CS271977B1 - Sposob výroby dolomitového slinku s nízkými hydratačnými vlastnoslami. - Google Patents

Description

Vynález sa týká spósobu výroby dolomitového slinku s nízkými hydratačnými vlastnostami.

V súčasnsj světověj praxi sa používá viacero technologických postupov vo výrobě slinutého dolomitu - dolomte. Převážná vačšina týchto postupov využiva dolomity s relativné vysokým obsahom kysličníkov železa a aluminia - nad 1,5 % ako promotorov spekania, pričom v minimálnej mlere sa prihliada na základné mineralogické, krystalografické, petrografické vlastnosti dolomitu. Týmto nesprávným technologickým postupem pri výbers dolomitu sa vo výslednom slinku zvyšujú obsahy kysličníkov železa a alumínia, ktoré sú výhodné pri tepelnom procese spracovania, lebo znižujú teploty výpalu a urýchlujú proces slinovania, avšak sú nežiadúcimi komponentami v hotovom produkte žiaruvzdorného dolomitového slinku. Naviac priamym doslsdkom tohoto postupu je výskyt volného kysličníka vápnika, ktorý je příčinou značných hydratačných vlastností, ktoré zapričiňujú znehodnotenie dolomitového slinku a následné z něho vyrobených žiaruvzdorných dechtodolomitových stavív a hmot.

Vyššie uvedené nedostatky sú odstrénené sposobom podlá vynálezu, podlá ktorého sa prevedie výběr dolomitu na základe predchádzajúceho mineralogického, petrografického, krystalografického a chemicko-fyzikálneho rozboru, ktorými sa určia základné vlastnosti dolomitu, a to oboch kysličníkov železa pod 0,5 % a velkost kryštálov od 100 do 200 mikrónov, ktoré vlastnosti sú rozhodujúcimi činitelmi pri výpale dolomitu pri teplote 2100 až 2200 °C.

Výsledkem je dolomitový slinok s minimálnym respektive žiadnym volným CaO, ktorý sa maile v prúde nosného média, ktoré pozostáva bu3 zo vzduchu alsbo zemného plynu, ale- bo kysličníka uhličitého, alebo leh kombinácie, ktorého teplota je od 100 do 200 °C, s následným okamžitým použitím na Salšie technologické spracovanie, miešaním s dechtom, li-u sovanie a výrobu žiaruvzdorných bazických stavív.

Pri sposobe výroby nízkoželezitého dolomitového slinku, e minimálnym! až žiadnymi hydratačnými vlastnostami vo výslednej aplikácli výroby žiaruvzdorných stavív; sa docieluje vyšších ekonomických účinkov a lepších ekonomických výeledkov oproti výrobě magnezitových slinkov a dolomitových slinkov s vyšším obsahom kysličníkov železa určených pre výrobu žiaruvzdorných, dechtodolomitových žiaruvzdorných stavív a hmot. Vyšší ekonomický účinok podlá tohoto vynálezu spočívá v tom, že dolomitový slinok a následné vyrobené žiaruvzdorné materiály sú vyrábané z viacnásobna lacnejšej suroviny dolomitu, než js magnezit. Dolomit s nízkým obsahom kysličníkov železa, vybraný a technologicky spracovaný podlá vynálezu na žiaruvzdorné bazické materiály má nové, podstatné vyššie užitné vlastnosti vo výslednom použiti v metalurgických procesoch hutníctva železa, ako doteraz používané bazické žiaruvzdorné dechtodolomitové materiály na bázi magnezitu s obaahom kysličníkov železa až 8 %.

Příklad

Vybraný dolomit s obsahom kysličníkov železa pod 0,5 % a veXkostou kryštálov od 100 do 200 mikronov sa vypáli pri 2200 °C na dolomitový slinok s objemovou hmotnosťou až 3,0 gramov v centimetr! kubickom. Balej sa spracuje drtenim, triedením a mletím. Mletie pod 0,315 mikronov sa prevedie v prúde nosného média kysličníka uhličitého, ktorého teplota je 150 °C. Po drtení, triedení a mletí sa dolomitový slinok okamžité použije v 3alšom technologickům procese výroby žiaruvzdorných materlálov. Celý proces výroby dolomitového slinku až na výsledný žiaruvzdorný výrobok musí byt nepřetržitý. Týmto postupom podlá vynálezu sa znižujú účinky nežiadúcej hydratácie dolomitového slinku rekarbonizáciou povrchových častíc mikromletých častíc, s velkým aktivnym povrchom, mletím v zohriatej atmosféře na 150 °C a nepřetržitým výrobným procesom. Týmto sa v súvise s nízký obsahom kysličníkov železa dosahujú nové vysoké užitkové a ekonomické vlastnosti.

Claims (1)

1. PREDMET VYNÁLEZU

   Sposob výroby dolomitového slinku s nízkými hydratačnými vlastnoetami, pálením dolomitu, drtením a mletím před spracovaním na žiaruvzdorné bazické stavivá a hmoty, vyznačujúci ea tým, že ea dolomit β obsahom kysličnikov železa pod 0,5 % a velkostou kryštálov od 100 do 200 mikrónov vypálí pri teplotách 2100 až 2200 °C na dolomitový slinok, následné v nepretržltom procese ea drtí a melie, pričom mletie ea prevádza v nosnej atmosféra oxidu uhličitého o teplote 100 až 200 °C