CS252502B1 - 4-X-3-benzyIoxykarbonylmetyl-2-oxobenzotiazolíny a sposob ich přípravy - Google Patents

4-X-3-benzyIoxykarbonylmetyl-2-oxobenzotiazolíny a sposob ich přípravy Download PDF

Info

Publication number
CS252502B1
CS252502B1 CS841724A CS172484A CS252502B1 CS 252502 B1 CS252502 B1 CS 252502B1 CS 841724 A CS841724 A CS 841724A CS 172484 A CS172484 A CS 172484A CS 252502 B1 CS252502 B1 CS 252502B1
Authority
CS
Czechoslovakia
Prior art keywords
mol
benzyloxycarbonylmethyl
oxobenzothiazolines
growth
formula
Prior art date
Application number
CS841724A
Other languages
Czech (cs)
English (en)
Other versions
CS172484A1 (en
Inventor
Viktor Sutoris
Slavoj Mikulasek
Vladimir Sekerka
Vaclav Konecny
Original Assignee
Viktor Sutoris
Slavoj Mikulasek
Vladimir Sekerka
Vaclav Konecny
Priority date (The priority date is an assumption and is not a legal conclusion. Google has not performed a legal analysis and makes no representation as to the accuracy of the date listed.)
Filing date
Publication date
Application filed by Viktor Sutoris, Slavoj Mikulasek, Vladimir Sekerka, Vaclav Konecny filed Critical Viktor Sutoris
Priority to CS841724A priority Critical patent/CS252502B1/cs
Publication of CS172484A1 publication Critical patent/CS172484A1/cs
Publication of CS252502B1 publication Critical patent/CS252502B1/cs

Links

Landscapes

  • Agricultural Chemicals And Associated Chemicals (AREA)

