CS222885B1 - Sposob výroby vápno-belitického spojiva so spomaleným začiatkom hydratácie - Google Patents

Abstract

Vynález sa týká sposobu výroby vápho- -belitického spojiva so spomaleným začiatkom 'hydratácie. Podstata vynálezu spočívá v tom, že sa surovinová zmes pre výrobu vápno-belitického spojiva před výpalom homogenizuje s 1 až 4 % hmot. síranu vápenatého, v dosledku čoho vznikne v priebehu výpalu v spojive nízkoviskózna síranová tavenina, ktorá «pomaluje hyďratáciu zložky spojiva — volného vápna a tým aj začiatok hydratácie vápno-belitického spojiva. Vynález je možné použiť v oblasti výroby spojiv pre pórobeton.

Description

Vynález sa týká spósobu výroby vápno-belitického spojiva so spomaleným začiatkom hydratácie.

Doposial' známe postupy výroby vápno-belitického spojiva, používané napr. v ZSSR, alebo v ČSSR odskúšané na základe A. O. č. 209 574, pozostávajú z mletia prírodných surovin, ich homogenizácie za sucha, alebo mokra na surovinovú zmes, výpalu pri teplote 1100—1350 °C a mletia na měrný po vrch 2500—3500 cm²/g podlá Blaina. Zloženie surovinovej zmesi sa nastavuje tak, aby sa po přechode surovinovej zmesi sliňovacím pásmom vytvořili ako minerály: bělit - betadikalciumsilikát a volné vápno (CaO) a vedfajšie zložky kalciumalumináty a kalciumaluminátferrity. Slinok móže obsahoval MgO do 10 % hmot. Po zamiešaní s vodou dochádza k hydratácii jednotlivých zložiek, přednostně však volného vápna a prebieha proces tuhnutia. K výraznejšiemu priebehu tvrdnutia dochádza až pri hydrotermálnych podmienkach. Ak sa takéto spojlvoi použije napr. pri výrobě pórobetonu, dochádza k příliš rýchlej hydratácii volného; vápna zo spojiva a k tuhnutiu pórobetcnovej hmoty před vytvořením dostatečného množstva a objemu pórov, v dósledku čoho< je objemová hmotnost pórobetonu (ako jeden z hlavných akostných parametrov) vyššia, než pripúšlajú súčasné ČSN.

Uvedený nedost,atok odstraňuje spósob výroby vápno-belitického spojiva so spomaleným začiatkom hydratácie, ktorého význakom je vznik malého podielu homogénne rozptýlenej nízkoviskóznej síranové] taveniny v spojive, znižujúcej hydratačnú aktivitu volného vápna.

Vynález sa týká postupu výroby vápno-belitického spojiva so spomaleným začiatkom hydratácie, odlišujúci sa od známých spósobov výroby vápno-belitického spojiva tým, že sa spolu so základnými surovinovými komponentami (vápenec a hlina) zomíela a homogenizuje síran vápenatý v množstve 1—4 % hmot.

Podstatou vynálezu je spósob výroby vápno-belitického spojiva so spomaleným začiatkom hydratácie tak, že 80 až 90 % hmot. vápenca s obsahom MgO do; 6,5 % hmot. sa zomelie a zhomogenizuje s 10 až 20 hmot. cementárskej hlíny a s jedna až 4 % hmot. síranu vápenatého l'ubovol'nej mineralogickej formy a povedu, minimálně však s obsahom 30 % SO₃, zmes sa pálí pri teplote 1100 až 1350 °C, s výhodou pri 1200 °G po dobu 1 až 4 hod. a po ochladení sa slinok melie na měrný povrch 2500 až 3500 cm²/g podfa Blaina.

Výhodou výroby vápno-belitického spojiv.a podfa předloženého vynálezu je regulovatelná doba hydratácie volného vápna ako zložky spojiva, ktorá_ je priamo úměrná obsahu SO₃ v spojive. Ďalšou výhodou je možnosť využitia síranov vápenatých vznikajúcich ako odpad z róznych chemických výrob (napr. tzv. fosfosádra) — přednostně pri mokrom spósobe mletia a homogenizácie surovinovej zmesi. Pri suchom spósobe mletia a homogenizácie surovinovej zmesi sa naopak lepšie uplatnia prírodné sádrovce a anhydrity (alebo ich zmesi), ktoré používá každá cementáreň ako regulátory .tuhnutia cementu.

V dalšom uvedené příklady majú bližšie ozřejmit postup výroby vápno-belitického spojiva so spomaleným začiatkom hydratácie podfa předloženého vynálezu bez toho, že by tým bol rozsah vynálezu akýmkofvek spósobom obmedzený.

Přikladl kg vápenca s obsahom 6 % hmot. MgO sa suchým spósobom zomlelo a zhomogenizovalo s 1 kg cementárskej hlíny a s 240 g prírodného sádrovca (s obsahom 35,41 % SO₃), zmes sa vypálila pri teplote 1200 °C a po rýchlom ochladení sa pomlela na měrný povrch 3100 cm²/g podía Blaina. Takto získané vápno-belitické spojivo málo nasledujúce akostné parametre, vyhovujúce pre výrobu pórobetonu:

obsah CO₂: 1,95 % obsah. vol'. CO₂: 41,35 % hydratačně aktivita (podfa ČSN 722 230 — změna a—-10/1977):

2. minúta: 23 °C

6. miijLÚta: 31 °C konečná: 50,5 °C za 19 minút.

Příklad 2 kg vápenca s obsahom 6 °/o hmot. MgO sa mokrým spósobom zomlelo a zhomogenizovalo s 1 kg cementárskej hlíny a so 180 g fosfosádry o vlhkosti 33 % (a obsahu 44,09 % SO₃ v sušině), zmes sa vypálila pri teplote 1200 °C a po rýchlom ochladení sa pomlela na měrný povrch 3000 cm²/ /g podfa Blaina. Takto získané vápno-belitické spojivo málo nasledujúce akostné parametre, vyhovujúce pre výrobu pórobetónu:

Obsah CO₂: 2,01 % obsah vol'. CaO: 40,50 % hydratačná aktivia (podfa ČSN 722 230 — změna a—10/1977):

2. minúta: 24 °C

6. minúta: 35 °C konečná: 52 °C za 14 minút.

Vápno-belitické spojivo so spomaleným začiatkom hydratácie podfa vynálezu možno použiť pri výrobě stavebných prvkov autoklávovaním, s výhodou pri výrobě pórobetonu.

Claims (1)

1. PREDMET

   Spůsob výroby vápno-belitického spojiva so spomaleným začiatkom hydraíácie vyznačujúci sa tým, že 80 až 90 % hmot. vápenca s obsahom MgO do 6,5 % hmot. sa zomelie a zhomogenizuje s 10 až 20 %' hmot. cementárskej hlíny a s 1 až 4 % hmot. síranu vápenatého Iubovofnej mineralogicVYNÁLEZU kej formy a původu minerálně však s obsahom 30 % SO₃, zmes sa páli pri teplote 1100 až 1350 °C, s výhodou pri 1200 °C po dobu 1 až 4 hodiny a po ochladení sa slinok melie na měrný povrch 2500 až 3500 cm²/g podfa Blaina.