CS232045B1 - Sposob odstranovania chromitých iontov a odpadných vod pri chromočinení krože - Google Patents

Description

Vynález sa dá využívat v kožiarenskom priemysle, v polnohospodárstve apod.

232 045

Predmetom vynálezu je spůsob čistenia odpadných kožiarenských vůd z chromočinenia kože účinkom hydroxidu vápenatého a/alebo hydroxidov alkalických kovov a/alebo alkalicky reagujúcich odpadných brečiek.

□edným zo známých spůsobov vyčiňovania kože je chromočinenie. Zvlášť účinnou zložkou v tomto případe pri vyčiňovaní kožného kolagénu je síran chromitý. Mimo něho vyčiňovacia brečka obsahuje chlorid sodný, betanaftalénsulfokyselinu, hexametafosfát sodný, mravenčen vápenatý, kyslý uhličitan sodný a sacharózu. Všetky uvedené zložky vyčiňovacej brečky skvalitňujú surová kožu, takže táto óalšou úpravou sa stane použitelnou pre osobnú a priemyselnú potřebu. Jednou z hlavných chemikálii vyčiňovacej brečky je síran chromitý. Vyrába sa priamo v koželužniach z dvojchromanu draselného alebo sodného, a to redukciou na síran chromitý účinkom sacharózy vo vodnom prostředí kyseliny sírovsj . Výhoda doterajšieho postupu vyčiňovania kože spočívá v tom, že sa zlskajú vysokokvalitné chromovyčinené usne. Nevýhodou je, že pri vyčiňovaní sa len časť chemikálií viaže na kožný kolagén. Zbytok sa nevyužívá alebo vypúšťa sa do odpadného kanála, kde sa mieša s ostatnými odpadnými vodami. Tým sa sťažuje biologické čistenie takto získaných odpadných vůd. Ďalšou nevýhodou je, že nevyužitá, chemikálie, obzvlášť soli chrómu sťažujú proces biologického čistenia a robia ho zložitejšim. Biologické čistenie ideálne prebieha pri pH 4,5 6,5 prakticky pri pH » 6 - 7. Za týchto podmienok sa však chróm kvantitativné vyzráža z odpadných vůd ako hydroxid chromitý, alebo hromadí sa v biologickom kale v množstve 2 až 4 % chrómu. Kal sa tým znehodnocuje, stává sa toxickým a nevhodným ako hnojivo^ pre polnohospodárske účely. V případe, že pre biologické čistenie sa voli pH nižšie ako 4,5, k znečisteniu biologického kalu sice nedochádza, ale chróm z odpadnej brečky sa neodstráni. Odpadná voda po biologickom čistění v tomto případe je toxická a nevhodná pre vypúšťanie do veřejného recipientu. Nakolko k vyzrážaniu chrómu dochádza pri takom pH, ktoré má svoje optimum aj pre biologické čistenie, ukazuje sa

232 04S potřebným chróm z odpadnej brečky odstrániť, a to ešte před biologickým čistěním. K takémuto vyzrážaniu dochádza aj v praxi, a to vtedy, keá všetky druhy odpadných brečiek sa vedú do společného odpadného kanála. Dochádza k tomu pri zmiešani kyslých odpadných brečiek z chromočinenia usní s brečkami z iného spósobu činenia, ktorých odpadná brečka je alkalická bd rozpuštěného sirnika sodného, sirnika vápenatého a hydroxidu vápenatého. Pri ich zmiešani vo vhodnom pomere sa vyzráža chróm ako hydroxid chromitý. Tento po usadení v sedimentačnej jame sa odčerpá na kaliště. Tu sa postupné uskladňuje a hromadí sa. Nijak sa nevyužívá, len zvetráva, postupné sa dostává do spodných vód a znečisťuje ich. Skladovaný hydroxid chromitý je značné znečistěný zbytkami kože a chlpov, ktoré sa na skládke postupné rozkladajú a sú zdrojom značného zápachu. Zrážanie chrómu doterajším postupom nie je nijak kontrolované, obsah vyzrážaného chrómu je závislý od poměru miešania kyslo a zásadito reagujúcich odpadných brečiek, čo je náhodné. Preto nie je zaručené kvantitativné odstránenie chrómu a nezabezpečuje odpadnú vodu, ktorá by bola vhodná na biologické čistenie chrómu tým, aby dávala biologický kal bez obsahu škodlivého chrómu.

