CS239501B1 - Sposob přípravy povrcbovoaktívnej přísady do pody - Google Patents

Description

Vynález sa týká přípravy povrchovoaktívnej přísady do pády pričom podmienky sú volené tak, že sa získá přísada zaistujúca požadované fyzikálno-chemicko-biologické vlastnosti pádných substrátov.

Intenzívně pestovanie okrasných rastlín a vysokoúžitkových plodin si vyžaduje zabezpečenie optimálnych rastových podmienok Jedným z ddležitých faktorov pásobiacich na celkový výsledok je použitie takého pádného substrátu, ktorý by zabezpečoval dos· tatok pohotových živin, umožňoval zdravý vývin koreňovej časti, potlačoval rast škodlivých pádných mikroorganizmov a podobné.

V dostupnéj literatúre a v praxi problematike zloženia a štruktúre pádných substrátov je věnovaná dostatočná pozornost V súčasnom období sa vo velkovýrobných podmienkach na přípravu pádných substrátov používá najma rašelina, keramzit, perlit, křemičitý piesok,' drvená vypálená hlína, ako aj niektoré makromolekulárne látky, například polystyrén, močovinoformaldehydové živice a podobné. Rozšířené je použitie kompostov rázného druhu najma z 1’udských, živočišných odpadov a súčastí rastliných tiel ako je lístie a kára stromov.

Nedostatkom používaných přísad je v niektorých prípadoch malá dostupnost, značná vysýchavost, nevhodné pH, kolísavý a ne dostatočný obsah živin. Z Salších nedostatkov třeba spomenúť tvorbu rias, možnosť premnoženia patogénnych pádných mikroorganizmov a podobné. Potřebné je uviesť Specifické použitie tišeného dřevného uhlia pre pádu na výšev kaktusových semien /Verzi lin N., Putování s okrasnými rostlinami, SNDK, Praha 1957 str. 36/· Použitie dřevného uhlia získaného karbonizáciou respektive nedokonalým spalováním čistého nemodifikovaného dřeva napriek tomu, že pásobí na ničenie baktérií a výtrusov húb /Verzilin N. Putování s okrasnými rostlinami, SNDK, Praha 1957 str. 251/, ale zároveň má škodlivý vplyv na rast vačšiny kultúr. Táto skutočnost je naznačená v bibliografii Pastýrik L., Fyziológia

239 SOI rastlín, SPNP,Bratislava 1979 str. 254. Uvedené a Salšie nedostat ky sa v širokom rozsahu eliminujú týmto vynálezom.

Podl’a tohto vynálezu spdsob přípravy povrchovoaktívnej přísady do pfidy sa uskutočňuje tak, že produkty spracovania ropy gudróny, mazut, ropné živice, použité plasty, oleje, zvyšky z výroby polyetyléntereftalátu, dimetyltereftalátu, cyklohexanolu, penta - syrupy a/alebo uhlia,samostatné alebo připadne v zmesi s drevom, v hmotnostnom pomere produktov spracovania k dřevu 1 : 20 až 1 : 2, sa tepelne exponujú pri teplote 250 až 2100 °C, s výhodou 400 až 1200 °C.

Výhodou tohto vynálezu je dostupnost surovin k přípravě povrchovoaktívnej přísady. K tomuto účelu sú vhodné organické uhlikaté materiály, ktorých kvalita nevyhovuje na iné účely. Použitie povrchovoaktívnej přísady, pripravenej v zmysle vynálezu rieši otázku pH, udržiava vlahu, zamedzuje tvorbu rias, napomáhá rozvojů koreňovej sústavy a podobné. Celý rad priaznivých vplyvov je možné vysvětlit prítomnostou účinných látok, ako sú například auxíny. Ďalej je to zabezpečenie optimálneho prevzdušnenia pódneho profilu, ako aj zaistenie vplyvom aktívneho povrchu stimulácie a rovnoměrného zésobovania rastlín živinami.

Pre získanie povrchovoaktívnej přísady s požadovanými vlastnostami do pódnych substrátov sú vhodné organické uhlikaté materiály získané spracovaním ropy alebo uhlia, například gudróny, mazut, ropné živice, použité plasty, oleje, ňalej odpady z niektorých výrob, ako sú zvyšky z výroby polyetyléntereftalátu, dimetyltereftalátu, cyklohexanolu /tzv. MEK/, penta-syrupy, tažký olej z pyrolýzy benzínov a podobné.

