CS236636B1 - Manufacturing process of pure calcium carbonate - Google Patents

Description

CISKOSLOVENSKA SOCIALISTICKÁ REPUBLIKA POPIS VYNÁLEZU K AUTORSKÉMU OSVEDÍENIU 236636 (11) (Bl) (51) Int. Cl» C 01 F 11/18 0 (22) Přihlášené 07 12 83(21) (PV 9153-83) (40) Zverejnené 17 09 84 OftAD PRO VYNÁLEZY A OBJEVY (45) Vydané 15 02 87 (751

Autor vynálezu ZIKMUND MIROSLAV člen korespondent SAV, BRATISLAVA,HÝBL ČESTMÍR ing., BRATISLAVA,

MACHO VENDELÍN prof. ing. DrSc., NOVÁKY (54) Sposob výroby čistého uhličitanu vápenatého 1

Vynález rieši sposob výroby čistého uhli-čitanu vápenatého z oxidu vápenatého a/ale-bo z produktov jeho hydratácie, ako aj zmenejhodnotných vápenatých surovin, napr.z karbidového vápna, čo je značné znečistě-ný hydroxid vápenatý, odpadajúci při výroběacetylénu rozkladom karbidu vápenatéhovodou.

Uhličitan vápenatý sa pre priemyselné ú-čely používá alebo v prírodnej podobě (naj-ma ako nerast kalcit, čiže vápenec, aleboako plavená krieda, menej často ako nerastaragonit), alebo sa vyrába synteticky [R. H.BUCKIE: Precipitation of Calcium Carbona-tes. Their Properties and Applications. NewYork. West Virginia Pulp and Paper Co.(1948)] jednak posobením oxidu uhličitéhona hydroxid vápenatý (obvykle v podobě vá-penného mlieka), jednak reakciou oxiduuhličitého a amoniaku, resp. uhličitanu a-mónneho alebo uhličitanu sodného s vod-ným roztokom chloridu vápenatého, připad-ne při úpravě tvrdej vody zrážaním hydro-genuhličitanu vápenatého vápenným mlie-kom (autorské osvedčenia ZSSR 91199 a169 160; USA patenty 1 493 847, 1 654 009, 1 863 945, 2 216 889, 2 263 656, 2 374 741 a

2 379 035; francúzsky patent 684 797; NSR patenty 889 438, 2 309 516, 2 251 099 a 2 505 304; britský patent 1 447 566; kanadský

I patent 587 671; japonské patenty 3215—55,4377—56, 8737—72, 69 672—77, 107 219—77,110 805—77, 117 417—77 a 38 537—78). V takýchto prípadoch bývá uhličitan vá-penatý spravidla viac alebo menej znečistě-ný najma prímesami zlúčenín kremíka, že-leza, hliníka, horčíka a iných prvkov v zá-vislosti od ich obsahu v použitých surovi-nách. V priemysle sa uhličitan vápenatý použí-vá bud priamo, napr. ako plnivo, přísadaalebo pigment v plastikárskom, gumárens-kom, farbiarskom, papierenskom, farmaceu-tickom, kozmetickom, potravinárskom,sklárskom a chemickom priemysle [P. D.RITCHIE: Plasticisers, Stabilisers and Fil-lers. London. Iliffe Books. (1972); R. D.DEANIN a N. R. SCHOTT: Fillers and Rein-forcements for Plastics. Washington. Ame-rican Chemical Society. (1974); W. V. TITOWa B. J. LANHAM: Reinforced Thermoplastics.London. Applied Science Publishers. (1975);H. S. KATZ a J. V. MILEWSKI: Handbook ofFillers and Reinforcements for Plastics. Lon-don. Van Nostrand Reinhold Company.(1978)], alebo sa používá ako medzipro-dukt pri přípravě oxidu a hydroxidu vápe-natého vysokej čistoty, ktoré majú upotre-benie v priemysle spracovania ropy pri vý- 236636 236638 3 robe plastických maziv a aditívov do ma-zacích olejov. · . -

Pre priemyselné úče.ly ša vyžaduje ne-měnná kvalita uhličitanu' vápenatého a zněho vyrobených produktov, čo použitie prí--rodných surovin spravidla nemůže zaručit. Z páleného alebo hašeného vápna mož-no sice pódia čs. autorského osvedčenia207 300 selektívnym lúženim oxidu alebohydroxidu vápenatého vodným roztokommravčanu amonného a nasledujúcim zráža-ním získaného výluhu oxidom uhličitým vpřítomnosti amoniaku připravit čistý uhli-čitan vápenatý, avšak tento postup má nie-ktoré nevýhody vyplývajúce z použitia amo-niaku, ktorý ako zložka lúžiaceho roztokua zrážacieho prostredia je prchavý, zapá-chá a SO' vzduchom tvoří výbušné zmesi.

