CS276398B6 - 2-/2-Etyl«6»metyfenylkarbanioylmetyltio/benzotiazol - Google Patents

Abstract

Bol připravený doteraz neznámy 2-/2-etyl-6-metylfenylkarbamoylraetyltio/ benzotiazo|. Syntáza uvedena;} zlúčeniny sa uskutečňuje Reakciou 2~usérksptobenzO“ tiazolu s H-chloracetyl-2-etyl-o-metyl“ anilínom v přítomnosti hydroxidu draselného v zmesi vody, dimetylsulfoxidu a etanolu zahriatím do varu. Zlúčenina je antihelmintioky účinná proti modelovému helmlntu Nippostrongylus brasiliensis.

Description

Vynález sa týká sposobu výroby polymérov vinylchloridu kontinuálnou emulznou polymerizáciou.

Emulzná polymerizácia vinylchloridu i jej kontinualizácia je známa z rady patentov i odbornej literatury (Ham. G. E. (Edit.): Vinyl Polymerization, Vol. 1, Part I., II. M. Dekker, New York 1967). Pri výrobě polymérov vinylchloridu kontinuálnou emulznou polymerizáciou sa do autoklávu kontinuálně dávkuje monomer vinylchloridu a vodné roztoky pomocných látek, ako emulgátor, látky upravujúee pH a vodorozpustný iniciátor polymerizácie. Vinylchlorid pri optimálnej teplote polymerizuje na polyvinylchlorid, ktorý sa získá vo forme vodnéj disperzie (latexu). Ako iniciátory takejto polymerizácie sa používajú vačšinou redox systémy hlavně na báze peroxidu vodíka a peroxodisíranov spolu s vodorozpustnými redukčnými komponentami, ako sú například kyselina askorbová (GB patent č. 1 411 875), hydrogensiričitan sodný (GB patent č. 1 174 877), hydrogensiričitan sodný s kovovými iónmi (NSH patent ě. 2 015 296, USA patent č. 3 317 495). V priemyselnej praxi jeden z najčastejšie používaných redoxných iniciátorov pozostáva z peroxodisíranu draselného a formaldehydsulfoxylátu sodného, respektive peroxodisíran draselný - formaldehydsulfoxylát sodný v přítomnosti stopových množstiev kovových iónov, najčastejSie železa, médi, mangánu alebo chrómu. Obvykle nie je potřebné tieto kovové ióny přidávat, pretože sa často nachádzajú (najma železo) v dostatočnej koncentrácii v polymerizačnom prostředí. Tento redoxný iniciátor má nevýhodu v tom, že pri polymerizačných podmienkach kontinuálneho procesu raaguje relativné pomaly, obzvlášt keď sa v praxi Často přidruží faktor čistoty polymerizačného prostredia, t, j. obsah látok v polymerizačnom prostředí, ktoré vykazujú nežiadúce retardačně a inhibičné účinky. Nečistoty do polymerizačného prostredia sa m8žu vnášat hlavně používaným monomérom vinylchloridu, ktorého čistota je daná úrovňou jeho výrobněj technologie, a tiež použitými pomocnými látkami. Připadne aj kyslík v malom množstve pžsobí ako nečistota, ktorý sa do polymerizačného prostredia može vnášat čerpáním vzduch obsahujúcich roztokov. Výsledkom uvedeného je zníženie koncentrácie volných radikálov v jednotka objemu polymerizačného prostredia a tým nežiadúce zníženie a kolísanie polymerizačnej rýchlosti vynylchloridu. Tieto javy sa v praxi kompenzujú použitím relativné vačších množstiev iniciátora, ktorého interfexujúce zvyšky zostávajú v konečnom produkte a tým nežiadúce ovplyvňujú kvalitu polyméru hlavně jeho tepelnú stabilitu a tiež zvyšujú výrobně náklady.

Teraz sa zistilo, že ak sa do daného polymerizačného prostredia pridávajú látky uvolňujúce amoniak in situ podlá vynálezu, umožní to podstatné znížit potřebné množstvo iniciátora peroxodisíranu oproti povodně použitému množstvu. Podstatou tohto vynálezu je sposob výroby polymérov vinylchloridu kontinuálnou emulznou polymerizáciou, za iniciačného účinku vodorozpustných radikálo-tvorných látok, v přítomnosti emulgátorov a látok upravujúcich pH, pri teplotách 308 K až 333 K, ktorý spočívá v tom, že kontinuálna emulzná polymerizácia vinylchloridu sa uskutečňuje v přítomnosti redoxného iniciátora sol kyseliny peroxodisírovej s formaldehydsulfoxylátom sodným v množstve 0,095 až 0,015 % hmot, soli kyseliny peroxodisírovej, počítané na vinylchlorid a 5 až 20 ® hmot, formaldehydsulfoxylátu sodného, počítané na sol kyseliny peroxodisírovej, s výhodou peroxodisíran draselný s formaldehydsulfoxylátom sodným, za přídavku zlúčenín, ktoré uvolňujú amoniak in situ v ekvivalentnom množstve 0,002 až 0,05 % hmot, amoniaku, s výhodou 0,003 až 0,01 % hmot, amoniaku, počítané na vinylchlorid., s výhodou hydrogenfosforečnan diamonný v alkalickom prostředí v množstve 0,015 až 0,1 % hmot., počítané na vinylchlorid. '

