CS265303B1 - Vlasová textilie s podielom polyolefinových vlákien a spósob jej výroby - Google Patents

Abstract

Vlasová textília, pletenina alebo pletotkanina, tvořená najmenej dvoma typmi hladkých a tvarovaných filamentárnych syntetických vlákien, ktoré sa podstatné odlišujú v nadmolekulovej štruktúre, prejavuje pri geometrickej zmene následkom tepelnej úpravy uvolnenie povrchovej nitě z vážných bodov textilie do vlasovej slučky bez potřeby makčiacich prostriedkov. Podiel vlákna s vyšším vnútorným napátím je hmotnostně 15 až 50 S a s nižším vnútorným napátím v rozsahu 50 až 85 %. Textilie získajú tzv. efekt suchej antistatickéj úpravy, vysoký stupeň splývavosti a tvarovatelnosti, odolnost v tvarovéj deformácii, výraznú mákkost. Jejich výroba sa vyznačuje nižšou energetickou náročnostou sušenia, fixácie, farbenia a počesávanie oproti doposial známým spósobom.

Description

Predmetom vynálezu je vlasová textilia s podielom polyolefínových vlákien a spůsob jej výroby, pleteniny alebo pletotkaniny, ktorá je tvořená najmenej dvoma typmi hladkých a tvarovaných filamentárnych syntetických vlákien podstatné sa odlišujúcich v nadmolekulovej štruktúre.

Doposial známe spůsoby výroby vlasových textilii představuji! využitie najma polyamidových a polyesterových vlákien připadne ich kontbináciu s nízkým podielom viskózových resp. prírodných vlákien. Využitie polyolefínových vlákien, připadne ich podiel v štruktúre syntetických (bikomponentných) vlákien sa uvádza len za účelom dosiahnutia vyššieho zobjemňovacieho účinku v tkanině pre zaistenie jej elastičnosti. Uplatnenie polyesterových vlákien s monofilom v jemnosti <4 dtex, v počesaných osnovných pleteninách, předpokládá pri ich výrobě použitie vysokých teplůt fixácie v rozsahu 160 °C až 210 °C a pri farbeni teplotu do 130 °C. Uvedené podmienky vyplývajú aj z potřeby zabezpečil poměrně vysoké zrážanie pleteniny v útku, minimálně o 40 %, aby sa tak vytvořili předpoklady dosiahnutia požadovaného vlasového efektu po počesaní.

Použitie vlákien s rozdielnou tepelnou stabilitou a ioh vzájomná kombinácia textilii je známe najma s cielom spevnenia a vystuženia textilie následné po termickom natavení alebo rozpuštění týchto vlákien. Na druhej straně tento postup vedie k pevnému spojeniu vlákien vo vazných bodoch textilie čo ňeumožňuje ich vzájomný posun resp. uvoínenie.

Iný známy postup zdůrazňuje nároky na dodržanie technologie výroby, ktorá předpisuje najprv osnovnú pleteninu počesat potom zašitú vo vaku tepelne stabilizovat pri teplote 115 °C resp. 150 °C a opStovným zrážanim pri teplote 195 °C na napínaoom ráme rozmerovo stabilizovat.

Takto predupravená osnovná pletenina zo 100 % PES vlákien sa farbi pri 125 °C, opat suší a impregnuje pri 65 %-nej výtažnosti kúpela. Uvedeným postupom sa získá počesaný vlas podobný semišů odolný pri praní a celkove makká a priedyšná textilia odolná vůči opotrebovaniu.

Komblnáciou polyamidových, polyesterových a elastomérnych vlákien pri výrobě počesanej elastickej textilie a uplatněním různých velúrových efektov je možné dosiahnut zaujímavých efektov a estetických účinkov. Textilia sa používá pre odpočinkové oděvy, v automobilovom priemysle na autopotahy, ale aj na nábytkové textilie. V odevnom priemysle našla uplatnenie najma pre velkú možnost a schopnost tvarovania čo umožňuje vytvárať nové dimenzie odevov.