Podstatou tohoto vynálezu je spósob vý-roby čistého uhličitanu vápenatého zo su-rovin a/alebo priemyselných odpadov obsa-hujúcich ako hlavnú zložku oxid a/alebohydroxid vápenatý, ktorý sa uskutočňujetak, že sa na 1 až 40 hmotn. dielov, s výho-dou 5 až 15 hmotn. dielov, suroviny a/ale-bo priemyselného odpadu, působí při tep-lotě 0 až 100 CC 100 hmotn. dielmi lúžiace-ho roztoku obsahujúceho sol alebo soli od-vedené interakciou anorganických a/aleboorganických kyselin, tvoriacich rozpustnévápenaté soli, s výhodou kyseliny chloro-vodíkovej, kyseliny dusičnej, kyseliny mrav-čej alebo kyseliny octovej, so stechiome-trickým alebo vačším množstvom organic-kej dusíkatej zásady alebo zásad, výhodnéobsahujúcej v molekule aspoň jednu hydro-xylovú skupinu, ako je napr. monoetanol-amín, alebo dietanolamín, a zo získanéhoroztoku vápenatej soli alebo vápenatých so-lí po oddlení nerozpuštěného zvyšku, po-chádzajúceho hlavně zo vstupnej suroviny,sa z roztoku oxidom uhličitým pri teplote10 až 100 °C, pri pH roztoku 7 až 10 a pritlaku plynnej atmosféry 0,09 až 2 MPa, svýhodou 0,1 až 0,3 MPa, vyzráža uhličitanvápenatý, ktorý sa oddělí spravidla v spo-jení s premytím a vysušením.