Ako emulgátory sa možu použit komerčně anión-aktívne emulgátory obvykle používané pri emulznej polymerizácii vinylchloridu ako sú alkylsulfáty, alkylarylsulfonáty, ale predovčetkým alkylsulfonáty. Oxidačnou složkou redoxného iniciátora može byt peroxodisíran ‘ draselný alebo peroxodisíran amonný. Zo zlúčenín, ktoré uvolňujú v alkalickom prostředí amonisk in situ sa možu použit amonné soli ako sú mravcan amonný, octan amonný, uhličitan amonný a iné. Výhodný je hydrogenfosforečnan diamonný, technický, ktorý v dostatočnej čistotě je dostupný a relativné lačný; súčasne prispieva k úpravě pH polymerizačného prostredia, ak sa ako regulátor pH použije hydrogenfosforečnan disodný/hydroxid sodný.

CS 276 398 B6 2 . Navrhovaný sposob podia tohto vynálezu umožňuje kontinuálnou emulznou polymerizáciou vinylchloridu danej technickéj čistoty a danej čistoty polymerizačného prostredia, oproti doteraz známým spSsobom, vyrábať polyméry vinylchloridu efektívnejši.e, najma podstatným znížením množstva iniciátora persíranu, ktorý je poměrně drahou surovinou, jednak s dopadem ekonomickým a tiež s kladným vplyvom na kvalitu konečného produktu znížením obsahu nežiadúcich zvyškov iniciátora so súčasným zlepšením tepelnej stability polyméru. Jeho přednostou je aj dobrá a bezpečná maňipulácia, nenáročnost na podmienky skladovania a lahká dostupnost navrhovaných pomocných zlúčenín.

• Ňasledujúce porovnávacie příklady 1, 2, 4a příklady 3, 5 podía vynálezu, majú ilustrovat postup při polymerizácií a bližšie vysvětlit predmet vynálezu.

Příklad 1

Do uzavřeteho tlakového autoklávu objemu 50 1 opatřeného chladiacim pláštom, miešadlom a armatúrami, naplněného na 85 až 90 % latexom polyvinylchloridu, sa kontinuálně privádza monomér vinylchloridu v množstve 1,5 kg.h”¹ a vodná fáza v množstve 1,4 kg.h”¹ tohto zloženia: demineralizováná voda, 2,5 % hmot. Eraulgátora E-30 (alkylsulfonát sodný), 0,12 % hmot, hydrogenfosforečnan sodný (NagHPO^), 0,090 % hmot, peroxodisíran draselný a hydroxid sodný pre nastavenie pH na hodnotu 8,5 až 9. Do autoklávu sa kontinuálně čerpal tiež vodný roztok formaldehydsulfoxylátu sodného o koncentrácii 0,11 % hmot., v množstve 0,1 kg.h^-1. V autokláve sa udržovala polymerizačná teplota 50 - 1 °C. Z autoklávu sa rovnoměrně odtahoval stábilný latex polyvinylchloridu s týmito parametrami: K-hodnota 66 až 69, sušina 48 až 49 % hmot., povrchové napatie 27 až 30 mN.m“¹. Z takto připraveného latexu sa izoloval v rozprašovacej sušiarni prášok polyvinylchloridu.

Příklad 2

Postupovalo sa podobné ako v příklade 1 len s tým rozdielom, že vodná fáza mala podstatné nižšiu koncentráciu iniciátora peroxodisíranu draselného a to 0,038 % hmot. Při týchto podmienkach tlak v autokláve stúpol, v odtahovanom latexe poklesol obsah sušiny na 42 až 43 % hmot., k čomu sa úměrně znížila konverzia vinylchloridu. K-hodnota bola 67 až 70.

Příklad 3

Postupovalo sa podobné ako v příklade 1 s tým rozdielom, že jednak vodná fáza mala odlišné zloženie: demineralizovaná voda, 2,5 % hmot. Emulgátor E-30, 0,10 % hmot, hydrogenfosforečnan sodný (Νύ,,ΗΡΟρ, podstatné nižšia koncentrácia iniciátora - 0,038 % hmot, peroxodisíran draselný a hydroxid sodný pre nastavenie pH na vyššiu hodnotu 11,5. Do auto— 1 klávu sa kontinuálně čerpal tiež vodný roztok v množstve 0,1 kg.h , ktorý okrem 0,11 % hmot, formaldehydsulfoxylátu sodného obsahoval ešte 1,0 % hmot, hydrogenfosforečnanu diamonného Z autoklávu sa rovnoměrně odtahoval stábilný latex polyvinylchloridu s týmito parametrami: K-hodnota 67 až 70, sušina 48 až 49 % hmot., povrchové napatie 27 až 30 mN.m“¹. .