Ďalší spůsob výroby počesanej tkanej alebo pletenej textilie představuje využitie dutých kombinovaných syntetických vlákien. Vlákno je vytvořené aspoň z dvoch zložiek vláknotvorného polyméru, polyestéru a polyamidu. Obidve složky sú usporiadané striedavo okolo dutiny vlákna, priliehajúc k sebe v usporiadani strana - strana, takže vytvárajú segmenty tvoriace počesanú stranu textilie. Po počesaní sú tieto segmenty oddělené a vytvárajú jemné fibrily. Textilia sa následné upravuje termoreaktívnou živicou, fixuje a dekatuje. Zo známých spůsobov dalšiu možnost představuje využitie bavlny, polyesteru, polyolefínu, akrylových vlákien, viskózy alebo ich zmesi pri výrobě materiálu vo formě plošného útvaru. Ten obsahuje priepustnú textíliu z preplietaných viacvlákenných priadzí, ktoré majú na povrchu vlákenný vlas vytvořený počesáním priadze. Tento vlas je pojený a má viac ako na 50 % prázdny objem. Materiál (textilia) sa může připravit počesáním priadzí zachytených v textilií a spájajúcich spolu vlákno vlasu.

Nevýhodou uvedených a známých spůsobov výroby vlasovej textilie je poměrně vysoká energetická náročnost, najma pri spracovávaní 100 % PES alebo PAD vlákien, potřeby přípravy špeciálneho typu vlákna napr. dvojzložkové, pre zabezpečenie dosiahnutia potřebného vlasového efektu, 'dalej náročný technologický postup za účelom dosiahnutia potřebného zobjemnenia a stabilizácie textilie ako aj potřeba textilných pomocných prípravkov pre proces zmSkčovania a stabilizácie hotového výrobku.

Známe spůsoby výroby vlasovej, počesanej textilie, najma osnovnej pleteniny a pletotkaniny, je možné rozširit o dalšie.

Podstatou vynálezu je vlasová textília s podielom polyolefínových vlákien, pletenina a/alebo pletotkanina a spósob jej výroby, ktorá v sústave váznej osnovy v každom riadku pleteniny a/alebo stlpiku pletotkaniny obsahuje tvarované syntetické vlákno s orientáciou kryštalických častí na úrovni f = 0,90 až 0,95 s celkovým hmotnostným podielom v textilii v rozsahu 15 - 50 % hmotnostných a sústavu nití na povrchu textilie (vzorová osnova a/alebo útok) tvoria hladké filamentárne vlákna syntetické s orientáciou krystalických častí na úrovni ί_χ = 0,60 až 0,65 a predstavujú podiel 50 až 85 % hmotnostných z celkovej hmotnosti textilie.

Spósob výroby textilie umožňuje pri jej termickej úpravě v tepíotnom rozsahu 80 °C až 155 °C v róznych médiách získat vlasovú textíliu.

Podstatné výhody a novost vlasovej textilie s podielom polyolefínových vlákien podlá vynálezu spočívá v tom, že vzájomným posunom vlákien s róznou geometrickou změnou vyvolanou termickou úpravou sa dosiahne žiadaného vlasového efektu, ktorý sa súčasne fixuje pri dalšom tepelnom spracovaní na hranici termostability polypropylénového vlákna.

Spósob výroby sa vyznačuje najma podstatné nižšou energetickou náročnostou sušenia, fixácie, farbenia a počesávania oproti technologiám spracovania textilii zo 100 % PES alebo PAD vlákien. Súčasne nie je potřebné pri počesávaní používat mákčiace prostriedky.