Spósob pódia tohoto vynálezu je teda za-ložený na selektívnom lúžení oxidu vápe-natého, ktorý je hlavnou zložkou tzv. pále-ného vápna, vznikajúceho napr. termickýmrozkladem prírodného vápenca, připadneproduktu jeho hydratácie, hašeného vápna,vápenného mlieka, resp. hydroxidu vápena-tého odpadajúceho napr. pri výrobě acety-lénu rozkladom karbidu vápenatého, vod-ným roztokom soli anorganickej alebo or-ganickej kyseliny a alkanolamínu, připad-ne alkylamínu, výhodné chloridu, dusična-nu, mravčanu alebo octanu monoetanola-mínu (2-aminoetanolu, 2-hydroxyetylamínu]alebo dietanolamínu (2,2‘-dihydroxyetylamí-nu j. Lúženim vzniká vodný roztok vápenatejsoli príslušnej kyseliny, zatial' čo zlúčeninykremíka, železa, hliníka a dalších prvkov,pochádzajúce z východiskového vstupného materiálu, ostávajú nerozpuštěné a od roz-toku" vápenatej soli sa oddelia obvyklýmimetodami, napr. filtráciou alebo odstredo-vaním, menej výhodné sedimentáciou a 'de-kantáciou. Z filtrátu sa · působením oxiduuhličitého pri teplote 10 až 100 °C, najvhod-nejšie však pri 20 až 50 °C, pri optimálnompH 7 až 10 a pri optimálnom tlaku plynu ob-sahujúceho oxid uhličitý 0,1 až 0,3 MPazráža 1'ahko filtrovatefný uhličitan vápena-tý. Vyzrážaný uhličitan vápenatý sa dalejizoluje obvyklými metodami, najčastejšiefiltráciou alebo odstredovaním, pričom jevhodné filtráciu uhličitanu vápenatého spo-jit s jeho premytím vodou alebo organic-kým rozpúšťadlom, vhodným napr. na od-stránenie připadne přítomných organickýchzlúčenín, znečisfujúcich vstupný materiálalebo produkt, a s jeho vysušením. Lúžiaci roztok sa pri tom súčasne regene-ruje za tvorby soli alkanolamínu alebo al-kylamínu použitej na lúženie. Regenerovanýlúžiaci roztok sa v nasledujúcom výrobnomcykle může znovu použit na selektívne lú-ženie oxidu alebo hydroxidu vápenatého zďalšieho podielu východiskové] vápenatejsuroviny. Výhodou sposobu výroby čistého uhliči-tanu vápenatého pódia tohoto vynálezu ješiroká dostupnost surovin, či dokonca od-padov z chemických výrobní. Tak sa nie-len technicko-ekonomicky vyššie zhodnotiavápenaté suroviny, ale dokonce sa můžulikvidovat depónie vápenatých odpadov, čomůže byť významné i z ekologického lifa-diska. Ďslšou výhodou je možnost využit ši-rokú škálu technicky 1'ahko dostupných du-síkatých zásad, ako sú alkylamíny a ichderiváty, napr. etyléndiamín (1,2-diaminoetán] H2NCH2CH2NH2,piperidín C5HjoNH, alkanolamíny a ich deriváty, napr. mono-etanolamín (2-aminoetanol, 2-hydroxy-aminoetán, 2-hydroxyetylamín],HOCH2CH2NH2, dietanolamín [imino-bis(2-etanol], 2,2‘--dihydroxyetylamín, bis (2-hydroxyetyl) -amin] (HOCH2CH2]2NH, trietanolamín (2,2‘,2“-trihydroxytrietyl-amín] (HOCH2CH2]3N, l-amino-2-propanol (2-hydroxypropylamín, 2-hydroxyaminopropán]CH3CH(OH)CH2NH2, 1.3- diamino-2-propanol (2-hydroxytrime-tyléndiamín) H2NCH2CH(OH) CH2NH2, N,N‘-bis (hydroxyetyl ] etyléndiamín(HOCH2CH2NHCH2)2, N,N,N‘,N‘-tetrakis (hydroxyetyl) etyléndi-amín (HOCH2CH2 )2NCH2CH2N (CH2CH2OH }2, 1.4- dietanolpiperazín (1,4-dihydroxydietyl-piperazínj HOCH2CH2N(CH2CH2)2NCH2CH2OH a i. Výhodou sposobu výroby podlá tohoto vy- 236636 8 nálezu v porovnaní s ,inák zaujímaným rie.-šením podlá čs.· autorského osvedčenia•207 300 je aj. skutočnosť, že na rozdiel odamoniaku sú alkylamíny· menej prchavé aalkanolamíny prakticky neprchavé a neza-páchajúce látky, ktoré so vzduchom netvoriavýbušné zmesi, čo je důležité z hladiska bez-pečnosti práce.

Okrem toho výhodou je aj vysoká rozpust-nost oxidu uhličitého v roztokoch uvede-ných dusíkatých zásad v porovnaní s roz-tokom amoniaku, čím sa zabezpečí vyššiavyužitelnos·: oxidu uhličitého aj bez nevy-hnutnosti použit tlakové reaktory. Vyzráža-nie uhličitanu vápenatého z roztoku vápe-natej soli oxidom uhličitým možno sice u-skutočňovať ako pri zvýšenom, tak aj prizníženom tlaku, ale z technického hladiskaje najvhodnejší tlak plynu obsahujúceho ο-χιά uhličitý v rozsahu 0,1 MPa až 0,3 MPa.Absorpciu oxidu uhličitého v roztoku vznik-nutom lúžením vápenatej suroviny možnouskutečňovat obvyklým sposobom, napr. je-ho prebublávaním cez roztok, vedením cezprotiprúdové absorpčně veze, ako sú kolonys tuhou náplňou alebo s kaskádovými etá-žami, dalej vstrekovaním roztoku do prú-du plynu obsahujúceho oxid uhličitý a i.

Oxid uhličitý na vyzrážanie podlá toho-to vynálezu možno použit ako čistý, tak ajv zmesi so vzduchom, dusíkom, oxidom u-hoínatým, metánom a inými plynmi, ktorénereagujú so zložkami lúžiaceho roztoku. Vtakýchto prípadoch při použití plynov ob-sahujúcich oxid uhličitý možno tento spo-sob navýše použit aj ako metodu na skon-centrovanie vedřajšieho plynu, napr. oxiduuhelnatého.