Description

Vynález sa týká 4-X-3-benzyloxykarbonylmetyl-2-oxobenzotiazolínov obecného vzorca I rot
Ύ = 0 _Jm-ch2cooch.
(<) kde
X znamená vodík, chlór a spósobu ich přípravy. 3-Benzyloxykarbonylmetyl-2-oxobenzotiazolín a 4-chlór-3-benzyloxykarbonylme<tyl-2-oxobenaotiazolín sú účinné na dediferenčnú transformáciu rastlinného organizmu.
Doterajšie syntézy rožne substituovaných 2-oxobenzotiazolínov boli predovšetkým orientované na ich praktické využitie v oblasti pesticídov. Našli uplatnenie ako regulátory rastu (D‘Amico J. J.: USA pat. 4 371 388 (1893); Chem. abstr. 99,22454 (1983); D‘Amico J. J.: USA pat. 4171213 (1979); Chem. abstr. 92, 58764 (1983);
D‘Amico J. J.: USA pat. 4187 097 (1977), Eur. pat. 2613 (1979). Chem. abstr. 92,
419 332 (1983); Ueda I.: jap. pat. 92956' (1979); Chem. abstr. 92, 94383 (1983); Jap. pat. 105 605 (1980); Chem. abstr. 93, 216 681 (1983), obecného vzorca, né-3-metyl (etyl) -2-oxobenzotiazolíny (Jap. pat. 9040 546 (1977); ZSSR pat. 713 523 (1978); D‘Amico, J. J. Europ. pat. 7 772 (1980); Chem. abstr. 93, 150241 (1983); Jap. pat. 7 9032 787 (1977); ZSSR pat. 668 567 (1978); Vel'. Brit. pat. 1564 182 (1978); NSR pat. 2846 980 (1978), tiež ako prostriedky na zvyšovanie obsahu cukru v rastlinách produkujúcich cukor (D‘Amico J. J.: USA pat. 576 512 (1975) obecného vzorca
R = CHsCN, (CH2)5CN,
CH2COOCH3,
CH(COOCH3)2,
CH(COO,C2H5)2,
C-H2COOH,
CH2CONH2 a tiež ako herbicid [Sohler E; Seidler L.; Váňo J.; Šplháček R.; Fedor E.: Čsl. pat. 172 118 (1974)].
4-X-3-Benzyloxykarbonylmetyl-2-oxobenzotiazolíny podlá vynálezu nie sú v literatúre doteraz popísané.
Podstata sposobu přípravy látok podl'a vynálezu spočívá v tom, že deriváty 4-X-2-oxobenzotiazolínov vzorca II
R1 =H, halogén,
NO2, alkyl,
CFs, alkoxy,
R = alkyl, (CH2]nOOCRz, (CHž)nOCNHN (R2)2, (CH2)nC(OR2) = NH.HX, (CH2)nOSCSR2, (CH2 )nO,CC-morf olíno, (CH?)nN+ (R)3X-, (CH2)n(COOOCR2) = NH η = 1 až 4;
R2 = alkyl ako fungicidy predovšetkým 4-substltuova-
kde
X znamená to isté, ako vo vzorci I, reagujú s YCHaCOOCHaCeHs, kde
X znamená chlór alebo bróm v prostředí organických rozpúšťadiel, ako sú nižšie alifaitícké alkoholy, ketony a tetrahydrofurán pri teplote 60 až 80 stupňov Celzia, po dobu 2 až 6 hodin za přítomnosti trietylamínu, trietylamínu a jodidu draselného, hydroxidu draselného alebo hydroxidu draselného a jodidu draselného. Uvedenú reakciu naznačuje nasledovná schéma:
/ ·*·.
X
X kde
X a Y je horeuvedené.
Postupy -alkylácie 4-X-2-oxobenzotiazolínov
Příklad 1
V 80 ml etylalkoholu sa rozpustilo za tepla 5,8 g (0,1 molu j hydroxidu draselného' a
15,1 g (0,1 móluj 2-hydroxybenzotiazolu. Počas miešania sa prikvapkalo 18,4 g (15 ml, 0,1 mólu) benzylesteru chlóroctove] kyseliny. Potom sa reakčná zmes zahrievala 6 hodin na teplotu 90 stupňov Celzia vo vodnom kúpeli. Po ochladení sa reakčná zmes vyliala na 1'ad, surový produkt sa izoloval a kryštalizoval z 80%-ného etanolu alebo metanolu. T. t. 99 až 102 stupňov Celzia, výťažok 19 g (63%).
Příklad 2
Do roztoku 15,1 g (0,1 molu) 2-hydroxybenzotiazolu v 100 ml acetonu alebo tetrahydrofuranu sa přidalo 10,1 g( 14 ml. 0,1 molu) trietylamínu a 16,6 g (0,1 mólu) jodidu draselného. 'Počas miešania sa prikvapkávalo 18,4 g (15 ml, 0,1 mólu) benzylesteru ohlóroctovej kyseliny a potom sa reakčná zmes zahrievala na teplotu 60 stupňov Celzia 2 hodiny vo vodnom kúpeli. Po vyliati na rozdrvený lad, surový produkt ša izoloval a krystalizoval z 80 %-ného etanolu alebo metanolu. T. t. 100 až 102 stupňov Celzia, výťažok 25,4 g (85 %).
Příklad 3
V 80 ml etylalkoholu alebo metylalkoholu sa rozpustilo za tepla 5,6 g (0,1 mólu) hydroxidu draselného a 15,1 g (0,1 mólu) jodidu draselného a za miešania sa po častiach přidalo· 18,4 g (15 ml, 0,1 mólu) benzylesteru chlóroctove] kyseliny alebo 22,9 g (0,1 mólu) benzylesteru brómoctovej kyseliny. Zmes sa zahrievala 2 hodiny na teplotu varu a po· ochladení vyliala na rozdrvený l'ad. Kryštalizácia z 80 %-ného etylalkoholu. Výťažok 23,4 g (78,4 %. T. t. 100 až 102 °C). C;.6Hi3NO3S M. h. 299,35