Výhody navrhovaného spósobu sú zřejmé z porovnania samostatného procesu zošlachtovania vlasových textilii z osnovných pletením na báze 100 % PES a textilii z PES/POP vlákien. Podlá druhu a typu prevádzkových zariadení napr. spotřeba páry je v druhom případe nižšia o 40 až 45 % a spotřeba elektrickej energie je nižšia o 5 až 10 %. Najpodstatnejšie úspory sa dosiahnu pri samotné fixácii, ked namiesto teploty 190 až 200 °C postačuje teplota 150 až 155 °C, čo představuje podstatné nižšiu spotřebu páry potrebnej pre regulovanie a udržiavanie teplotného režimu.

Ďalšie výhody uvedeného spósobu výroby vlasových pletených a pletotkaných textilii spočívajú v dosiahnutí efektu tzv. suchej antistatickéj úpravy. Kombináciou syntetických vlákien s opačnou polaritou tvořeného elektrostatického náboja sa vzájomnou elimináciou unižuje jeho úroveň.

Intenzita elektrostatického póla sa u PES/POP textilii pohybuje v rozsahu 0 až 50 kV.cm.

Na základe zistených hodnót je možné tieto textilie zařadit do skupiny málo elektrizujúcich.

Všeobecne známa raákkost POP vlákna sa kladné prejaví aj v navrhovanom spósobe výroby PES/POP vlasových textilií. Po zobjemnení textilie sa vysoký podiel POP vlákien prejaví vo výraznéj zmene charakteru omaku textilie, jej splývavosti a tvarovatelnosti. Tuhost osnovnej pleteniny zo 100 % PES vlákien sa zistila v rozsahu 15 až 20 mN.cm. Osnovná pletenina vyrobená z PES/POP vlákien, rovnakej plošnej hmotnosti a hustoty, má zistenú tuhost v rozsahu 5 až 7 mN.cm. Uvedená vlastnost vlasových PES/POP textilií sa dá s výhodou využit už v samotnom procese ich výroby, ked sa odstráni nutnost použitia špeciálnych TPP pre dosiahnutie mákkosti a hladiaceho účinku před počesáváním. Vyššej splývavosti a tvarovatelnosti sa s výhodou využije pri spracovávaní a používaní textilie, čo potvrdili aj prvé skúsenosti.

Je známe, že polypropylénové vlákna majú horšie zotavovacie vlastnosti ako ostatné syntetické vlákna. Pri kombinácii PES/POP vlákien, podlá navrhovaného spósobu, je tento negativny přejav POP vlákien značné potlačený, resp. celkom odstránený. Uvedenú skutočnost potvrdili skúšky tvarovej deformácie, tvarovej stálosti vlasovej osnovnej pleteniny z PES/POP vlákien.

Vlasová textília móže byt vyrobená z tvarovaného polypropylénového vlákna s monofilom < 5 dtex, s taznostou v rozsahu 50 až 55 % a hodnotou kontrakcie 27 až 30 % a hladkého polyesterového vlákna s tažnostou max. 25 %, monofilom v jemnosti <.4,5 dtex a hodnotou zrážania za varu do 10 %. POP vlákno sa aplikuje do vážných a/alebo vzorových osnov osnovnej pleteniny, u pletotkaniny najmá do útku v celkovom podiele 20 až 45 %. PES vlákno sa aplikuje do váznej osnovy, ale najmS do vzorovej osnovy osnovnej pleteniny. Pre vytvorenie volnej slučky je potřebné zabezpečit kladenie prístroja aspoň cez 4 ihly (tzv. flotažny vzor). Pri tvorbě pletotkaniny sa volí vhodná vSzba, pri ktorej je útok krytý osnovou z PES vlákna tak, aby po tepelnom spracovaní bol útok z POP vlákien vyzrážaný a tým ešte výraznejšie krytý PES vláknom určeným na počesávanie. Připravená osnovná pletenina a/alebo pletotkanina sa postupné zobjemňuje, upravuje a počesáva nasledovným postupom. Pranie na široko pri maximálnej teplote 80 °C, sušenie a predfixácia pri teplotách v rozsahu 140 až 145 °C, farbenie tlakovým spósobom s použitím prenášača pri maximálnej teplote 105 °c. Po farbenl miera zobjemnenia osnovnej pleteniny představuje minimálně 25 až 30 % jej póvodnej šířky, u pletotkaniny 10 až 15 %. Následným počesáním zrážanie po útku představuje hodnotu 45 až 50 % z póvodnej šířky osnovnej pleteniny a 25 až 30 % z póvodnej šířky pletotkaniny.