Okrem už uvedených jednotlivých organic-kých dusíkatých zásad možno aplikovat ajzmesi organických dusíkatých zásad, při-padne sústavy obsahujúce anióny viacerýchanorganických alebo organických kyselin,ale vhodnejšie, najma z hladiska stabilityvýroby, je použitie oba jednej dusíkatej zá-sady a jej soli. K najvhodnejším patria dusíkaté organic-ké zásady, obsahujúce v molekule aspoň jed-nu hydroxylovú skupinu viazanú na atomuhlíka a ich soli, napr. mravčan monoeta-nolamínu, alebo chlorid dietanolamínu apod.

Ako suroviny na výrobu čistého uhličita-nu vápenatého podlá tohoto vynálezu pri-chádzajú do úvahy najma oxid vápenatý,spravidla ako pálené vápno, alebo produktyjeho hydratácie (hydroxid vápenatý, haše-né vápno], ďalej vedlajšie tzv. prachové po-diely a úlety z rozličných anorganickýchvýrobní, obsahujúce prevažne oxid alebohydroxid vápenatý s vysokým obsahom zlú-čenín kremíka, železa, hliníka, horčíka a i-ných prvkov.

Možno použit aj menejhodnotné druhot-né vápenaté suroviny, ako je tzv. karbidovévápno, ktoré je nezriedka priemyslovým od- ' ,í « · ’ padom vznikajúcim rozkladom karbidu vá-penatého vodou pri výrobě acetylénu. Po-užiíelué sú aj zmesi hydroxidu vápenatéhoa . chloridu vápenatého s. prímesami orga-nických látok, odpadajúce"z výroby trichlór-etylénu dehydrochloráciou tetrachlóretánu,z výrobní propylénoxidu chlórhydrínovým·postupom, z výroby -epichlórhydrínu a pod.Využitím odpadov dochádza súčasne k zlep-šeniu životného prostredia v okolí závodovna výrobu a spracovanie karbidu vápena-tého, vápeniek a pod. Vápenaté suroviny možno do reakčnéhoprostredia přidávat v kusovitej, zrnitej, gra-nulovanej, práškovej alebo kašovitej podo-bě, připadne, vo formě suspenzií, roztoku apod. Přitom sa dávkujú najčastejšie v zá-vislosti od obsahu vápenatej zložky, naj-vhodnejšie v pomere 5 až 15 hmotn. dielovvápenatej suroviny (přepočítané na suši-nu] na 100 hmotn. dielov lúžiaceho rozto-ku. Výrobný postup podlá tohoto vynálezumožno uskutočňovať diskontinuitne, polo-kontinuitne i kontinuitne. Představuje spra-vidla uzavřený výrobný cyklus, pri ktoromnevznikajú škodlivé plynné exhaláty aleboodpadové vody, keďže regenerovaný lúžia-ci roztok, obsahujúci predovšetkým sol po-užitej dusíkatej zásady, sa vracia spát naopátovné použitie. Vyrobený uhličitan vá-penatý má vysokú čistotu (nad 99 % hmotn.CaCO3] a neobsahuje nijaké látky, ktoré bypo jeho termickom rozklade ostali vo vznik-nutom oxide vápenatom alebo v produktejeho hydratácie. Ďalšie podrobnosti sposo-bu podlá tohoto vynálezu, ako aj ďalšie vý-hody sú zřejmé z príkladov·. Příklad 1 100 hmotn. dielov páleného vápna o zlo-žení 95,6 % hmotnosti oxidu vápenatého, 3,7 % hmotn. uhličitanu vápenatého, 0,3 %hmotn. oxidu křemičitého, 0,2 % hmotn. o-xidu hlinitého, 0,1 °/o hmotn. oxidu železité-ho, rczomletého a preosiateho cez šito sotvormi 0,06 mm, sa za stálého miešaniapřidává po častiach do 1600 hmotn. dielov20 °C teplého vodného roztoku obsahujúce-ho 400 hmotn. dielov mravčanu monoetanol-amínu a 30 hmotn. dielov monoetanolamí-nu. Od roztoku, zahriateho reakčným teplomna teplotu 50 až 60 0C, sa nerozpuštěný zvy-šok oddělí filtráciou a z filtrátu ochladené-ho na teplotu 30 až 40 °C sa privádzanýmoxidom uhličitým po dosiahnutí pH 7,5 prak-ticky kvantitativné vyzráža uhličitan vápe-natý, ktorý sa odfiltruje, premyje vodou avysuší. Výiažok 167 hmotn. dielov uhličita-nu vápenatého o obsahu 99,9 % hmotn. oxi-du vápenatého po přepočítaní na vyžíhanýstav odpovedá výtažku SS % vzhťadom naobsah oxidu vápenatého vo vstupnej suro-vině. 236636 »7 t ». P r í k 1 a d 2* ·' · ' , Ί00 hmotn. dielov karbidového vá-pna zo.penatého zo surovin, a/alebo priemyselríých•xidu vápenatého, 23,3 % hmotnosti uhliči-tanu vápenatého, 7,5 % hmotnosti neroz-pustného zvyšku a 43,4 % hmotnosti vlh-kosti sa po rozdrvení na zrnitý stav za stá-lého miešania přidává po častiach do 750hmotn. dielov 30 °C teplého