CS276923B6 - Imunomodulačné prostriedky - Google Patents

Description

t

I 1 CS 276923 B6

Vynález sa týká prostriedkov s imunomodulačnými účinkami,ktorých aktívnou látkou sú amfifilné zlúčeniny zo skupiny orga-nických amóniových solí všeobecného vzorca R -+N - R1 Br~ kde R znamená lineárny alebo rozvětvený alkylový reiazec s počtomatómov uhlíka 11 až 14, R1 je CH3, Cioh21 C14H29 a kombi-nácie.

Organické amóniové soli obsahujúce vo svojej molekule najme-nej jeden dlhý alkylový retazec predstavujú amfifilné zlúčeniny,ktoré sa už dlhšie používajú v rozličných odvetviach íudskej čin-nosti hlavně ako dezinficienciá v humá.nnej a veterinárnej praxi.Je o nich známe, že okrem detergenčného účinku majú i významnébiologické aktivity. Nedávno sa zistilo (Ashman R. B., Blanden R.V., Ninham B. W., Evans D. F., Immunol. Today 7, 278 (1986)), ženiektoré jednoduché amóniové soli obsahujúce vo svojej molekulejeden alebo dva dlhé alkylové retazce interagujú s buňkami imu-nitného systému. Ich sledovaná aktivita bola vyššia ako cyklospo-rínu A, najúčinnéjšieho imunospupresívneho liečiva používanéhov súčasnosti. Dioktadecyldimetylamóniumbromid má zasa imunosti-malčné vlastnosti (Hilgers L. A. T., Snippe H., Jansze M., Wil-lers J. Μ. N. , Cell. Immunol. 90. 14 (1985)).

Imunomodulačné látky móžu zvyšovat (imunostimulátory) alebozničovat (imunospuresíva) aktivitu imunitného systému alebo niek-torých jeho funkcií. Mnohé imunomodulátory majú zvyčajne obe tie-to vlastnosti. To, ktorá z nich sa prejaví, závisí od koncentrá-cie imunomodulátora, podmienok a spósobu jeho aplikácie, experi-mentálneho modelu a testovacej funkcie imunitného systému (DeanJ. H., Luster Μ. I., Munson A. E., Amos H. A. eds.: Immunotoxico-logy and Immunopharmacology. New York, Raven Press 1983, p. 511).

Jedným z najdóležitejších mechanizmov prirodzenej imunity jefagocytóza. Jej úlohou je vychytat, inaktivovat a rozložit cudzo-rodé částice, vrátane patogénnych mikroorganizmov, cudzorodýcha vlastných antigénovo i funkčně pozměněných buniek (FerenčíchM. , Folia Fac. Med. Univ. Comenianae Bratisl. 24., 9 (1986). Fago-cytózu uskutočňujú profesionálně fagocyty (neutrofily, eozinofi-ly, monocyty a tkanivové makrofágy). Tieto buňky sa preto výhodnépoužívajú na testovanie účinku róznych imunomodulátorov. U aktívnych zlúčenín, ktoré sú predmetom vynálezu, sa zisti-li doteraz neznáme imunosupresivne a imunostimulačné účinky nametabolické aktivity neutrofilov izolovaných z periférnej íudskejkrvi. Zistilo sa, že testované látky v koncentráciách > io“4mol/dm3 mali inhibičný vplyv na INT-reduktázovú aktivitu íudskýchpériférnych neutrofilov, kým nižšie koncentrácie nemalí preukaznývplyv. Koncentrácie > 10-7 mol/dm3 testovaných látok významnéstimulovali tvorbu superoxidu. Sledované látky-v koncentráciách > 10 4 mol/dm3 mali labilizujúci účinok na lyzo-zómové membrány, čo sa prejavilo zvýšenou extracelulárnou sekré-

Claims (1)