Počesaná osnovná pletenina, pletotkanina z PES/POP vlákien sa následné fixuje pri teplote v rozsahu 150 až 155 °C po dobu 30 s. Tepelnou stabilizáciou sa dosiahne vyhovujúoej rozmerovej stability bez použitia apretačných prostriedkov. Vrcholky vytiahnutej velúrovej slučky sa postrihnú, čím sa získá rovnoměrný vlas na povrohu textilie.

Vynález je dalej objasňovaný v nasledovných príkladoch výrobkov a ich výroby.

Příklad 1

Podlá vyššie uvedeného spósobu bola vyrobená z osnovných pletenin na báze PES/POP vlákien vlasová textília s určením pre potahové textilie.

Pre vazné osnovy bolo použité polypropylénové, vysokorozťažné vlákno v jemnosti 167 dtex s počtom fibríl 32, zákrutom 90 Z, farbené v hmotě. Pre rozšírenie aplikácie POP vlákna bolo použité aj do vzorovej osnovy v podiele 1:2 s PES vláknom. Základné vazby mail charakter trikotu (101/121) a súkna (101/343). Vo vaznej osnově, ale najma vzorovej osnově použité hladké polyesterové vlákno v jemnosti 167 dtex s počtom fibríl 36 v bezzákrutovom stave, nefarbené. Podstatou v3zby, ktorá vytvára dlhú flotážnu slučku, je podložené sukno (103/454).

Na takto vytvořená osnovnú pleteninu boli aplikované kombinácie róznych kladení za účelom vytvorenia samotného dezénu pleteniny. Pre tento účel bolo použité PES vlákno v jemnosti 84 dtex f 24, hladké, bezzákrutové, alebo jemnosti 167 dtex. Bola použitá tiež kombinácia vzorkového návleku PES a POP vlákna pri kladení sametu v pomere 2:1. Dósledkom tejto kombinácie bolo dosiahnutie mierneho plastického efektu na hladkej osnovnej pletenine vplyvom. vyzrážania POP vlákna, ktoré sa uzavřelo v pletenine a na povrch vystúpilo polyesterové vlákno.

Uvedenými spósobmi, pri pracovnej rýohlosti pletacieho stroja 550 ot./min, bola vyrobená osnovná pletenina v šírke 208 až 213 cm. Plošná hmotnost sa pohybovala v rozsahu 0,250 až

0,400 kg/m . Podřel polypropylénových vlákien představoval 20 až 45 %.

Připravená osnovná pletenina bola dalej podrobená zošlachtovaciemu procesu, ktorého účelom bolo dosiahnutie vlasového efektu pri zaistení dostatočnej rozmerovej stability pleteniny. Osnovná pletenina bola najprv praná v kúpeli oxoetylovaného ionogénneho pracieho prostriedku pri teplote 80 °C v zrážacej zóně v pračke na široko. V tejto fáze sa dosiahlo, pri pósobení teploty a pracieho kúpela po dobu 2 min., změny šířky pleteniny v rozsahu 5 až 10 %. Ďalšia predúprava bola zaistená procesom sušenia a predfixácie pleteniny pri teplote 140 až 145 °C po dobu 20 až 30 s. Zaradením tejto operácie sa dosiahlo prvotného zobjemnenia osnovnej pleteniny, pričom efekt zobjemnenia musí představovat min. 20 až 25 % póvodnej šířky. Okrem iného, zamedzí sa tým vzniku lomov pri farbení v provazci. Farbenie osnovnej pleteniny sa móže robit na tlakových aparátoch horizontálnych alebo tryskových. Pre farbenie polyesterového podielu sa používajú disperzně ostacetové farbivá pri teplote 105 °C a době egalizácie 60 min. Dosiahne / sa dobréj stability farbiva na vlákně, pričom prebytok farbiva sa odstráni dokonalým praním za použitia inogénneho pracieho prostriedku pri teplote 80 °C po dobu 20 min. Po farbení χ postačuje pleteninu odstředěním zbavit prebytočnej vody, vysoká mákkost textilie zabráni jej polámaniu, res. pokrčeniu.

