CS265502B1 - Prostriedok na povrchovú úpravu semien a/lebo zrnin - Google Patents

Abstract

Prostriedok na povrchovú úpravu semine a zrnin hydrofobizáciou, či inkrustáciou, spravidla s obsahom biologicky aktívnych látok, živin i pomocných látok je na báze organického roztoku s obsahom 0,1 až 20 % hmot. najmenej jedného homopolyméru alebo kopolyméru zo skupiny zahrňujúcej polyvinylacetát, polyvinylchlorid, kopolyméry vinylchlorid/vinylacetát, vinylchlorid/- propylén, etylén/vynylaceát a vinylchlond/- vinylacetát/maleinanhydrid. Významný je pre polnohospodárstvo, pre intenzifikáciu rastlinnej výroby.

Description

Vynález sa týká prostriedku na povrchovú úpravu semien a/alebo zrnin, najmS osiv a kukuřice, hydrofobizáciou, resp. inkrustáciou, spravidla spojeného s mořením pomocou biologicky aktívnych látok a pesticídov, na báze technicky dostupných syntetických látok.

S cielom zvýšil úrodu obilnin a zvlášť kukuřice na zrno, ale aj na siláž, uskutočňuje sa skorší (asi 2 až 3 týždne před obvyklými agrotechnickými termínmi) výsev zrna, ktoré sa před výsevom pokrývá najmenej jednou vrstvou filmu. Povrchová úprava sa obvykle realizuje tak, že sa do fílmotvornej látky, okrem hydrofobizačného prostriedku pridajú aj pesticidy, ·· biologicky aktivně látky a živiny. K takým hodnotným hydrofobizačným prostriedkom patří šelak v roztoku zmesi etanolu s dichlóretánom (Sacrust). Ďalej škrobový roztok, melasa, pektínový gél, metylcelulóza spolu s fungicídmi, stimulátormi rastu a živinami (bioprvky, či mikroprvky). Popři mnohých prednostiach ich nevýhodou je značná hydrofobita filmov na povrchu zřn připravených z uvedených prírodných makromolekulových látok. Z tohto hladiska nevhodný je aj polyvinylalkohol a polyakrylamid. Podobné je to aj v případe sódnej soli karboxymetylcelulózy, ku ktorej sa navýše aplikuje povrchovoaktívna látka, regulátor rastu a mikroelementy (Karsat J. a i.: PCT Int. Appl. WO 8 402 829 (1984)). Vyšší hydrofobizačný účinok majú kopolyméry divinylbenzén-styrénové spolu s etylénglykolom, ako aj ternárnym kopolymérom 2-etylhexylakrylá' /butadién/styrén (USA pat. 4 460 572) podobné, ako aj predpenený polystyrén. Avšak zapotreby je respektovat i hygienická nezávadnost ako polymérov, tak aj rozpúšťadiel a dostatočnú odolnost za skladovacích podmienok.

A tak výhody známých prostriedkov povrchovéj úpravy semien, obilnin ap. využívá a o dalšie obohacuje, vrátane rozšírenia sortimentu hydrofobizačných činidiel, prostriedok na povrchovú úpravu semien a zrnin podlá tohto vynálezu.

Prostriedok podlá vynálezu na povrchovú úpravu semien a/alebo zrnin, najmS osiv a kukuřice, hydrofobizáciou a/alebo inkrustáciou, spravidla s obsahom biologicky aktívnych látok, živin a pomocných látok, zvlášť charakterizuje skutočnosť, že obsahu nevhodný organický roztok sa obsahom 0,1 až 20 % hmot. najmenej jedného hydrofóbneho homopolyméru a/alebo kopolyméru vybraného zo skupiny zahrnujúcej polyvinylacetát, polyvinychlorid, kopolyméry vynilchlorid/vinylácetát, vinylchlorid/propylén, etylén/vynilacetát, viny lchlor id/viny láce tát/maleinanhydrid.