1. 3 CS 276923 B6 53 (1979)). Testované zlúčeniny v koncentráciách 10“3 až 10”7mol/dm3 výrazné zvyšovali množstvo enzýmových aktivit uvolněnýchz granulocytov do inkubačného média. Zlúčenina c [mol/dm3] Zvýšenie BDG enzýmových [%] MPO aktivit L (1-metldodecyl)tri- kontrola 16 13 13 metylamóniumbromid IxlO“3 45 24 60 didodecyldimetyla- IxlO“6 — o 25 11 31 móniumbromid íxio ; 60 28 33 1X10“‘ 18 20 28 PATENTOVÉ NÁROKY Imunomodulačné prostriedky, vyznačené tým, že ako účinnézlúčeniny obsahujú amfifilné látky všeobecného vzorca CH, N" Rx Br CH- kde R znamená lineárny alebo rozvětvený alkylový reíazec s počtomatómov uhlika 11 až 14, R1 je CH3, C10H21 až C14H29 a ich kombi-nácie. Konec dokumentu CS 276923 2 ciou lyzozómových enzýmov z neutrofilov. Z uvedeného vyplývá, že sledované látky svojim účinkom zasa-huj ú do metabolickej aktivácie fagocytov, dynamickéj rovnováhyv produkcii superoxidu a vo vysokých koncentráciách aj do funkcielyzozómov v neutrofiloch. Majů preto preukazný imunomodulačnýúčinok na fagocytárnu funkciu. Příklady ilustrujú ale neobmedzujú rozsah typov imunomodulá-torov podlá vynálezu. Příklad 1 Od zdravých dobrovolníkov sa odobrala preiférna krv do hepa-rínu (20 j/cm3) a z nej sa izolovali granulocyty sadimentacious Dextranom T-500 (Boyum A., Scand. J. Imunol. 5, Suppl. 5, 9 ; (1976)). Použila sa len taká suspenzia granulocytov, ktorá obsa- hovala najmenej 90 % neutrofilov. Čisté granulocyty sa resuspen-dovali vo fyziologickom roztoku tlmenom fosfátom (PBS) a obsahu-júcom 5 j heparínu na cm3 a 0.1 % glukózu (PBSHG). Ich INT-reduktázová aktivita, ako aj produkcia superoxidu sa určovalamikrometódou na mikrotitračných doštičkách (Ferenčík M., KotulováD., Masler L., Šandula J., Pružinec P., Bratisl. lek. listy 89.424 (1988)). Tieto aktivity sa zistovali v nestimulovaných granu-locytoch i v granulocytoch stimulovaných opsonizovaným zymozánom(ZO) a forbolmyristátacetátom (PMA) a to v nepřítomnosti (kontro-ly) a v přítomnosti testovaných látok. Všetky skúmané látky vovysokých koncentráciách (>10-4 mol/dm3) znižovali schopnost nes-timulovaných i stimulovaných granulocytov redukovat INT (supre-sívny účinok) v priemere o 30 až 90 %. Například (l-metyldodecyl)trimetylamóniumbromid inhiboval imunologickú od-povědí granulocytov pri c = IQ-3 mol/dm 3 na 45 %; didodecyldime-tylamóniumbromid pri c = 10“3 mol/dm3 na 35 %. Příklad 2 Pracovný postup bol ten istý ako v příklade i s tým rozdie-'i lom, že sa sledovala produkcia superoxidu. V případe nestimulova- | ných granulocytov sa v koncentráciách 10”4 až 10”7 mol/dm3 pozo- J roval stimulačný účinok: (l-metyldodecyl)trimetylamónium bromid pri c = 10”7 mol/dm3 sti-mulácia o 240 %, pri c = 10”4 mol/dm3 stimulácia o 135 %,· didode-cyldimetylamóniumbromid pri c = 10“5 mol/dm3 stimulácia o 237 %,pri c = 10”4 mol/dm3 stimulácia o 60 %. Koncentrácia c = 10”3 • mol/dm3 u všetkých látok inhibovala tvorbu superoxidu. Příklad 3 Granulocyty sa izolovali od klinicky zdravých dobrovolníkovtak, ako je to uvedené v příklade 1. Upravili sa na koncentráciul07/cm3 v PBSHG a inkubovali sa 60 min pri 37 °C v čistom PBSHGalebo spolu so stimulačnými látkami (ZO, PMA) a to v přítomnosti(kontroly) a v přítomnosti testovaných látok. Po inkubácii sacentrifugáciou oddělili supernatanty od sedimentu granulocytova zistovalo sa v nich percento extracelulárne uvolněných lyzozó-mových enzýmov - β-D-glukuronidázy (BDG), myeloperoxidázy (MPO)a lyzozýmu (L) (Ferenčík M., Beláň J., Bratisl. lek. listy 71,