V případe použitia dřeva je potřebné drevnú hmotu před karbonizáciou, za účelom aktivácie rastového vplyvu, modifikovat látkami zo spracovania ropy alebo uhlia. Podobného účinku je možné dosiahnuť zmiešaním dřevného uhlia s povrchovoaktívnou přísadou získanou tepelnou expozíciou materiálov na báze ropy alebo uhlia.

239 SOI

Povrchovoaktívna hmota po karbonizácii sa obyčajne spracuje drvením respektive sa prchavé podiely granuluji!. Nevylučuje sa použitie menšieho množstva prachovéj frakcie, ktorá má priaznivý vplyv v pddnom substráte, ako aj případná modifikácia aktivneho uhlia hnojivými zložkami, s výhodou pomalyrozpustným dusíkom na báze močoviny.

Získanie povrchovoaktívnej přísady podía tohto vynálezu nebolo doposial* v literatúre popísané a je dokumentované nasledujúcimi príkladmi.

Příklad 1

Povrchovoaktívna přísada sa připraví karbonizáciou v rotačnej peci vyhriatej na teplotu 900 °C. Karbonizuje sa modifikované bukové dřevo zvyškami z výroby cyklohexanolu tzv. MEK - ami v množstve 10 % hmot. vztiahnuté na hmotnosť dřeva s nasledujúcou špecifikáciou zvyškov:

elementárna analýza ... 59,4 % hmot. uhlíka

8,0 % hmot. vodíka

32,6 % hmot. kyslíka spalné teplo .......... 28 120 kJ.kg”¹ měrné teplo ........... 2,51 kJ.kg“¹.K”¹ obsah vody............ 6,40 % hmot.

obsah popola.......... 0,19 % hmot.

číslo kyslosti ........ 269 mg KOH na 1 g číslo zmydelnenia ..... 416 mg KOH na 1 g brómové číslo ......... 20,9 g Br na 100 g obsah hydroxi-skupin .. 5,7 % hmot.

tuhnutie ..............pod + 10 °C kašová konzistencia, úplné stuhnutie při - 26 až 29 °C měrná hmotnosť ........ 1,1374 g.cm“^ pri 20 °C

1,1177 g.cm-3 pri 50 °C dynamická viskozita

... 0,6268 Pa.s pre 30 °C 0,1209 Pa.s pre 50 °C

- 4 239 501

100 kg takto získanej povrchovoaktívnej hmoty ea drví v čeluaťovom drviči a rozdružuje na aitovom triediči. Vzhladom na podmienky drvenia a triedenia sú použité k príprave pddneho substrátu .frakcie 0,3 až 0,8 mm /45 kg/ a částice s priemerom pod 1 mm /5 kg/.

Pddny substrát sa připraví v lopatkovom homogenizétori z nerezovej ocele zmiešaním 50 kg upraveného aktívneho materiálu, 3 kg perlitu a 70 kg pareniskovej zeme.

Příklad 2

Příprava povrchovoaktívnej přísady a pddneho substrátu ako v příklade 1, len s tým rozdielom, že použité aktivně uhlie je nasýtené 30 %-ným roztokom močoviny.

Příklad 3

Povrchovoaktívna přísada sa připraví spalováním vytriedenej hlušiny obsahujúcej čieme uhlie vo fluidnej vrstvě pri teplote 2100 °C.

Pddny substrát sa připraví zmiešaním 1 kg úletu s obsahom mastných sadzí z fluidneho spal’ovania, 1 kg přísady připravené j ako v příklade 1 /priemer častíc 5 mm/ a 8 kg křemičitého piesku.

Příklad 4

Povrchovoaktívna přísada sa připraví karbonizáciou bukového dřeva modifikovaného 20 % hmot. neodglykolovaných zvyškov z výroby polyetyléntereftalátu. Karbonizácia sa robí pri teplote 300 °C a obsahu 4 % obj. 0_g v uvolněných splodinách rozkladu.

Pddny substrát sa připraví ako v příklade 1, len a tým rozdielom, že sa zmieša 90 kg povrchovoaktívne3 přiaady s prie merom častíc 0,5 mm, 5 kg kompostu a 5 kg výživnéj ornice.