Analýza: % C
Vypočítané: 64,19
Zistené: 64,08 1H NMR 3-benzyloxykarbonylmetyl-2-oxobenzotiazolínu:
4,85 (NCHz, s, 2H),
5,14 (COOCH2, s, 2H),
7—7,7 (ar, m, 9H).
Rozpustnost:
metylalkohol, etyLalkohol, aceton, benzén, dimetylf ormamid, dimetylsulfoxid.
Příklad 4
18,5 g (0,1 mólu) 2-hydroxy-4-chlórbenzotiazolu sa za tepla rozpustilo v 150 ml acetonu alebo tetrahydrofuránu, přidalo sa
10,1 g (14 ml, 0,1 mólu) trietylamínu a počas intenzívneho miešania sa prikvapkalo 18,4 gramu (15 ml, 0,1 mólu) benzylesteru chlóroctovej kyseliny. Reakčná zmes sa potom zahrievala na teplotu varu 4 hodiny vo vodnom kúpeli. Po vyliati na lad sa produkt kryštalizoval z 80 %-ného etylalkoholu alebo metylalkoholu. T. t. 140 až 142 °C, výťažok 21,6 g (65 %).
% Η % N % S
4,37 4,67 10,71
4,33 4 62 10,85
Příklad 5
Do roztoku 18,5 g (0,1 mólu) 2-hydroxy-4-chlórbenzotiazolu v 150 ml acetonu sa přidalo 10,1 g (14 ml, 0,1 mólu) trietylamínu a
16,6 g (0,1 mólu) jodidu draselného. V priebehu intenzívneho miešania sa prikvapkalo 18,4 g (15 ml, 0,1 mólu) benzylesteru chlóroctovej kyseliny a potom sa reakčná zmes 4 hodiny zahrievala na teplotu 60 až 70 °C. Po ochladení reakčná zmes vyliata na lad a izolovaný produkt krystalizovaný z 80 %-ného etanolu. T. t. 139 až 142 °C, výťažok 30 g (90 %).
Příklad 6
V 100 ml etylalkoholu alebo metylalkoholu sa rozpustilo za tepla 5,6 g (0,1 mólu) hydroxidu draselného a 18,5 g (0,1 mólu) 2-hydroxy-4-chlórbenzotiazolu. Potom sa přidalo 16,6 g (0,1 mólu) jodidu draselného a v priebehu intenzívneho miešania sa prikvapfcalo 18,4 g (15 ml, 0,1 mólu) benzylesteru chlóroctovej kyseliny, alebo 22,9 g (0,1 mólu) benzylesteru brómoctovej kyseliny. Reakčná zmes sa zahrievala 4 hodiny na 80 aC. Po vyliati na lad produkt krystalizovaný z 80 %ného etylalkoholu. T. t. 139 až 142 °C, výťažok 26,8 g (80,6 %).
C16H12CINO3S M. h. 333,79
Analýza: % C % H % N % s % Cl
Vypočítané: 57,57 3,62 4,19 9,60 10,62
Zistené: 57,68 3,64 4,28 9,46 10,59
ΧΗ NMR 4-chlór-3-benzyloxykarbonylmetyl-2-oxo-benzotiazolínu:
5,10 (NCH2, s, 2H),
5,16 (COOCH2, s, 2H),
7—7,7 (ar, m, 8H).
m-multiplet, s-singlet rozpustnost::
metylalkohol, etylalkohol benzén, a-cetón dimetylsulfoxid, dlmetylformamid.
1H NMR spektra boli namerané na přístroji TESLA BS 487 A 80 MHZ v deuterovanom dimetylsulfoxide so štandardom hexametyldisiloxánom.
Chemické regulátory rastu a delenia s vysokou biologickou aktivitou a selektivitou majú dnes vedúcu úlohu v usmernenej regulácii životné důležitých procesov rastlinného organizmu. Používajú sa na zvyšovanie výnosnosti rastlín (Šebánek, J.: Sborník VŠZ, Brno, 2, 322, 1965; Nátr, L., Kousalová, I.: Studijní informace — základní a pomocné vědy v zemědělství. ÚVTI, Praha, 1973; Kuttna, J.: Regulátory růstu a její využití v zemědělství a zahradnictví, SZN, Praha, 1977) a pri štúdiu diferenciácie a dediferenciácie rastlinných buniek, pletiv a orgánov v podmienkach „In vivo“ a „In vitro“ (Thimann, Κ. V.: The auxins. In, Wilkins, Μ. B.: The Physiology of Plant Growth and Development. Mc Graw-Hill, London, p. 3, 1969; Gamburg, K. Z.: Biochimija auxina i jego dejstvie na kletky rastenij. Nauka, 272, 1976; Reinert, J. Bajaj, Y.P.S.: Plant Cell, Tissue and Organ Culture, Springer-Verlag, Berlin, Heidelberg, New-York, p-803, 1977). Mechanizmus působenia fytohormonálnych látok na integrujúce životné pochody — rast a transformáciu rastlinného organizmu uvádzajú viacerí autoři. Kefeli V. I.: Rast rastenij. Moskva. Kolos. 1973, p-120, předpokládá, že do riadenia každého fyziologického procesu je zapojený celý rad fytohormónov. Auxíny působia na posun iónovej rovnováhy sil, aktivujú syntézu m-RNA, stimulujú syntézu enzýmov, modifikujú zloženie buňkových stien, ich zmáknutie a rozťahovanie buňky v důsledku odvápnenia buňkových stien. Giberelíny působia na syntézu nových RNA v jadre, syntézu blelkovín, enzýmov a aktivujú rast buňky. Cytokiníny bezprostredne vplývajú na syntézu m-RNA a syntézu enzýmov, aktivujú rast buňky a aktivujú t-RNA.
