CS276929B6

CS276929B6 - Imunomodulačné prostriedky

Info

Publication number: CS276929B6
Application number: CS903558A
Authority: CS
Inventors: Ferdinand Doc Ing Csc Devinsky; Miroslav Doc Ing Drsc Ferencik; Ivan Ing Lacko; Dusan Doc Rndr Csc Mlynarcik
Original assignee: Farmaceuticka Fakulta Uk
Priority date: 1990-01-17
Filing date: 1990-01-17
Publication date: 1992-09-16
Also published as: CS355890A3

Abstract

Riešenia sa týká imunomodulačných prostriedkov, ktoré majú ako aktívnu zložku amínoxidy uvedeného obecného vzorca a obsahujú v molekule jeden dlhý alkylový retazec s počtom atómov uhlíka 11 až 14 alebo dlhý reťazec a heterocykloalkán uvedeného vzorca a ktoré v závislosti na koncentrácii vykazujú buď imunosupresívny alebo imunostimulačný efekt. Vzhíadom na tieto účinky je ich možné použit okrem iného v humánnej a veterinárněj medicíně a farmácii.

Description

Vynález sa týká prostriedkov s imunomodulačnými účinkami, ktorých aktívnou látkou sú amfifilné zlúčeniny zo skupiny amínoxidov všeobecného vzorca

CHo »-4 - oI ch₃

kde R znamená lineárny alebo rozvětvený alkylový reťazec s počtom atómov uhlíka 11 až 14, a X = (CH₂)_n kde n =4, 5, 6 alebo (ch₂ch₂) 0.

Amínoxidy obsahujúce vo svojej molekule najmenej jeden dlhý alkylový reťazec predstavujú amfifilné zlúčeniny, ktoré sa už dlhšie používájú v rozličných odvetviach ludskej činnosti. Je o nich známe, okrem detergenčného účinku majú i výzamné biologické aktivity. Nedávno sa zistilo (Ashman R. B., Blanden R. V., Ninham B. W., Evan D. F., Immunol. Today 7, 278 (1986)), že niektoré strukturálně analogy amínoxidov, 'ako sú napr. jednoduché amóniové soli obsahujúce vo svojej molekule jeden alebo dva dlhé alkylové reťazce interagujú s buňkami imunitného systému. Ich sledovaná aktivita bola vyššia ako cyklosporínu A, najúčinnéjšleho imunosupresívneho liečiva používaného v súčasnosti. Dioktadecyldimetylamóniumbromid má zasa imunostimulačné vlastnosti (Hilgers L. A. T., Snippe H. , Jansze M., Willers J. Μ. N., Cell. Immunol. 90, 14 (1985)). U amfifilných zlúčenín obsahujúcich vo svojej molekule amínoxidovú skupinu však nie je v súčasnosti známy žiaden poznatok o tom či a ako ovplyvňujú imunitný systém.

Imunomodulačné látky móžu zvyšovat (imunostimulátory) alebo znižovať (imunospuresíva) aktivitu imunitného systému alebo niektorých jeho funkcií. Mnohé imunomodulátory majú zvyčajne obe tieto vlastnosti. To, ktorá z nich sa prejaví, závisí od koncentrácie imunomodulátora, podmienok a spósobu jeho aplikácie, experimentálneho modelu a testovacej funkcie imunitného systému (Dean J. H., Luster Μ. I., Munson A. E., Amos H. A. eds.: Immunotoxicology and Immunopharmacology. New York, Raven Press 1983, p. 511).

Jedným z najdóležitejších mechanizmov prirodzenej imunity je fagocytóza. Jej úlohou je vychytat, inaktivovať a rozložit cudzorodé částice, vrátane patogénnych mikroorganizmov, cudzorodých a vlastných antigénovo i funkčně pozměněných buniek (Ferenčík M., Folia Fac. Med. Univ. Comenianae Bratisl. 24, 9 (1986). Fagocytózu uskutočňujú profesionálně fagocyty (neutrofily, eozinofily, monocyty a tkaninové makrofágy). Tieto buňky sa preto výhodné používajú na testovanie účinku rázných imunomodulátorov.

U aktívnych zlúčenín, ktoré sú predmetom vynálezu, sa zistili doteraz neznám imunosupresívne a imunostimulačné účinky na metabolické aktivity neutrofilov izolovaných z periférnej ludskej krvi. Zistilo sa, že testované látky v koncentráciách > 10“⁴ mol/dm³ mali inhibičný vplyv na INT-reduktázov aktivitu ludských periférnych neutrofilov, kým nižšie koncentrácie nemalí preukazný vplyv. Koncentrácie > IO“⁷ mol/dm³ testovaných látok významné stimulovali tvorbu superoxidu. Sledované látky v koncentráciách > 10”⁴ mol/dm³ mali labilizujúci účinok na lyzozómové membrány, čo sa prejavilo zvýšenou extracelulárnou sekréciou lyzozómových enzýmov z neutrofilov.