Finálna úprava osnovnej pleteniny spočívá v procese velúrovania na počes^vacích strojoch drátkovými povlakmi, pri minimálnom napatí textilie na česacích a počesávacich valcoch v rozsahu 0,5 až 1 st. Zachované zobjemňovacie vlastnosti polyolefinového vlákna umožnia dosiahnut dalšieho vysokého zobjemňovacieho efektu pleteniny bez použitia pomocných makčiacich a hladiacich prípravkov. V dósledku týchto predpokladov dójde k lahkému vytiahnutiu polyesterového vlákna v slučke vytvorenej predlženým kladením vzorovej osnovy a následnému roztrhnutiu povrchových fibríl. V uvedenom příklade šířka osnovnej pleteniny sa znížila na 100 až 110 cm a zobjemňovací efekt představoval 45 až 50 % póvodnej šířky.

V dalšom procese zošlachťovania sa počesaná osnovná pletenina stabilizovala tepelnou fixáciou pri teplote 150 až 155 °C po dobu 30 s. Pri stabilizácii bol použitý opačný postup ako pri zobjemňovaní pleteniny vo volnom stave. Osnovná pletenina bola vystavená určitému napátiu, ktoré představovalo zvýšenie jej šířky o 15 až 20 %. Dodržaním týchto podmienok, teplota a napStie, je vyvolaná změna morfologickej Struktury polyolefinového a polyesterového vlákna v prospěch zvýšenia podielu a orientácie kryštalických častí vlákna.

Poslednou operáciou finálněj úpravy je postrihovanie, pri ktorom sa egalizuje vlas počesanej textilie. Následné po odstřihnutí vrcholkov vytiahnutej slúčky sa roztvoria jednotlivé fibrily PES vlákna. Osnovná pletenina získá tak efektný vlasový povrch zamatového charakteru.

Textília má velmi dobrý omak, vyhovujúcu rozmerovú stabilitu bez použitia fixačných prostriedkov, je voluminézna a priedyšná. Vyznačuje sa velmi dobrou splývavosťou a tvarovatelnosťou na výrobku.

Příklad 2

Ďalším príkladom využitia predmetu navrhovaného spósobu je kombinácia polyesterových a polypropylénových vlákien v pletotkanej počesanej textilii určenej pre použitie ako potahová textília. Pri výrobě vlasovej pletotkanej poťahovej textilie bolo v útku použité POP vlákno, vysokoroztažné s jemnosfou 167 dtex a počtom fibríl 32, farbené v hmotě. V osnově bolo aplikované PES vlákno s jemnosfou 167 dtex, počtom fibríl 46, hladké, nefarebné.

Pletotkanú textíliu vytvárajú 5 mm široké pozdlžné prúžky, kde útok s osnovou sú vzájom ne previazané jednoduchými tkáčskymi vSzbami ako v klasickej tkanině. Tieto sú striedané pletiarskou vazbou - retiazkou, ktorá je tvořená útkom. Pre mechanickú úpravu pletotkanej textilie počesáním sa ako najvhodnejšia javí dutinná vSzba v plátně a vo zvačšenom plátně.