vodného roz-toku obsahujúceho 90 hmotn. dielov chlori-du dietanolamínu a 5 hmotn. dielov monoe-tanolamínu. Od roztoku sa nerozpuštěnýzvyšok oddělí filtráciou a z filtrátu sa v ko-loně s tuhou náplňou, cez ktorú roztok cir-kuluje, po dosiahnutí pH 8 vyzráža uhliči-tan vápenatý plynnou zmesou obsahujúcou65 % objemu oxidu uhličitého a 35 % obje-mu oxidu uholnatého, metánu a vodíka. Vý-ťažok uhličitanu vápenatého po jeho pře-filtrovaní, premytí a vysušení je 32 hmotn.dielov, čo odpovedá výtažku 95 % vzhTa-dom na obsah hydroxidu vápenatého vovstupnej surovině. Příklad 3 100 hmotn. dielov hašeného vápna o zlo-žení 41 % hmotnosti hydroxidu vápenatého,1 % hmotnosti oxidu vápenatého, 1 °/o hmot-nosti oxidu horečnatého a 54 % hmotnostivlhkosti sa po častiach přidává za stáléhomiešania do 1000 hmotn. dielov 40 °C tep-lého vodného roztoku obsahujúceho 100hmotn. dielov dusičnanu etyléndiamínu a 5hmotn. dielov uhličitanu etyléndiamínu po-chádzajúceho z predchádzajúceho výrobné-ho cyklu. Nerozpuštěný zvyšok sa od rozto-ku oddělí filtráciou a z filtrátu sa prúdomoxidu uhličitého obsahujúceho 35 °/o obje-mu vzduchu pri teplote 30 °C vyzráža podosiahnutí pH 8 uhličitan vápenatý. Výťažokuhličitanu vápenatého po jeho odfiltrovaní,premytí a vysušení je 50 hmotn. dielov, čoodpovedá výťažku 90 % vzhíadom na obsahhydroxidu vápenatého vo vstupnej surovi-ně. Příklad 4 100 hmotn. dielov páleného vápna o zlo-žení ako v příklade 1 sa za stálého mieša-nia rozpustí v 1600 hmotn. dieloch 50 °Cteplého vodného roztoku obsahujúceho 500hmotn. dielov mravčanu piperidínu. Neroz-luštěný zvyšok sa od roztoku oddělí filtrá-ciou a z filtrátu sa prúdom oxidu uhličité-ho obsahujúceho 10 °/b objemu dusíka přiteplote 40 °C vyzráža po dosiahnutí pH 7,5uhličitan vápenatý. Výťažok uhličitanu vá-penatého po jeho přefiltrovaní, premytí avysušení je 165 hmotn. dielov, čo odpove-dá výťažku 96 % vzhfadom na obsah oxiduvápenatého vo vstupnej surovině. P r í k 1 a d 5 • 100 hmotn.' dielov' karbidového vápna ozložení 36 % hmotnosti hydroxidu vápena-tého, 7 % hmotnosti uhličitanu vápenatého,5 % hmotnosti nerozpustného zvyšku a 52pere. hmotnosti vlhkosti sa za stálého mie-šania rozpustí v 700 hmotn. dieloch 30 °Cteplého vodného roztoku obsahujúceho 200hmotn. dielov octanu 1,4-dietanolpiperazí-nu a 50 hmotn. dielov uhličitanu 1,4-dieta-nolpiperazínu pochádzajúceho z predchádza-júceho výrobného cyklu. Nerozpuštěný zvy-šok sa od roztoku oddělí filtráciou a z fil-trátu sa prúdom oxidu uhličitého pri teplo-te 20 °C vyzráža po dosiahnutí pH 8 uhli-čitan vápenatý. Výťažok uhličitanu vápena-tého po jeho přefiltrovaní, premytí a vysu-šení je 49 hmotn. dielov, čo odpovedá vý-ťažku 95 °/o vzhfadom na obsah oxidu vá-penatého vo vstupnej surovině. Příklad 6 100 hmotn. dielov odpadového karbidové-ho vápna o zložení ako v příklade 5 sa zastálého miešania pri teplote 20 °C suspen-duje v 300 hmotn. dieloch vodného roztokuobsahujúceho 3,5 % hmotnosti chloridu vá-penatého. Do tejto suspenzie sa přidá 500hmotn. dielov roztoku obsahujúceho 90hmotn. dielov chloridu l,3-diamín-2-propa-nolu a 25 hmotn. dielov monoetanolamínu.Do vzniknutej sústavy sa pri teplote 20 °Cpo častiach za stálého miešania přidává vuzavrenom reaktore tuhý oxid uhličitý aždo úplného vyzrážania uhličitanu vápenaté-ho. Výťažok uhličitanu vápenatého po jehopřefiltrovaní, premytí a vysušení je 55hmotn. dielov, čo odpovedá 95 % výťažkuvzhfadom na obsah zreagovatefných zlúče-nín vápnika vo východiskovej suspenzii. Příklad 7 100 hmotn. dielov odpadového vápna ozložení 55 % hmotnosti oxidu vápenatého,20 % hmotnosti hydroxidu vápenatého, 13pere. hmotnosti uhličitanu vápenatého a 12pere. hmotnosti nerozpustného zvyšku saza stálého miešania rozpustí v 1000 hmotn.dieloch 70 °C teplého vodného roztoku ob-sahujúceho 400 hmotn. dielov chloriduN,N,N‘,N‘-tetrakis (hydroxyetyl) etyléndiamí-nu a 30 hmotn. dielov monoetanolamínu.