Výhodou prostriedku podlá tohto vynálezu je vysoká hydrofobizačná i spojivová účinnosť filmov (povlakov) zo syntetických makromolekulových látok na povrchu semien, zřn a ich velmi dobrá adhézia na semená, stabilita i pri dlhodobom skladovaní. Ďalej zdravotná nezávadnost a možnost značné rozšířit sortiment technicky lahko dostupných nových hydrofobizačných činidiel. Potom možnost naniesť viac vrstiev filmov na semená a zrná, pričom každá vrstva sa móže lišit kvalitou nielen aplikovaného pesticidu. Či biologicky aktívnych přísad (stimulátory, regulátory rastu ap) . alebo živin (mikroelementy ap.) , ale aj makromolekulovej látky. Výhodou je tiež lepšie využitie pesticídov, rastových látok přilnutých na zrno pod filmom, ich dlhodobejší účinok na rastliny.

Prostriedok spravidla obsahuje známe biologicky aktivně látky, ako pesticidy, zvlášť fungicidy, herbicidy a insekticidy, regulátory rastu ap. Ako pomocné látky prichádzajú do úvahy hlavně tenzidy, odpeňovače, farbivá, pigmenty a plnívá.

Jednonásobným až pSťnásobným pósobením prostriedku podlá tohto vynálezu, teda vo formě organického roztoku, sa vytvoří na povrchu semien a zrnin jeden až pSť filmov, pričom všetky móžu byť rovnaké chemického zloženia alebo rozdielne. Přitom móžu byť rozdielne nielen spojivá, či filmotvorné látky, ale aj v nich obsažené biologicky aktivně a pomocné látky.

Polyméry a kopolyméry sa pripravujú hlavně blokovou a roztokovou polymerizáciou monomérov. Vhodné sú tiež polyméry a kopolyméry připravené suspenznou ako aj emulznou polymerizáciou a kopolymerizáciou s následným vypieraním, oddělováním a vysušením práškového produktu.

Tie sa potom rozpúšťajú v organickom rozpúšťadle samotné, ale najčastejšie spolu s pesticídmi a pomocnými látkami. Koncentrácia organických roztokov, či lepšie charakterizované - sólov, móže byť ako pod 0,1/tak aj nad 20 %. Pri spósobe úpravy semien a zrnin prostriedkom podlá tohto vynálezu, s obsahom sušiny v roztoku pod mínimálnou koncentráciou sa dostávájú příliš tenké filmy (povlaky). Pre dostatočnú účinnost by bolo třeba mnohonásobné nanášenie, čo by bolo spojené nielen so znížením výrobnosti, ale aj zvýšenými energetickými nárokmi.

Pri koncentrácii nad hornou hranicou by zasa na povrchu 2rna zostali hrubostenné filmy, čo by mohlo až nadmeme izolovat semená, znemožnilo by kombinácie viacerých komponentov morenia a zvýšilo by spotřebu hydrofobizačného materiálu.

Zo semien a/alebo zrnin sa rozpúštadlo homopolyméru a/alebo kopolymeru odstráni odpařením za normálneho alebo zníženého tlaku alebo prefukovaním plynu, ako vzduchu, najmá pre dohriateho, dalej inertných plynov, róznych teplých odplynov 2 výrobní. Menej vhodné, ale použitelné sú plyny znečistěné dymom, oxidom uhličitým, oxidom uholnatým, amoniakom ap.

Ako homopolyméry prichádzajú do .úvahy predovšetkým vinylové polyméry vyrobené blokovou, suspenznou alebo roztokovou polymerizáciou, najma však polyvinylacetát a polyvinylchlorid.

Z kopolymérov je to hlavně kopolymer vinylchloríd/vinylacetát, vinylchlorid/propylén, etylén/vinylacetát, vinylchlorid/vinylacetát/maleinanhydrid. Ro2púšťadlom je aceton, metylcyklohexanón, cyklohexanón, metyletylketón, metylizobutylketón, acetofenón, dimetylfenylkarbinol, etanol až oktanoly, etylacetát, butylacetát, toluén, xylény, benzín, pyrolýzna frakcia Cg - C^ , trichlóretylén, perchlóretylén, metylénchlorid, 1,1,1-trichlórétán, glykolové étery, dimetylformamid, dibutylftalát, dioktylftalát,' ako aj zmesi týchto rozpúštadiel.