Súčasné znalosti mechanizmu působenia fytohormónov poukazujú n;a to, že ich hlavný účinok je v oblasti genetického kódu, kde působia ako derepresory a represory syntézy enzýmov, tým zasahujú do přenosu genetickej informácie v transkripčnom a translakčnom procese podfa schémy:
DNA--,- - RNA--.
b i e l k o v-í n.a—-> r'&
(I) alebo působia eipigeneticiky, tým, že modifikujú produkt proteosyntézy podfa schémy:
DNA--->RNA----> St e i k o vúa a----->raSi > . auxůz f/O (Gamburg Z. K., Biochimija auxina i jego dejstvije na kletki rastenij. Izd. Nauka, 1976, p-271). Iná představa (Butenko R. G., Experimentalnyj morfogenez i differenciacija v kul'ture kletok rastenij; In: 35 ježegod. Timirjazev. čtenie. Nauka, pp 3.1975) předpokládá, že fytohormonálne látky aktivujú proliferáciu diferencovaných buniek v transformačnom procese nasledovným mechanizmom: vplyvom regulátorov zvyšuje sa priepustnosť buňkových štruktúr, menia sa ich vlastnosti. Potom následuje aktivácia syntézy cytoplazmatických bielkovín, ktoré sú transportované do jadra, Specificky sa viažu s histónmi, respresujú lókusy zodpovědné za syntézu r-RNA a t-RNA. Replikácia DNA sa začína len po dosiahnutí určitej prahovej úrovne RNA v bunke. To postačuje, aby sa buňka začala deliť.
s
Podstata sposobu usmernenej dediferenciačnej transformácie buniek a pletiv rastlinného organizmu „In vivo“ a „In vitro“ spočívá v tom, že na rastlinný materiál sa působí 3-benzyloxykarbonylmeiyl-2-oxobenzotiazolíncm alebo 4-cblór-3-benzyloxy karbonylmetyi-2-oxobenzotiazolínom. Preukazná tiazolínom alebo 4-chlór-3-benzyloxykarbostáva po působení látky v koncentrácii 10'4 až 10'3 mol. dnrt VidiíeJ'ne je inhibovaný predlžuvací rast stonky a primárného kořena. Pletiva hrubnú v prolongačnej zóně. Morfózy sa objavujú na apexoch stonky a kořena, na ktorom diferencuji! bočné kořene. Následkom rýchlejšieho rastu vnútornej časti pletiv dochádza k roztrhnutiu povrchových vrstiev apexu, diferenciačnej a prolongačnej zóny a lt tzv. „vyzlečeniu kořena“, oddeleniu povrchových kortikálnych vrstiev od vnútornej stržňovej časti buňky, ktorej intenzívně proliferujú. V obnaženej diferenciačnej zóně následkem inhibície rastu primárného kořena bočné kořene vyrastajú husto vedl'a seba a vytvárajú pilkovité, alebo vejárovité morfózne útvary s typickou teratoidnou formou organizácie.
Amorfně kalusy vznikajú dediferenciáciou v podmienkach „In vitro“. V stádiu primokalusu pletivo je rozpadavé na buňky. Po preočkovaní na čerstvé médium, analogického zloženia, ako bolo médium počas dediferenciácie klasu, zachovává typický neorganizovaný rast. Po aplikácii předmětných látok na kalusové buňky čerstvá hmotnosť biomasy počas pretrvávajúcej dediferenciácie sa zvyšuje, v závislosti na koncentrácii a čase působenia látky s maximom účinnosti pri koncentrácii 105 mol. dm-3. Zlúčeniny aplikované podfa vynálezu spůsobujú morfogénne procesy a morfologické efekty známe účinnosťou hormonálnych efektorov a to v podmienkach „In vivo“ a „In vitro“.
Stupeň účinnosti předmětných látok závisí od použitej koncentrácie. Uvedené biologické účinky zvýrazňujú význam 3-benzyloxykarbonylmetyl-2-oxobenzotiazolínu a 4-chlór-3-benzyloxykarbonylmetyl-2-oxobenzotiazolínu ako potencionálnych induktorov usmernenej dediferenciačnej transformácie organizmu, pletiv a buniek rastlín za účelom biotechnologických manipulácií.
Příklad 7