Příklad 5

239 501

Povrchovoaktívna přísada sa připraví při teplote 550 °C kařbonizáciou mazutu zmieSáného s penta - syrupom, ktorý je vo formě vodnej disperzie s obsahom 55 % hmot. sušiny /obsahuje vlastně kondenzáty aldehydov, resp. jednoduchých cukrov, pentaerytritol a dipentaerytrytol, mravčan vápenatý a volný formaldehyd/ a kyslými gudrónmi z rafinácie minerálnych olejov kyselinou sírovou /kyslé živice obsahujú 42,5 % C; 7,5 % H; 0,4 % N; 12,2 S; 15,5 % H₂0; 5,6 % oxid. popola; 10,0 % H₂SO₄; 15,0 % sulfon. kyseliny/ v hmotovom pomere 1 : 0,5 : 0,5. Karbonizačný produkt sa po ochladení na vzduchu pomelie v gul’ovom mlýne na velkost častíc 0,01 až 0,1 mm. Získané částice sa granulujú na velkost 1 až 2 mm za pomoci granulačnej přísady na báze močovinoformaldehydového pojidla/ obsah pojidla je 10 % hmot. na cel kovů hmotnost granulátu/·

P6dny substrát sa připraví zmiešaním 95 kg ornice, 4 kg perlitu 1 kg granulovanej povrchovoaktívnej přísady.

Příklad 6

Povrchovo aktívna přísada sa připraví zo zvyškov výroby cyklohexanolu so špecifikáciou ako v příklade 1. /obsahujú HO ^fCz.H_Q, cyklohexanon, semianhydrid kyseliny glutarovej, Kyselinu adipovú, ρθ 5^ kyselinu<A-keto adipovú, kyselinu valerovú, kyselinu kapronovú, metylester-semianhydrid kyseliny glutarovej, kyselinu glutarovú, kyselinu malonovú, kyselinu octovú, kyselinu jantarovú, dimetyladipát, dimetylglutarát, kyselinu propionovú, kyselinu maslovú, dimetyljantarát, dimetylmalonan, metanol, etanol, ktoré tvoria podiel zhruba 30 % uvedených bezvodých zvyškov zostávajdca část je tvořená produktmi s vyššou Aplekulovou hmotnostou, ktorých štruktúru a zastúpenie sa nepodařilo jednoznačné identifikovat/. Karbonizácia sa robí pri teplote 450 °C. Ďalej sa povrchovoaktívna hmota spracuje ako v příklade 5.

Získaná povrchovoaktívna přísada sa aplikuje v množstve 0,1 kg na 100 kg ornice.

- 6 Příklad 7

239 SOI

Získané substráty podTa príkladov 1,3,4 a 6 boli v rokoch 1975 - 78 aplikované na parcelách 10 m² skúšobného políčka, pre pestovanie zemiakov, kukuřice, kapusty a cukrovéj řepy. Dosiahnuté priemerné výnosy sú v nasledujúcej tabuTke porovnané so Standardem tj. na nehnojenej póde bez obsahu povrchovoaktívnej přísady a oproti rovnakému množstvu čistého nemodifikovaného dřevného uhlia ako uvádzajú příklady 1,3 a 4 /výnosy sú v zátvorke/.

Tabulka

Plodina	neobsahuje povrchovo- aktívnu přísadu	Výnosy plodiny v q/ha
Použitý substrát /podl’e příkladu/
1	3	4	6
Zemiaky	150	-	-	-	215
Kukurica
/semeno/	15	-	-	30,5	-
		•Μ»	-	/15,5/	' —
Kapusta	173	295	-	-	-
)		/175/	—	•
Cukrová
řepa	273	-	324	-	-
		-	/270/	-	-

Claims (1)

1. PREDMET VYNÁLEZU

   239 501

   Spósob přípravy povrchovoaktívnej přísady do pódy, vyznačujúci sa tým, že produkty spracovania ropy gudróny, mazut, ropné živice, použité plasty, oleje, zvyšky z výroby polyetyléntereftalátu, dimetyltereftalátu, cyklohexanolu, penta - syrupy a/alebo uhlia, samostatné alebo připadne v zmesi s drevom v hmotnostnom pomere produktov spracovania k dřevu 1 : 20 až 1 : 2, sa tepelne exponujú pri teplote 250 až 2100 °C, s výhodou pri teplote 400 až 1200 °C.