Vhodné je však roztoky homopolymérov a kopolymérov skladovat v uzavretých nádobách, v skladoch, ktoré zodpovedajú ČSN 65 0201 a dalším vyhláškám o skladovaní hořlavých kvapalín. Uvedené chlorované uhlovodíky sú sice prakticky nehořlavé, ale třeba s nimi obozretnejšie zaobchádzat z hygienického hladiska. 1,2-dichlóretán a tetrachlórmetán z hladiska rozpúštacej účinnosti sú vysokoúčinné, ale z hygienického hladiska patria k najmenej vhodným rozpúštadlám homopolymérov a kopolymérov.

Ďalšie podrobnosti o prostriedku na povrchovú úpravu semien a zrnin, ako aj dalšie výhody sú zřejmé z príkladov.

Příklad 1

Zo suspenzného kopolyméru vinylchlorid-vinylacetát (Slovinyl KV 172, jeho viskozitná 3-1 -3 hodnota - 50,7 cm .g ; sypná hmotnost = 735 g.dm ; sítová analýza: zvyšok na site 0,250 mm ----- 0,4 %; zvyšok na site 0,063 mm = 84,8 prchavé látky = 1,48 %; vlhkost = 0,12 %) , samotného homopolyméru = suspenzného PVC (Slovinyl S-622 o K hodnotě = 61,3), ako aj disperzie polyvinylacetátu (Duvilax LS-50 a BD-20) s obsahom 50 % hmot. sušiny - po vysušení sa pripravia nevodné roztoky, či sóly týchto polymérov a kopolymérov alebo ako zmesi homopolymérov a kopolymérov s róznym obsahom sušiny. Ako rozpúštadlá sa používajú: etanol, metanol, aceton, etylacetát, butylacetát, toluén, xylen, cyklohexanón, trichlóretylén, perchlóretylén, zmes butanolov s 2-etylhexanolom, akc aj zmes etanolu s dalšími alkoholmi C^ - C<- (pribudlina) . K roztoku sa pridajú fungicidy (Ortocíd, Vitawax 200 a i.).

Samotné roztoky uvedených kopolymérov a homopolymérov s přísadou fungicídov, připadne s prímesami povrchovo-aktívnych látok, s pesticídmi a v niektorých prípadoch aj s mikroelementmi sa skúšajú po aplikácii na skleněný a mierne pórovitý povrch porcelánu (po vypálení porcelánu pri teplote 1 300 °C).

Skúma sa adhézia filmu, jeho nasiakavost vodou, pevnost a pružnost. Ďalej sa skúma ich vplyv na klíčivost zrna kukuřice v chladovom teste klíčivosti, dalej po visiatí povrchové upraveného hydrofobizovaného zrna kukuřice do zmesi piesok:zemina - 1:1 a po imitácii pfivodných podmienok, ktoré sú pri sejbe 2 týždne před agrotechnickým termínom. Přitom nádoby s visiatym zrnom sa uložia do chladiaceho boxu pri teplote 5 až 7 °C počas 14 dní a postupnom teplotnom přechode sa prenesú pod osvetlovaciu lampu. Sleduje sa klíčivost, rast a vývoj kukuřice a stanovuje sa výška a hmotnost porastu po 18 dňoch rastu.

V pokusnom roku 1984 a 1985 sa najvhodnejšie filmotvorné roztoky použily na namorenie a tým aj hydrofobizáciu zrna, ktoré sa vysialo v poíných podmienkach. Všetky sledované vlastnosti sa porovnávajú s komerčnýrr hydrofobizačným roztokom etanolicko-dichlórmetylénového roztoku na báze šelaku (Sacrust %). Na morenie zrna sa používá úměrná dávka - 1 dm^ roztoku na 100 kg zrna.