Z uvedeného vyplývá, že sledované látky svojim účinkom zasahujú do metabolickej aktivácie fagocytov, dynamickéj rovnováhy v produkcii superoxidu a vo vysokých koncentráciách aj do funkcie lyzozómov v neutrofiloch. Majú preto preukazný imunomodulačný účinok na fagocytárnu funkciu.

Příklady ilustrujú ale neobmedzujú rozsah typov imunomodulátorov podlá vynálezu.

Příklad 1

Od zdravých dobrovolníkov sa odobrala periférna krv do heparínu (20 j/cm³) a z nej sa izolovali granulocyty sedimentáciou s Dextranom T-500 (Boyum A., Scand. J. Imunol. 5, Suppl. 5, 9 (1976)). Použila sa len taká suspenzia granulocytov, ktorá obsahovala najmenej 90 % neutrofilov. Čisté granulocyty sa resuspendovali vo fyziologickom roztoku tlmenom fosfátom (PBS) a obsahujúcom 5 j heparínu na cm³ a 0.1 % glukózu (PBSHG). Ich INT-reduktázová aktivita, ako aj produkcia superoxidu sa určovala mikrometódou na mikrotitračných deštičkách (Ferenčík M., Kotulová D., Masler L., Šandula J., Pružinec P., Bratisl. lek. listy 89, 424 (1988)). Tieto aktivity sa zistovali v nestimulovaných granulocytoch i v granulocytoch stimulovaných opsonizovaným zymozánom (ZO) a forbolmyristátacetátom (PMA) a to v nepřítomnosti (kontroly) a v přítomnosti testovaných látok. Všetky skúmané látky vo vysokých koncentráciách (>10“⁴ mol/dm³) znižovali schopnost nestimulovaných i stimulovaných granulocytov redukovat INT (supresívny účinok) v priemere o 30 až 90 %. například inhiboval imunologická odpověď ³ na 47 % pri c = 10“³ mol/dm³ na

%.

Příklad 2

Pracovný postup bol ten istý ako v příklade 1 s tým rozdielom, že sa sledovala produkcia superoxidu. V případe nestimulovaných granulocytov sa v koncentráciách 10“⁴ až 10“' mol/dm³ pozoroval stimulačný účinok: například (l-metyldodecyl)dimetylamínoxid pri c = 10“⁷ mol/dm³stimulácia o 231 %, pri c = IO^-4 mol/dm³ stimulácia o 50 %; Koncentrácia c = 10”³ mol/dm³ u všetkých látok inhibovala tvorbu superoxidu.

Příklad 3

Granulocyty sa izolovali od klinicky zdravých dobrovolníkov tak, ako je to uvedné v příklade 1. Upravili sa na koncentráciu 10⁷/cm³ v PBSHG a inkubovali sa 10 min pri 37° v čistom PBSHG alebo spolu so stimulačnými látkami (ZO, PMA) a to v nepřítomnosti (kontroly) a v přítomnosti testovaných látok. Po inkubácii sa centrifugáciou oddělili supernatanty od sedimentu granulocytov a zistovalo sa v nich percento extracelulárne uvolněných lyzozómových enzýmov - β-D-glukuronidázy (BDG), myeloperoxidázy (MPO) granulocytov pri c = 10“⁴ mol/dm /

/ a lyzozýmu (L) (Ferenčík Μ., Beláň J., Bratisl. lek. listy 71, (1979)). Testované zlúčeniny v koncentráciách 10³ až

10⁷ mol/dm³ výrazné zvyšovali množstvo enzýmových aktivit uvolněných z granulocytov do inkubačného média.

Zlúčenina	^C o [mol/dm^J]	Zvýšenie enzýmových aktivit
BDG	[%] MPO	L
	kontrola	4	7	5
(1-metyldodecyl)dimetýlamínoxid^a	IxlO³	28	44	50
	IxlO“⁷	25	11	31
4-tridecylmorfolín
N-oxid	ixio;	88	60	86
	2xl0”⁷	6	12	. 12
1-dodecylpyrolidín
N-oxid	5xio;	49	60	70
	2xl0⁷	6	13	9
1-tridecylpiperidín
N-oxid	1X10°	90	57	61
	2xl0⁷	14	19	14
1-tridecylperhydroa-
zepín N-oxid	2x10'	31	36	35
	4x10°	5	13	8

^ainkubácia 60 min, kontrola 16% (BDG), 13% (MPO), 13% (L)

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

Imunomodulačné prostriedky, vyznačené tým, že ako účinné zlúčeniny obsahujú amfifilné látky všeobecného vzorca

Γ³

R --- N⁺--- O R --- ⁺N X ch₃ “O kďa R znamená lineárny alebo rozvětvený alkylový retazec s počtom atomov uhlíka 11 až 14, a X = (CH₂)_n kde n = 4 až 6 a (CH₂CH₂)₂O.

Konec dokumentu