kompostuje sa po • dobu 1 až 6 mesiacov, pričom teplota sa zvýši na 40 až 70 °C.
2. 2. Sposob podta bodu 1, vyznačujúci sa tým, že sa k zmesi pridajú anorganické hnojivá alebo hnojivé odpady, obsahujúce stopové biogénne prvky v množstve 0,001 až 1 % hmot.
3. 3. Sposob podlá bodu 1 a 2, vyznačujúci sa tým, že sa zmes podrví.