Příklad 4

Tento příklad je porovnávací, popisuje polymerizáciu v autokláve prevádzkovéj velkosti. 7 T ' Do uzavretého tlakového autoklávu objemu 12 m opatřeného chladiacim pláštom, lopatkovým miešadlom a armatúrami, naplněného na 85 až 90 % latexom polyvinylchloridu, sa kontinuálne privádzal monomér vinylchloridu v množstve 330 kg.h” , vodná fáza v množstve 310 kg.h”', ktorá obsahovala: demineralizovanú vodu, 2,5 % hmot. Emulgátora E-30 (alkylsulfonát sodný), 0,12 % hmot, hydrogenfosforečnanu sodného (NagHPO^), 0,093 % hmot, peroxodisíranu draselného a hydroxid, sodný pre nastavenie pH na hodnotu 8,5 až 9. Do autoklávu sa kontinuálně privádzal tiež vodný roztok formaldehydsulfoxylátu sodného o koncentrácii O>21 % hmot, v množstve 10 1 roztoku za hodinu. Chladením sa v autokláve udržovala potřebná polymerizačná teplota 38 až 55 °C, podía požadovanej molekulovej hmotnosti (K-hodnody) polyméru. Tlak v autokláve bol 0,35 až 0,45 KPa. Zo spodu autoklávu sa regulačným ventilom rovno4

CS 276 398 B6 tneme odtahoval stabilný latex polyvinylchloridu na základe nastavenej konštantnej hladiny latexu, s týmito parametrami: K-hodnota 54 až 71, sušina 49 ⁺ 1 % hmot., povrchové na, i ** patie 28 až 33 mN.m . Z takto připraveného latexu sa po demonomerizácii izoloval v rozprašovacej sušiarni prášok polyvinylchloridu.

Příklad 5

Tento příklad uvádza polymerizáciu sp8sobom podlá vynálezu s nižšou koncentráciou peroxodisíranu draselného a generováním amoniaku in situ v autokláve prevádzkovej velkosti.

Do uzavretého tlakového autoklávu objemu 12 m^ opatřeného chladiacim plášíom, lopatkovým miešadlom a armatúrami, naplněného na 85 až 90 % latexom polyvinylchloridu sa kontinuálně privádzal monomér vinylchloridu v množstve 330 kg.h^-1, vodná fáza v množstve 310 kg.h^-1, ktorá obsahovala: demineralizovanú vodu, 2,5 % hmot. Emulgátora E-30 (alkylsulfonát sodný), 0,086 % hmot, hydrogenfosforečnanu sodného (Na₂HP0^), podstatné nižšiu koncentráciu iniciátora - 0,048 % hmot, peroxodisíranu draselného a hydroxid sodný pre nastavenie pH na hodnotu 11,5· Do autoklávu sa kontinuálně privádzal tiež vodný roztok v množstve 10 litrov roztoku za hodinu,'ktorý obsahoval: 0,21 % hmot, formaldehydsulfoxylátu sodného a 1,2 % hmot, hydrogenfosforečnanu diamonného /(JSH^)₂HPO^/. Chladením sa v autokláve udržovala potřebná polymerizačná teplota 38 až 55 °C podlá požadovanej molekuloVej hmotnosti (K-hodnoty) polyméru. Tlak v autokláve bol 0,35 až 0,45 MPa. Zo spodu autoklávu sa regulačným ventilem rovnoměrně odtahoval stabilný latex polyvinylchloridu na základe nastavenej konštantnej hladiny latexu s týmito parametrami: K-hodnota 54 až 71, sušina 49 ⁺ 1 % ‘ .. 1 ” hmot., povrchové napatie 28 až 33 mN.m . Z takto připraveného latexu sa po demonomerizácii izoloval v rozprašovačej sušiarni prášok polyvinylchloridu.

Claims (1)

1. ' PATENTOVÉ N Á E OKY

   Sposob výroby polymérov vinylchloridu kontinuálnou emulznou polymerizáciou, za iniciačného účinku vodorozpustných radikálotvorných látok, v přítomnosti emulgátorov a látok upravujúcich pH, pri teplotách 308 K až 333 K, vyznačujúci sa tým, že kontinuálna émulzná polymerizácia vinylchloridu sa uskutečňuje v přítomnosti redoxného iniciátora sol kyseliny peroxodisírovej s formaldehydsulfoxylátom sodným v množstve 0,095 až 0,015 % hmot, soli kyseliny peroxodisírovej, počítané na vinylchlorid a 5 až 20 % hmot, formaldehydsulfoxylátu Sodného, počítané na sól kyseliny peroxodisírovej, s výhodou peroxodisíran draselný s formaldehydsulfoxylátom sodným, za přídavku zlúčenín, ktoré uvoíňujú amoniak in situ v ekvivalentnom množstve 0,002 až 0,05 % hmot, amoniaku, s výhodou 0,003 až 0,01 % hmot, amoniaku, počítané na vinylchlorid, s výhodou hydrogenfosforečnan diamonný v alkalickom prostředí v množstve 0,015 až 0,1 % hmot., počítané na vinylchlorid.