Známou metodikou (A. Murín a iní: Biológia 35, 937 (1980), s modifikáciou (zrno pokryté filmom sa uloží najskSr 14 dní v chladiacom boxe pri teplote 5 až 7 °C a potom postupné sa teplota počas 2 dní zvýši na 20 ^UC) sa stanovuje klíčivost a dlžky korienkov kukuřice hybridu TO 440.

Následné sa robí pokus so zrnom pokrytým (hydrofobizovaným) polymérom, resp. kopolymérnym filmom tak, že do nádob s obsahom po 200 g zeminy a 200 g přepraného křemičitého piesku s rovnakým hnojením sa vyseje 15 zrn kukuřice hybridu TO 440 a tieto sa 14 dni temperujú v chladiacom boxe pri teplote 5 až 7 °C a potom postupné počas 2 dní po zvýšení teploty na 20 °C sa nádoby prenesú pod svetelnú rampu. Kontrolný variant je vysiaty zrnom bez filmového povlaku po 14 dňoch od vysiatia povrchové upraveného zrna.Každý variant má 4 opakovania. Dosiahnuté výsledky sú v tab. 1 a sú aritmetickým priemerom získaných hodnót.

Varianty 1 až 24 sú vykonané so zrnami mořenými, resp. hydrofobizovanými roztokom kopolyméru vinylchlorid s vinylacetátom v organickom rozpúšťadle. Vo variantoch 1 až 6 je to rozpúšťadlo, pozostávajúce zo zmesi (objemové) trichlóretylén: xylén: cyklohexanón = = 1:8:1. Vo variantoch 7 až 12 je rozpúšťadlom zmes v obj. pomere trichlóretylén: xylén: cyklohexanón = 3,63:3,63:2,74.

Kopolymér vo variantoch 13 až 17 je rozpuštěný v zmesi trichlóretylén: cyklohexanón = 7:3, vo variantoch 18 až 22 v zmesi trichlóretylén: xylény: cyklohexanón = 4:3:3. Vo variante 23 je roztok kopolyméru o koncentrácii 8 % hmot. v zmesi trichlóretylén: xylén: cyklohexanón = 4:3:3. Variant 24 představuje roztok kopolyméru vinylchlorid - vinylacetát (Slovinyl KV 172) v zmesi v objemovom pomere trichlóretylén: cyklohexanón: xylén = 6:3:1 o koncentrácii 5 % hmot. Zvlášť dobrá klíčivosť sa prejavuje u zrna hydrofobizovaného kopolymérom rozpuštěným v trojzložkovom organickom rozpúšťadle.

Vo variante 25 sa použilo nemorené, teda nehydrofobizované zrno (kontrolný variant).

Vo variante 26 sa na hydrofobizáciu použil roztok šelaku v organickom rozpúšťadle (Sacrust) a vo variante 27 takisto hydrofobizačný prostriedok z dovozu s neidentifikovanými zložkami.

Vo variante 28 sa používá ako hydrofobizačný roztok, resp. sól 5 % hmot. homopolyméru - suspenzného PVC (Slovinyl S-622 o K hodnotě = 61,3) v cyklohexanóne s prímesou 9,8 % hmot. acetonu a navýše 0,2 i hmot. Ortocídu ako fungicidu. Nanášanie na zrno sa robí dvakrát.

Vo variante 29 sa zasa používá hydrofobizačný roztok o koncentrácii 10 % hmot. polyvinylacetátu v zmesi acetonu (70 %) s etylacetátom (20 %) a perchlóretylénom (10 %), s obsahom 0,5 % hmot. 4-kumylfenolu.

Samotný kopolymér - PVC výrazné spomaluje klíčivosť, čo súvisi so značnou odolnosťou filmu z PVC, v dalšom raste sa však dosahujú až nadpriemerne prírastky. Naproti tomu polyvinylacetát (variant 29) sa zasa rýchlejšie, bez rezidni biologicky odbúra.