V tomto případe je útok dobré krytý osnovou, ktorá sa počesáva. Bola zároveň overená keprová vázba, ktorou sa potvrdili dalšie možnosti aplikácie PES vlákien do osnovy pre počesanú pletotkanú textíliu.

Podlá uvedených spósobov přípravy pletotkanej textilie bola vyrobená textília v šírke 160 cm pri pracovnej rýchlosti pletotkacieho stroja 400 ot./min. Plošná hmotnosť vyrobených textilii sa _2 pohybovala v rozsahu 0,170 až 0,200 kg.m , podiel POP vlákien v rozsahu 20 až 50 i.

Zošlachťovacia úprava pletotkanej textilie je vykonaná obdobným technologickým postupom ako je uvedené v příklade pre osnovnú pleteninu. Oroveň teplotného režimu a návaznost technologických operácii je zachovaná. Postupný zobjemňovací proces textilie vo volnom stave je na nižšej úrovni ako v případe osnovnej pleteniny, po konečnej úpravě počesáním představuje 25 až 30 % póvodnej šířky pletotkanej textilie. Táto úroveň zobjemnenia postačuje pre vytvoře· nie výrazného velúrového efektu, nakolko dížka kladenia osnovy představuje nepreviazaný úsek v dlžke min. 1,5 mm.

Ako už bolo vyššie uvedené, popisaný spósob výroby vlasových textilií z PES/POP vlákien s vysokými úžitkovými vlastnosfami, je možné využit pri výrobě širokého sortimentu výrobkov.

V prvom radě sa jedná o výrobky bytového textilu najma potahové a dekoračně textilie, ložné prádlo, potahy do automobilov. Velmi dobrú tvarovatelnost a splývavosť možno výhodné využit vo výrobkoch vrchného ošatenia pre športové a plážové oblečenie.

Každý sortiment, podlá charakteru a účelu použitia vlasovej textilie z PES/POP vlákien, vyžaduje zvážit postup v kombinácii PES a POP vlákien. Calšou výhodou uvedeného spósobu je možnost využitia širokého sortimentu polyolefínových a. iných syntetických filamentárnych vlákien.

Syntetické vlákno, netvarované, je možné použit v rozsahu jemnosti 50 až 220 dtex s monofilom <£ 4 dtex, neskané alebo len s ochranným zákrutom. Polyolefínové vlákno musi mať charakter vysokoroztažného filamentárneho vlákna v rozsahu jemnosti 50 až 200 dtex s monofilom <4 dtex, skané max. na 90 z/m.

Kombináciou vlákien v osnovách alebo útku textilie, pri tvorbě potřebného dezénu a _2 charakteru textilie, je možné dosiahnut plošnú hmotnost v rozsahu 0,100 až 0,500 kg.m

Claims (2)

1. Vlasová textília s podielom polyolefínových vlákien, pletenina a/alebo pletotkanina, vyznačuje sa tým, že obsahuje hmotnostně 15 až 50 % tvarovaných syntetických vlákien s orientáciou krystalických častí na úrovni f = 0,90 až 0,95 a 50 až 85 % hladkých syntetických vlákien s orientáciou kryštalických častí na úrovni f = 0,60 až 0,65, ktoré sú v štruktúre textilie navzájom přepojené vo vazných bodoch.

2. Spósob výroby vlasovej textilie, s podielom polyolefínových vlákien pleteniny a/alebo pletotkaniny, podlá bodu 1 sa vyznačuje tým, že z vlákna s vyšším stupňom vnútorného napatia sa vytvára sústava nití vo vazných osnovách v každom riadku pleteniny a/alebo u pletotkaniny v každom stlpiku a z vlákna s nižším vnútorným napatlm sa vytvára sústava nití na povrchu textilie, ktorá sa dalej termicky upravuje v teplotnom rozsahu 80 až 155 °C.