CS258714B1 - Spůsob úpravy vod z procesu hydrogenácie - Google Patents

Description

Vynález rieši sposob úpravy vod z procesu hydrogenácie znečistěných látkami organického povodit a rozpuštěných anorganických solí.

Jednou zo základných operácii čistenia odpadových vod z chemických prevádzok je ich čírenie, ktorým sa odstraňujú prevážne jemne suspendované a najmá koloidná částice. Princip čírenia je všeobecne známy a jeho podstata spočívá v přídavku koagulačných činidiel, obvykle solí hliníka alebo· železa, ktoré hydrolýzou poskytujú objemné zrazeniny ich hydroxidov po· úpravě pH. Tieto ako kladné nabité částice umožňujú koagulovať častíce koloidnej povahy nesúce záporný náboj. V dósledku toho dochádza k tvorbě separovatelných vločkových suspenzií. Pri vodách z procesu hydrogenácie, ktoré sú znečistěné okrem suspendovaných organických častíc i anorganickými vodorozpustnými látkami s vysokou koncentráciou 18—25 %, je pre proces čistenia dvojstupňový, keď v prvom stupni sa zbavuje nerozpustných častíc v usadzovákoch alebo číričoch a filtroch, čím sa voda z procesu hydrogenácie zbavuje chemického kalu ako podstatnej zložky znečistenia, s následným biologickým alebo tepelným dočištěním v druhom stupni.

Uplatnenie dvojstupňového čistenia je značné stažené v prípadoch, keď popři organických látkách sú alkalické odpadové vody znečistěné vodorozpustnými látkami anorganického' póvodu.

V týchto prípadoch, prítomnosť anorganických solí spósobuje, že po úpravě pH sice dochádza k vyzrážaniu toxických organických látok, avšak vysoký obsah anorganických vodorozpustných solí spósobuje nadnášanie vyzrážaných organických látok, a to aj za přídavku koagulantu. V dósledku toho nedochádza k sedímentácii ale ku flotácii, takže usadzovaco-číriace zariadenie neplní předpokládaný účinok. Částice sa nezariadenia, prenikajú do odčerpávanej vody pre biologické čistenia, čím sa vlastná predúprava stává neúčinnou a CHSK_Cr dosahuje hodnot 22 000 mg . l^_i a viac.

Takto vysoké hodnoty sposobujú inhibíciu mikroorganizmov v biologickej čistiarni, tým zníženie jej účinnosti, připadne až biologický kolaps čistiarne. Doposiaí známe spósoby riešenia daného problému sú riešené elektrolytickou cestou za použitia elektronegatívnych kovov podlá US patentu 3 806 435 alebo kontaktováním s kopolymérom alkén — vinylalkamát s obsahom vinylalkamátu 15—40 % podlá patentu DT 2 409 348, ako aj CS AO 208 064, ktoré je založené na odpařovaní odpadovej vody a prebublávaní CO₂.

V literatúre (Chimija i techn. vody 1985, 7/1) sa uvádza elektrochemické čistenie odpadových vod s obsahom nitro, amíno produktov za přítomnosti katalyzátora Ni a v odbornom časopise (Chemický průmysl 1983, 33 /4/) sa pre riešenie daného problému uvádza zasa použitie aktívneho uhlia alebo aktívneho chlóru. Uvedené postupy vyžadujú vnášanie do procesu čistenia dalšie látky, připadne vyžadujú adaptáciu zariadení, ktoré umožňujú elektrochemické pósobenie, pričom niektoré přísady sú ekonomicky nepřijatelné, ako aj problémy korozívneho charakteru.

V případe charakterové podobných vód, ktoré vznikajú z procesu výroby antioxidantu ako hydrogenačné vody je uplatnenie prostej neutralizácie a koagulácie neúčinný, a to aj v případe použitia zaťažkávadla, vzhladom na zložitosť systému, keďže odp. vody sú silné znečistěné okrem anorganických solí aj organickými látkami smolovitého charakteru.

V dósledku toho nie je možné v prevádzkových podmienkach zabezpečit optimálně pH pre funkciu koagulantu a zaťažkávadla. Požadovaná oblasť pH 5,0-5,5 je jednostupňovou neutralizáciou technicky nevzládnutetná, keďže náhlým prechodom cez oblasť pH 8,0-6,5 nie je systém ustálený. Dochádza k uvolňovaniu plynných splodín i kyslého charakteru, ktoré spósobujú neštandardné podmienky pre optimálny priebeh vlastňej koagulácie a funkcie zaťažkávadla.