Příklad 2

Postupuje sa podobné ako v příklade 1, len optimálně varianty sa porovnávajú s dalšími polymérmi, resp. kompozíciami. Použilo sa kukuřičné zrno hybridu (F₇xF₂).Ft. Varianty 30. Kontrolný variant; 31. Zrno pokryté filmom šelaku (Sacrust); 32. Xylénový roztok polystyrénu o koncentrácii 3 i hmot. a dioktylftalát v množstve 24 % hmot./polystyrén; 33. Roztok kopolyméru vinylchlorid/vinylacetát specifikovaný v příklade 1 o koncentrácii 1 i hmot. v zmesi rozpúšťadiel trichlóretylén: xylén: cyklohexanón - v objemovom pomere 1:8:1; 34. Variant roztok kopolyméru vinylchlorid/vinylacetát o konc. 8 % hmot. v zmesi trichlóretylén - xylén - cyklohexanón v objemovom pomere 4:3:3; 35. Roztok kopolyméru vinylchlorid/vinylacetát o konc. 5 % hmot. v zmesi rozpúštadiel trichlóretylén - xylén - cyklohexanón v obj. pomere 3,63:3,63:2,74; 36. Roztok polyvinylacetátu o konc. 3 % hmot. v zmesi rozpúšťadiel etanol - cyklohexanón v obj. pomere 7:3; 37. Roztok polyvinylacetátu o konc.

% hmot. v zmesi etanol - cyklohexanón - butylacetát v obj. pomere· 7:2:1 a navýše obsahujúci 2 % hmot. Harmavitu ; 38. Roztok kopolyméru vinylchlorid/vinylacetát o konc. 5 % hmot. v zmesi rozpúšťadiel trichlóretylén - xylén - cyklohexanón v obj. pomere 3,63:3,63:2,74, obsahujúci navýše 4 % hmot. chlórovaného 7-butyrolaktónu; 39. Etanolický roztok polyvinylacetátu o koně. 1 % hmot.; 40. Roztok polyvinylacetátu o konc. 5 % hmot. v zmesi etanolu (30 % rel.), butanolu (20 %) a xylénu (50 %); 41. Roztok polyvinyacetátu o konc. 10 % hmot. v zmesi pyrolýznej C_g až frakcie (50 %), dibutylftalátu (20 %), dioktylftalátu.

Tabulkal

Variant	Obsah sušiny * kopolyméru v roztoku (% hmot.)	Klíčivost v chladovom teste (%)	Dlžka korienkov zrna z chladového testu (%)	Doba vyklíčenia všetkých rastlín v nádobovom pokuse (dni)	Priemerná výška rastlín (cm)	Sušina nadzemnej hmo· ty (g)
1	0,3	97,0	110,6	3	38,9	1,66
2	0,7	98,0	110,1	3	40,6	1,70
3	1,0	99,5	112,0	2	48,6	2,25
4	3,0	98,2	109,2	3	39,6	1,75
5	5,5	98,0	109,8	2	46,8	2,05
6	8,0	98,5	111,3	2	46,9	2,00
7	0,3	98,0	112,6	2	49,2	2,35
8	0,7	98,0	109,8	3	42,2	1,85
9	1,0	97,5	108,0	3	42,7	1,85
10	3,0	97,0	108,0	5	36,7	1,50
11	5,0	97,0	108,6	3	49,4	2,29
12	8,0	98,0	112,2	3	46,0	1,96
13	0,3	96,8	100,0	8	19,0	0,81
14	0,7	94,0	96,2	9	27,7	0,88
15	1,0	96,0	97,0	9	27,1	0,90
16	3,0	94,0	97,0	. 5	31,3	1,10
17	5,0	94,8	90,0	5	36,4	1,47
18	0,3	95,0	92,9	všetky nevyklíčili	38,7	1,08
19	0,7	94,0	94,8	všetky nevyklíčili	22,2	1,00
20	1,0	92 ',0	89,8	všetky nevyklíčili	28,5	0,95
21	3,0	92,0	90,2	všetky nevyklíčili	31,8	1,0
22	5,0	92,5	90,4	všetky nevyklíčili	33,2	1,13
23	8,0	98,0	109,8	2	48,0	2,15
24	5,0	97,8	108,4	3	49,5	2,20