Uvedené nevýhody sa odstraňujú využitím tohto vynálezu, ktorého podstata spočívá v tom, že odpadně vody z chromočinenia kože sa za miešania zrážajú účinkom hydroxidu vápenatého a/alebo hydroxidov alkalických kovov a/alebo alkalicky reagujúcich nespotřebovaných chemikálií v takom množstve až dójde k vyzrážaniu chrómu ako hydroxidu chromitého, ktorý po odsedimentovani a oddělení dekantátu sa rozloží kyselinou sirovou, pričom zrazenina síranu vápenatého sa oddělí od vzniklého siřenu chromitého, získané dekantáty sa spoja spolu s ostatnými odpadnými vodami koželužně neobsahujúcimi soli chrómu a majúcimi alkalická reakciu a vedú sa na biologické čistenie, kde sa o sebe známým postupom dočistia, že zrážanie odpadných vód z chromočinenia kože sa prevedie hydroxidom vápenatým práškovým a/alebo vodou rozhašeným kysličnikom vápenatým a/alebo hydroxidom sodným a/alebo hydroxidom draselným, že vyzrážanie //

232 04S chrómu sa prevedie v rozsahu tepldt 20 až 90 °C, a to takým množstvom zrážadla alebo ich zmesi, aby alkalita chromitej brečky na konci zrážania hydroxidu chromitého dosiahla hodnotu pH a 4 až 8, že na rozklad sedimentu hydroxidu chromitého sa použije tolko kyseliny sírovej, že roztok vzniklého síranu chromitého dosiahne hodnotu pH = 0,5 až 3,5.

Výhoda nového postupu spočívá v tom, že po odstráneni chrómu z odpadnej chromitej brečky ešte před biologickým čista nim možno tieto vody zmiešať s ostatnými vodami koželužna a po tom biologické čistenie previesť bez ťažkosti zaužívaným postu porn na bežnom zariadeni. Získá sa přitom biologický kal, vhodný ako hnojivo pre polnohospodárov, odpadá vyvážanie znečistěného hydroxidu chromitého zo sedimentačných jém na kaliště, zamedzuje sa tým jeho prenikaniu do spodných vdd a vyhnivaniu, ktoré je spojené so širenim zápachu. Námi navrhovaný postup okrem toho, že umožňuje a usnadňuje biologické čistenie odpadných vdd z kožalužni, umožňuje ďalej z odpadných vdd z chromočinenia kože spšť získat chróm ako síran chromitý. Tento možno opět použit pri chromočineni koži. Takto možno znlžiť spotřebu dvoj chromenu, znlžiť jeho dovoz, a tým šetřit devízami. Okrem toho pri tomto postupe poklesne spotřeba sacharózy v kožalužni Pri postupe čistenia možno vzniklý síran chromitý použit aj v celulózopapiernickom priemysle na výrobu stekucovadiel pre naftárenský priemysel. Zrážania chromitej brečky je možné príviasť v rozsahu tepldt 20 - 90 °C pH = 4 až 8, s výhodou pri teplote 60 - 80 °C a pH 5 - 7. Za týchto podmienok sa zíaka rýchlo sedimentujúci hydroxid chromitý, ktorý po oddálení dekantátu rozkladom s kyselinou sirovou dává filtrovatelný a dob sedimentujúci síran vápenatý. Chromitá brečka po vyzrážani za uvedených podmienok nevykazuje reakclu na katión chrómu.