Nerozpuštěný zvyšok sa od roztoku od-dělí filtráciou a z filtrátu sa prúdom oxiduuhličitého pri teplote 70 °C pri tlaku 0,3MPa vyzráža uhličitan vápenatý. Výťažokuhličitanu vápenatého po jeho přefiltrovaní,premytí a vysušení je 120 hmotn. dielov, čoodpovedá výťažku 95 % vzhfadom na ob-sah rozpustných vápenatých zložiek vovstupnej surovině.

Claims (2)

1. 236636 1B Ρ R Ε D Μ Ε Τ

   1. SpSsob výroby čistého uhličitanu vá-penatého zo surovin a/alebo priemyselnýchodpadov obsahujúcich ako hlavnú zložkuoxid a/alebo hydroxid vápenatý, vyznačujú-ci sa tým, že na 1 až 40 hmotn. dielov su-roviny a/alebo priemyselného odpadu sa po-sobí pri teplote 0 až 100 °C 100 hmotn. diel-mi lúžiaceho roztoku obsahujúceho sol' ale-bo soli odvodené interakciou anorganickýcha/alebo organických kyselin, tvoriacich roz-pustné vápenaté soli, ako je kyselina chlo-rovodíková, kyselina dusičná, kyselina mrav-čia alebo kyselina octová, so stechiometric-kým alebo váčším množstvom organickejdusíkatej zásady alebo zásad, výhodné ob-sahujúcej v molekule aspoň jednu hydroxy- VYNALEZU lovů skupinu, ako je pionoetanolamín alebodietanolamín, a zo získaného roztoku vá-penatej soli alebo vápenatých solí sa pooddělení nerozpustného zvyšku z roztokuúčinkom oxidu uhličitého pri teplote 10 až100 °C, pri pH roztoku T až 10 a při tlakuplynnej atmosféry 0,09 až 2 MPa, s výho-dou 0,1 až 0,3 MPa, vylúči zrazenina, ktorása oddělí spravidla v spojení s premytím avysušením.
2. 2. Sposob podlá bodu 1, vyznačujúci satým, že sa ako lúžiaci roztok na selektívnelúženie vápenatej zložky použije roztok o-stávajúci po vyzrážaní a oddělení vylúčenejzrazeniny.