Tabulka 1 pokračování

Variant	Obsah sušiny kopolyméru v roztoku (% hmot.)	Klíčivost; v chladovom teste <%)	Dlžka korienkov zrna z chladového testu (%)	Doba vyklíčenia všetkých rastlín v nádobovom pokuse (dni)	Priemerná výška rastlín (cm)	Sušina nadzemnej hmoty (g)
25	0,0 (kontrolný)	98,2	100,0	3	38,7	1,52
26	13x	98,2	112,2	3	48,5	2,18
27	16xx	99,5	114,0	2	49,8	2,27
28	5,0	92,5	112,9	9	48,6	2,19
29	10,0	97,0	114,5	5	49,6	2,28

(10 %) a butylacetátu (20 %); 42. diel v obj. pomere trichlóretylén:	Roztok polyvinylacetátu o konc. 5 % hmot cyklohexanón = 7:3.	v zmesi rozpúšťa-
V	každom filmotvornom roztoku	je navýše přítomný fungicid. Ortocíd v	množstve 13 % hmot.
Dosiahnuté výsledky sú zahrnuté v tab. 2.
Tabu	1 k a 2
Variant	Klíčivost v chladovom teste (%)	Dlžka korienkov zrna z chladového testu (%)	Priemerná výška rastlín (cm)	Sušina nadzemnej hmoty (g)
30	99,5	100	34,4	1,47
31	99,0	109,1	36,2	1,74
32	99,2	114,3	39,4	2,05
33	99,5	108,5	37,7	1,86
34	100,0	114,0	38,9	2,16
35	99,5	100,9	34,2	1,54
36	95,0	103,8	39,7	1,74
37	97,2	106,6	35,6	1,75
38	100,0	107,2	35,2	1,67
39	98,0	100,8	32,9	1,35
40	99,0	103,6	35,5	1,54
41	99,0	106,2	35,6	1,60
42	99,5	108,7	35,8	1,80

Přítomnost mikroelementov vo filmotvornom roztoku neovplyvňuje hmotnosť sušiny rastlín, ale přítomnost chlorovaného Y-butyrolaktónu zvyšuje hmotnosť sušiny nadzemnej hmoty. Xylénový roztok polystyrénu o konc. 3 % hmot. obsahujúci 24 až 29 % dioktylftaláťu podobné, ako kopolymér vinylchlorid/vinylacetát o konc. 1 až 8 % v zmesi rozpúšťadiel trichlóretylén - xylén - cyklohexanón (varianty 33 a 34), ale aj roztok polyvinylacetátu o konc. 5 i hmot. sa vyrovnávají! koncentrovanéjSiemu roztoku šelaku, resp. Sacrust-uO. Avšak nedostatkom polystyrénového povlaku je křehkost, zvlášť negativné sa prejavúca pri náročnéjšej manipuláoii takto povrchovo upraveným zrnom.

Příklad 3

V pokusných rokoch 1984 a 1985 sa v polných pokusech založených na MSCPV Nitra študoval vplyv druhu filmotvornej látky, použitej na povrchovú právu zrna kukuřice na úrodu zrna a kukuřičnéj slamy, ako aj na rast a vývoj rastlín. Pestovatelská oblast patří do kukuřičného výrobného typu. Póda je hnedozem, hlinitá. Na oboch stanovišťiach bol v póde stredný obsah P a K. Na hnojenie, rovnaké vo všetkých variantoch, v pomere N:P:K = 1,0:0,33:0.83 pri dávke dusíka 200 kg č. ž. na ha sa použil liadok amonný s vápencom, trojitý superfosfát a 60 % draselná sol. V roku 1984 sa vysial hybrid CE - 330, v roku 1985 hybrid Lízá TC-1 do sponu 2