Nasledujúce příklady vysvetlujú, ale nijak neobmedzujú predmet vynálezu.

Přiklad 1

232 045

000 ml odpadných vód z chromočinenia kože s obsahom 4,6 g kysličníka chromitého sa v kadičke zahřeje na 70 °c a za mieéania sa zráža účinkom suspenzie pozostávajúcej z 53 ml vody a 7 g práškovitého hydroxidu vápenatého. Získá sa 1 060 ml vyzrážanej zmesi. Táto sa nechá 3 hodiny sedimentovať. Z kadičky sa potom stiahne dekantáciou 843 ml vyčireného roztoku. Zbytok v kadičke je sediment hydroxidu chromitého a hydroxidu vápenatého objemu 217 ml. Tento sa rozloží s 8,4 g koncentrovanej kyseliny sirovej, čím vznikne síran chromitý a zrazenina síranu vápenatého. Z tohto vyzrážaného roztoku po 15 minútovej sedimentácii možno oddělit dekantáciou

193,5 ml čirého síranu chromitého. Na dne kadičky zostane zrazenina síranu vápenatého o objeme 31,5 ml. Dekantát po vyzrážani chromitej brečky účinkom vodnaj suspenzie hydroxidu vápenatého nevykazuje reakciu na chróm. Možno ho dočistit zauživaným biologickým postupom spoloČne s ostatnými odpadnými vodami. Pri uvedenom postupe získaný roztok síranu chromitého je vhodný na výrobu etekucovadla alebo v koželužni.

Přiklad 2

000 ml odpadných vód z chromočinenia kože o teplote 80 °C sa za miažania zneutralizuje na pH » 7 s alkalicky reagujúcimi odpadnými vodami z chromočinenia kože o pH » 9,75. Vzniklá zrazenina hydroxidu chromitého po 2 hodinách odsedimantuje. Vyčirený roztok sa odtiahne, sediment sa okyselením s koncentrovanou kyselinou sirovou rozpustí za vzniku chromitého síranu. Tento sa oddeli sedimentáciou od nerozpustných neČistót. Vyčirený roztok síranu chromitého možno použiť a dekantát dočistit tak, ako je uvedené v přiklade 1.

Přiklad 3

232 045

000 ml odpadnej vody z chromočinenia kože sa při teplo te 70 °C za miešania zneutralizuje na pH = 6 roztokom hydroxi du sodného alebo hydroxidu draselného. Vylúčené zrazenina hydroxidu chromitého sa po odsedimentovaní a odděleni dekantótu okyselí na pH = 2 kyselinou sírovou. Vzniklý síran chromitý po oddělení mechanických nečistót sedimentáciou možno použit pri chromočinení kože.

Claims (2)

1. PREDMET

   VYNÁLEZU

   232 045

   1. Spósob odstraňovania chromitých iontov z odpadných vód pri chroraočinení kože, vyznačený tým, že odpadná voda z chromočinenia kože sa zráža pri teplote 20 až 90 °C hydroxidom vápenatým a/alebo hydroxidom alkalických kovov, a/alebo alkalicky reagujúcími odpadnýtni VteUmiichromočinenia kože v takom množstve, aby sa konečná hodnota pH dosiahla 4 až 8, roztok sa oddělí a sediment sa rozloží kyselinou sírovou v množstve, kedy sa dosiahne hodnota pH 0,5 až 3,5, pričom po 15 min. sa oddělí síran chromitý a roztok sa spracuje s ostatnýrai odpadnými vodami neobsahujúcimi soli chrómu a majúcimi alkalická reakciu.
2. 2. Spósob odstraňovania chromitých iontov podlá bodu 1. vyznačený tým, že zrážanie odpadných vód z chromočinenia kože sa prevedie práškovým hydroxidom vápenatým a/alebo jeho vodnou suspenziou a/alebo vodou rozhašeným kysličníkom vápenatým a/alebo hydroxidom sodným a/alebo hydroxidom draselným.