Ukázalo sa však, že je možné zabezpečit uplatnenie kombinovaného účinku koagulantu a zaťažkávadla s dostatočným účinkom podlá vynálezu, podstatou ktorého je, že vody z procesu hydrogenácie znečistěné anorganickými solami a organickými látkami smolovitého charakteru, pósobením dispergovaných častíc zaťažkávadla vyznačený tým, že vody z procesu hydrogenácie sa před pósobením zaťažkávadla a koagulantu zneutralizujú v prvom stupni na pH 7—8 pósobením minerálnej kyseliny, načo sa zmes podrobí dispergácii za přítomnosti koagulantu a disperzie zaťažkávadla pri pH = == 5,0-5,5 po druhom stupni neutralizácie, pričom velkost častíc zaťažkávadla je menšia ako 250 ,«m.

Spósobom podlá vynálezu sa dosiahne, že vyzrážaný kal neflotuje ale sedimentuje, neprechádza do čírej fázy. Účinnost zníženia organických látok je 40 % proti známým postupom, čo je dostatočné pre chod biologickej čistiarne.

Ako zaťažkávadlá sa osvědčili dolomit, vápenec, zeolit, kaolín, perlit, pričom neúčinný bol bentonit. Keďže uplatněné látky sú inertného charakteru, nezhoršujú kvalitu vód z procesu hydrogenácie. Prídavok spomínaných látok je minimálny, cenove přístupný. Rýchlosť sedimentácie kalu je dostatočná a pre dispergovaná zmes móžu byť použité gravitačně usadzováky terajších konštrukcií, resp. ich náhrady v tomto technologickom uzle odstředivkami, alebo špeciálnymi filtrami či kalolismi.

Příklad prevedenia 1:

Odpadová voda z výroby antioxidantu CD s obsahom NaCl. 11 % hmot, NaOH 6 % hmot. a organických látok smolovitého charakteru sa po homogemzácii zneutralizuje kyselinou chlorovodíkovou na pH = 7,0— —7,5. Po ukončení neutralizácie dojde k vyzrážaniu chemického kalu k uvoíneniu plynov a zmene farebnosti z nepriehtadného tmavohnědého farebného odtieňa na jasnohnedý priehíadný roztok, ktorého obsah sa přečerpá do koagulačnej nádrže, kde sa za přídavku kyseliny chlorovodíkovej upraví pH na 5,5—5,0.

Potom sa přidá koagulant FeCl_:i 40 % v množstve 500 mg. V'¹ a následné dispergovaný dolomit s obsahom častíc 100 °/o pod 250 μΐη. Zmes sa disperguje 15—30 minút až do dosiahnutia Campovbo kritéria 115 000, a následné sa odpustí do gravitačného usadzováka, kde důjde k oddeleniu chemického kalu a vyčírenej odpadovej vody. Priebeh čírenia prebieha rovnako aj za použitia vápenca, zeolitu, kaolínu, perlitu ako zaťažkávadla.

Příklad prevedenia 2:

Odpadová veda podlá příkladu 1 sa zneutralizuje kyselinou chlorovodíkovou jednostupňove za přídavku 40 % FeCl₃ v množstve 500 mg . I“¹ na pH — 5,5 s následným prídavkom zaťažkávadla při stálom miešaní. V dispergovanej zmesi dochádza k uvoíňovaniu plynných zložiek, pričom použité zaťažkávadlá, dolomit, vápenec, zeolit, kaolín a perlit nesedimentujú spolu s chemickým kalom a gravitačně usadzováky nie sú schopné oddělit zmes chemického kalu a zaťažkávadla.

Claims (2)

1. PREDMET

   1. Sposob úpravy vód z procesu hydrogenácie znečistěných anorganickými soíami a organickými látkami smolovitého charakteru, působením dispergovaných častíc zaťažkávadla vyznačený tým, že vody z procesu hydrogenácie sa před působením zaťažkávadla a koagulantu zneutralizujú v prvom stupni na pH 7—8 působením minerálnej kyVYNÁLEZU šelmy, načo sa zmes podrobí dispergácii za přítomnosti koagulantu a disperzie zaťažkávadla pri pH 5,0-5,5 po druhom stupni neutralizácie.
2. 2. Spůsob úpravy vůd z procesu hydrogenácie podlá bodu 1 vyznačený tým, že velkost častíc zaťažkávadla je menšia ako 250 μΐη.