70x30 cm. Plocha 1 parcely bola 10 m , každý variant mal trojnásobné opakovanie. Zrno s výnimkou kontrolného variantu bolo pokryté na povrchu filmom z róznych hydrofobizačných roztokov v dávke 1 dm^ roztoku obsahujúceho 130 g fungicídneho prostriedku Ortocid na 100 kg zrna a vysiate 12. 4. 1984, dva týždne před sejbou zrna v kontrolnom variante a v roku 1985 13. apríla, 17 dní před sejbou zrna v kontrolnom variante.

Varianty: 43. Kontrola; 44. Zrno pokryté filmom šelaku Sacrust; 45. Roztok kopolyméru vinylchlorid/vinylacetát o konc. 1 % hmot. rozpuštěného v zmesi trichlóretylén: xylen: cyklohexanón v obj. pomere 1:8:1; 46. Roztok kopolyméru vinylchlorid/vinylacetát o konc. 8 % hmot. v zmesi trichlóretylén: xylen: cyklohexanón = 4:3:3; 47. Roztok polyvinylacetátu o konc.

% hmot. v zmesi butanol: cyklohexanón = 7:3. 48. Roztok polyvinylacetátu o.konc. 5 % hmot. v zmesi trichlóretylén: cyklohexanón =7:3.

Dosiahnuté výsledky sú zhrnuté v tabulke 3.

Tabulka 3

Variant	Úroda zrna (t.hal)	Rok 1984	Rok 1985
Úroda kukuričnej slamy (t.ha-l)	Priemerná výška porastu po 70 dňoch od sejby (m)	Priemerná výška kukuričnej slamy (m)	Zber Úroda kukuričnej slamy pri 14 % vlhkosti (t.ha-l)	Úroda zrna pri 14 % vlhkosti (t.ha”l
43	5,55	5,40	0,612	1,64	6,40	6,15
(kontrola)
44	6,03	6,20	0,782	1,74	6,50	6,76
45	6,08	6,13	0,700	1,7Q	6,22	6,19
46			0,690	1,88	7,43	6,89
47			0,632	1,85	7,60	6,68
48			0,668	1,68	6,20	5,90

Příklad 4

Postupuje sa podobné ako v příklade 1, len sa porovnávájú výsledky s róznymi organickými roztokmi polymérov a kopolymérov, pričom sa použilo kukuřičné zrno hybridu (F^xF^J.Ft.

Tak variant 48 je kontrolný. Variant 49: Zrno pokryté filmom s trojnásobným nanášaním organického roztoku kopolyméru etylén/vinylacetát so zabudovanými 40 % vinylacetátu a polymetylmetakrylátu (o koncentrácii kopolyméru 1,7 % hmot. a polymetylmetakrylátu (0,8 % hmot) v zmesi rozpúšťadiel butylacetátu (25 % hmot.), etylacetátu (35 % hmot.), butylglykoléteru (15 % hmot.), a tf-metylstyrénu (25 % hmot.). Přitom v roztoku je navýše přítomný fungicid Ortocid v množstve 3,5 % hmot., žité organické farbivo v množstve 0,1 % hmot.; 0,01 % hmot. kyseliny jantárovej a 0,001 % hmot. chlorovaného Y-butyrolaktónu.

Variant: 50: Zrno pokryté filmom (štvornásobne nanesený) šelaku Sacrust 0 v etanolicko-dichlórmetánovom roztoku. Variant 51: zrno pokryté štvornásobným nanášaním xylénového roztoku polystyrénu o koncentrácii 5 % hmot.

