Vynález sa týká konštrukcie rotačného krokového hydromotora, ktorý by umožňoval dosiahnúť čo najváčší krútiaci moment na výstupnom hriadeli, pri čo najmenšej váhe a vonkajších rozmeroch.
Piestové hydromotory axiálně, alebo radikálně nie sú na tento účel vhodné, pretože pri premene priamočiareho pohybu pista na rotačný pohyb výstupného hriadeía, sa vždycky vyskytuje zložka sily namáhajúca piestnicu na ohyb. Z tohto důvodu nie je možné neúmerne zvyšovat plniaci tlak, alebo' priemery piestov. Zvyšovanie počtu valcov zase spůsobuje nárast hmotnosti a vonkajších rozmerov. Pri lamelových hydromotoroch vysoké tlaky spůsoibujú nevhodné namáhanie lamely, ktorá je pri fáze plnenia namáhaná na ohyb a zároveň sa vysúva z rotujúceho telesa, čo nepriaznivo ovplyvňuje životnosť hydromotora. Na vyvodenie krútiaceho momentu sa využije pri jednom plniacom priestore iba tlak působiaci na plochu jednej vysunutej lamely.
Tento nedostatok odstraňuje rotačný krokový hydromotor podfa vynálezu, ktorého podstata spočívá v tom, že pozostáva za základného telesa, v ktorom sú sústredne uložené dva rotory, pričom prvý, rotor je opatřený jednak prvou voínobežkou a jednak vonkajšími lopatkami a druhý rotor je opatřený jednak druhou voínobežkou s rovnakým zmyslom otáčania ako prvá volnobežka a jednak vnútornými lopatkami tak, že vnútorné a vonkajšie lopatky vytvárajú medzi sebou dvojice priestorov, pričom prvé priestory sú spojené prvými kanálikmi vytvořenými v druhom rotore s priestorom druhej vofnobežky, do ktorého ústi cez otvor jedna vetva striedavého prúdu kvapaliny a druhé priestory sú spojené druhými kapriestorom, do ktorého ústi druhá vetva striedavého prúdu kvapaliny, pričom priebeh prúdu v jednotlivých vetvách je fázovo posunutý o pol periódy.
Uvedené riešenie hydromotora má hlavnú přednost v tom, že na vyvodenie krútiaceho' momentu sa využie tlak kvapaliny půsohiaci na celú plochu každej vonkajšej lopatky, takže z malého objemu hydromotora sa vyťaží velký krútiaci moment. Výsledný pohym má krokový charakter.
Konkrétné riešenie hydromotora je zobrazené na přiložených výkresoch, pričom obr. 1 představuje osový rez hydromotorom, obr. 2 představuje rez A—A, obr. 3 představuje rez B—B a obr. 4 představuje rez C—C. Vedenie jednotlivých rezov je naznačené na obr. 1. Na obr. 5 je naznačený příklad riešenia hydrogenerátora s ručným pohonom, vhodného pre napájanie hydromotora podlá vynálezu. V základnom telese 3 hydromotora sú sústredne uložené dva rotory, z ktorých prvý rotor 1 je vybavený vonkajšími lopatkami a druhý motor 2 je vybavený vnútornými lopatkami. Na vonkajšej straně druhého rotora 2 je umiestnená druhá volnobežka 4, ktorá dovoluje druhému rotoru 2 otáčaf sa oproti základnému telesu 3, iba jedným smerom. Prvému rotoru 1 dovoluje prvá volnobežka 5, zobrazená v řeze C—C, otáčaf sa istým smerom. Rotory 1, 2 vytvárajú svojimi lopatkami oddělené priestory, ktoré můžme rozdělit do dvoch skupin. Do prvej skupiny patria prvé priestory z ktorých jeden je označený v řeze A—A pozíciou 6. Prvé priestory 6 sú spojené prvými kanálikmi 7 s priestorom druhej vofnobežky 4, do ktorého ústi otvor 8 slúžiaci na pripojenie jednej vetvy striedavého prúdu kvapaliny. Do druhej skupiny patria druhé priestory 9. Do všetkých týchto priestorov ústia druhé kanáliky 10, ktoré ich spájajú s priestorom 11, do ktorého ústi otvor 12 slúžiaci na pripojenie druhej vetvy striedavého prúdu kvapaliny. V prvej fáze činnosti, keď je tlak vo vetve ústiacej do otvoru 8, dochádza k pootočeniu prvého rotora 1. Druhý rotor 2 stojí a prenáša reakciu cez druhů volnohežku 4 do základného telesa3. V druhej fáze činnosti, keď tlak je vo vetve ústiacej do otvoru 12, pootočí sa druhý rotor 2 a prvý rotor 1, držaný prvou voínobežkou 5, stojí.
Uvedené usporiadanie hydromotora možno využit tam, kde je potřebný velký krútiaci moment pri nízkých otáčkách a malých vonkajších rozmeroch hydromotora a kde neprekáža krokový charakter výsledného pohybu.