V prvej sérii pokusov v podmienkach „In vitro“ k indukcii dediferenciácie holi použité klíčence rastlín (Vicia sativa L. var. Fatiina; Vicia faba L. var. Inovec; Pisum sativum L. var. Smaragd). Po inhibícii (6—16 hod.) v destilovanej vodě semená klíčili v expandovanom perlíte, v tme v termostate 72 hod. Potom boli klíčence po omytí od perlitu osušené papierovou vatou, selektované a na ďalšie testy boli použité klíčence s koreňom dlhým 25—30 mm + 1 mm· Súbory klíčencov (5 kusov) boli vysadené v horizontálnej polohe na navlhčený filtračný papier do Petriho misiek priemernej velkosti 17 cm. Filtračný papier bol nasýtený účinnou látkou v koncentráciach 102, 10'3, ÍO’4, ÍO“5, ÍO-6, 10-/ io-8 a 10-9 mol. . dm'3. Kontrolovaná séria klíčencov bola inkubovaná na filtračnom papieri, ktorý bol nasýtený destilovanou vodou. Indukcia dediferenciácie sa uskutočnila v termostate v tme pri 25 °C + 1°C počas 72 až 96 hodin. Efekt dediferenciačnej transformácie bol stanovený vizuálně pomocou mikroskopickej lupy. Maximálnu dediferenciačnú účinnost sposobuje skúmaná látka na klíčencoch rastlín po působení látok v koncentráciach 10'4 a ÍO-3 mol. dm-3.
Příklad 8
V druhej sérii pokusov v podmienkach „In vitro“ kalogenéza bola indukovaná na apikálnych segmentoch primárných koreňov víky slátej (Vicia sativa L. var. Solarka). Selektované semená (přibližné rovnakej velkosti a farby osemeniaj boli sterilizované roztokom 5 % chloramínu 1 hodinu a niekofkokrát opláchnuté sterilnou destilovanou vodou. Sterilně semená klíčili v Petriho miskách na 0,8 % v agarovom médiu 48 hodin v tme pri 25 °C + 1 °C. K indukcii kalogenézy boli použité sterilně klíčence 25—30 milimetroví + 1 mm dlhé. Z nich boli dekapitované apikálne segmenty primárných koreňov v dížke 10 — 15 mm, ktoré boli vysadené do Petriho misiek v horizontálnej polohe na 0.6 % modifikované pevné agarovo médium podfa Murashige-Skooga. V pokusných variantoch médium obsahovalo účinnú látku v koncentrácii 10 '2 až 10~9 mol. dm'3. V kontrolnej variante médium obsahovalo
2,4-D v koncentrácii 10~5 mol. dm-3. Kalogenéza bola indukovaná pri teplote 25 °C, v tme počas 14 dní. Příprava skúmaného materiálu ako aj kultivácia boli robené v aseptických podmienkach. Maximálna dediferenciačná účinností bola zistená pri koncentrácii 5 .10'4 mol. dm-3.
Příklad 9
V tretej sérii pokusov bol zistený účinok látok na tvorbu čerstvej hmotnosti kalusového pletiva Haplopappus gracilis. Ako inokulum bol použitý kalus z kultúry nachádzajúcej sa v 53 pasáži, pestovanej na pevnom agarovom médiu podfa Murashige-Skooga. Počiatočná hmotnosť inokula sa pohybovala od 1,1 — 2,3 g_1. V pokusnej sérii inokulum bolo vysadené do 100 ml Erlenmeyerových baniek na pevné agarovo médium podfa Murashige-Skooga s obsahom účinnej látky 107, 10'6, 10~5, 10'3 mol. dm-3 v jednotlivých variantoch. Kontrolná séria obsahovala ako fytomormonálny efektor 2,4-D v koncentrácii 10'5 mol. dm'3. Kultiváciaprebiehala v termostate v tme pri teplote 25 °C. Odběry vzoriek boli robené na 7., 14., a 21.
232502 den kultivácie, v 10. opakovaniach. Gravimetricky bola vyhodnotená produkcia čerstvé j hmotnosti. (Viď graf). Maximálny nárast čerstvej hmotnosti bol dosiahnutý po pdsobení účinnou látkou v koncentrácii 1CT5 mol. . dm-3. 4-Cl-3-benzyloxykaronylmetyl-2-oxobenzotiazolín preukázal rovnakú účinnost.
Skúmané látky spósobujú analogické morfogénne procesy a morfologické efekty ako fytohormóny a to v podmienkach „In vivo“ a „In vitro“. Čerstvá hmotnost biomasy po posobení účinnou látkou na kalusové buňky sa zvyšuje v závislosti na koncentrácii a čase posobenia látky s maximom účinnosti při koncentrácii 10~5 mol. dm'3.
Legenda ku grafu:
Prírastok čerstvej hmotnosti kalusov vplyvom roznych koncentrácii 3-benzyloxykarbo nylmetyl-2-oxobenzotiazolínu.
kontrola roztok 10-3 mol .l-1 roztok IO3 mol. I-1 roztok IO-6 mol. I-1 roztok 10-7 mol. I1