Variant 52: Zrno pokryté filmom s dvojnásobným nanášaním organického roztoku - sólu kopolyméru vinylchlorid/propylén (s 3,8 % hmot. zakopolymerizovaného propylénu) o koncentrácii 4,5 % hmot., připraveného rozpuštěním tohto kopolyméru v rozpúšťadle, pozostávajúceho z metylcyklohexanónu (15 % hmot.), cyklohexanónu (25 % hmot.), dimetylformamidu (40 % hmot.) a 1,1,1-trichlóretánu (20 % hmot.). Roztok obsahuje navýše 8,1 % hmot. 4-kumylfenolu, 0,03 % hmot. červeného pigmentu, 0,01 i hmot. odpeňovača Nopenit, 0,01 % hmot. kuprikolu a 0,15 % nonylfenyl polyglykolu.

Variant 53: Zrno pokryté filmom s jednonásobným nanášaním organického roztoku - sólu kopolyméru etylén/vinylacetát o koncentrácii 4 % hmot. a vinylchlorid/vinylacetát o koncentrácii 3 % hmot., připraveného rozpuštěním týchto kopolymérov v rozpúšťadle, pozostávajúceho z butylacetátu (45 % hmot.), dimérov «-metylstyrénu (15 %.) a pyrolýznej frakcie Cg až (40 i hmot.). Roztok obsahuje navýše 5,1 i hmot. Ortocídu, 1,0 % hmot. 4-kumylfenolu; 0,1 % hmot. produktov chlorácie ^-butyrolaktónu, 0,15 % hmot. nonylfenylpolyglykolu a 0,02 % hmot. červeného farbiva.

Variant 54: Zrno pokryté filmom s dvojnásobným nanášaním organického roztoku kopolyméru vinylchlorid/vinylacetát/maleinanhydrid (85 %; 13,5; 1,5 %) o koncentrácii 8 % hmot., připraveného rozpuštěním ternárneho kopolyméru v rozpúšťadle pozostávajúceho zo zmesi rozpúšťadiel

uvedených	vo variante 53 a takisto obsahuje aj uvedené pomocné látky.
Dosiahnuté výsledky	sú zahrnuté v tabulke	4.
T a b u 1	k a 4
Variant	Klíčivost v ochladovom teste (%)	Dlžka korienkov zrna z chladového testu (%)	Priemerná výška rastlín (cm)	Sušina nadzemnéj hmoty (%)
48	99,5	100	34,4	1,47
49	99,7	114,2	38,9	1,96
50	99,7	104,1	35,7	1,54
51	99,8	105,1	36,9	1,67
52	99,2	114,7	39,1	2,09
53	99,0	113,1	38,9	1,99
54	99,8	114,9	39,2	2,11

Výsledky ukazujú na mnohostranný pozitivny účinok prostriedkov na povrohovú úpravu, vplyvu regulátorov rastu a dalších biocídov v nich obsažených, ako aj výhody syntetických polymérov v porovnaní s použitím prírodných biopolymérov.

Claims (2)

1. Prostriedok na povrchovú úpravu semien a/alebo zrnin, najmS osiv a kukuřice, hydrofobizáciou a/alebo inkrustáciou, spravidla s obsahom biologicky aktívnych látok, živíc i pomocných látok, vyznačujúci sa tým, že obsahuje nevodný organický roztok s obsahom 0,1 až 20 % hmot. najmenej jedného hydrofóbneho homopolyméru a/alebo kopolyméru zo skupiny zahrňujúcej polyvinylacetát, polyvinylchlorid a kopolyméry vinylchlorid/vinylacetát, vinylchlorid/propylén, etylén/vinylacetát a vinylchlorid/vinylacetát/maleinanhydrld.

2. Prostriedok podlá bodu 1, vyznačujúci sa tým, že rozpúšťadlo tvoří najmenej jedna z látok vybraná zo skupiny zahrňujúcej aceton, etylacetát, butylacetát, cyklohexanón, etanol až butanoly, tí-metylstyrén, diméry n-metylstyrénu, xylény, pyrolýznu frakciu Cg až benzín, trichlóretylén, perchlóretylén, butylacetát, 1,1,1-trichlóretán, glykolové étery, dimetylformamid, dibutylftalát a dioktylftalát.