Claims (2)

  1. PREDMET
    1. 4-X-3-Be,nzyloxykarbonylmetyl-2-oxobenzotiazolíny obecného vzorca I kde
    X znamená vodík alebo chlór.
  2. 2. Sposob přípravy látok podta bodu 1 vyznačený tým, že deriváty 4-X-2-oxobenzotiazolínu vzorca. II
    VYNALEZU * 00 kde
    X znamená to isté ako vo vzorci I, reagujú s látkou vzorca (II)
    YCH2COOCH2C6H5 kde
    Y znamená chlór alebo bróm, v prostředí organických rozpúšťadiel ako sú alifatické alkoholy, ketony, a tetrahydrofurán pri teplote 60 až 80 °C, po dobu 2 až 6 hodin za přítomnosti trietylamínu· alebo trletylamínu a jodldu draselného alebo hydroxidu draselného alebo hydroxidu draselného a jodidu draselného.
CS841724A 1984-03-12 1984-03-12 4-X-3-benzyIoxykarbonylmetyl-2-oxobenzotiazolíny a sposob ich přípravy CS252502B1 (cs)

Priority Applications (1)

Application Number Priority Date Filing Date Title
CS841724A CS252502B1 (cs) 1984-03-12 1984-03-12 4-X-3-benzyIoxykarbonylmetyl-2-oxobenzotiazolíny a sposob ich přípravy

Applications Claiming Priority (1)

Application Number Priority Date Filing Date Title
CS841724A CS252502B1 (cs) 1984-03-12 1984-03-12 4-X-3-benzyIoxykarbonylmetyl-2-oxobenzotiazolíny a sposob ich přípravy

Publications (2)

Publication Number Publication Date
CS172484A1 CS172484A1 (en) 1986-12-18
CS252502B1 true CS252502B1 (cs) 1987-09-17

Family

ID=5352326

Family Applications (1)

Application Number Title Priority Date Filing Date
CS841724A CS252502B1 (cs) 1984-03-12 1984-03-12 4-X-3-benzyIoxykarbonylmetyl-2-oxobenzotiazolíny a sposob ich přípravy

Country Status (1)

Country Link
CS (1) CS252502B1 (sk)

Also Published As

Publication number Publication date
CS172484A1 (en) 1986-12-18

Similar Documents

Publication Publication Date Title
CN102276596A (zh) 一种噻二唑类化合物及其制备与应用
BR112018013314B1 (pt) Regulador de crescimento de planta resistente a alta tensão e preparação e uso do mesmo
JPH0327360A (ja) フェノキシアルキルアミン誘導体並びに殺虫剤・殺ダニ剤及び殺菌剤
EP0508777A2 (en) Novel adenine derivatives and their use as plant growth regulators
CN116874457A (zh) 一种含酰腙亚砜的香豆素类衍生物及其合成方法、应用
CN104530036B (zh) 5‑胡椒基‑4‑烷基‑2‑苄亚氨基噻唑及其制备方法与应用
CN107089975B (zh) 含1,3,4-噁二唑基的噻唑盐类化合物及其制备方法及应用
ES2532277T3 (es) Derivados de quinazolina capaces de inhibir la señalización de citoquinina
CN117342990B (zh) 一种磺酰胺类化合物及其制备方法和应用、一种农药制剂、一种药剂
CS252502B1 (cs) 4-X-3-benzyIoxykarbonylmetyl-2-oxobenzotiazolíny a sposob ich přípravy
CN117567442A (zh) 一种独脚金内酯荧光探针及其制备方法与应用
Zhang et al. Synthesis and biological activity of novel anthranilic diamides containing N-substituted arylmethylene moieties
Sarma et al. Effect of Mannich bases on some plant pathogenic fungi
CN103141486B (zh) 4-(苯并呋喃-5-基)-2-苯氨基噻唑作为杀菌剂的应用
CN113979964A (zh) 一类含1,3,4-噁二唑硫醚的苯丙氨酸衍生物的制备及其应用
RU2783115C1 (ru) 3-Бензил-2,5-бис(4-метоксифенил)-7-тиоксо-2,3,5,6,7,8-гексагидропиримидо[4,5-d]пиримидин-4(1H)-он в качестве антидота 2,4-Д на подсолнечнике
JP5366474B2 (ja) D−アロースを有効成分とする植物のジベレリンシグナル経路抑制剤およびその利用
Yarnia et al. Effects of Bermuda grass and alfalfa extracts on callus induction of rye embryo
RU2850080C1 (ru) Применение 2-оксо-1-(2-оксоиндолин-3-илиден)-2-фенилэтан-1-тиолата триэтиламмония в качестве антидота 2,4-Д на подсолнечнике
CN117342989B (zh) 蒽-9,10-二酮类化合物及其制备方法和应用、磺酰胺类化合物的应用、一种药剂
Kumar et al. Synthesis, molecular docking and evaluation of antiangiogenic activity and cellular metastasis potential of some triazine and pyrrolidin-2-one derivatives
JP7660866B1 (ja) 1,2,4-オキサジオール構造を含むピリド[1,2-a]ピリミジン類メソイオン化合物およびその製造方法と用途
RU2798595C1 (ru) 5-(3-Амино-3-оксо-2-тиокарбамоил-1-(2-хлорфенил)пропил)-2,2-диметил-4-оксо-4H-1,3-диоксин-6-олат триэтиламмония в качестве антидота 2,4-Д на подсолнечнике
Suzuki et al. Synthesis and herbicidal activity of 4-thiazolone derivatives and their effect on plant secretory pathway
RU2195447C1 (ru) 1-(4-нитрофенил)-4-n-x-аминопирролидоны-2, проявляющие рострегулирующую и антистрессовую активность, и способ их получения